Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom môjho problému. Moja mladšia dcérka odmieta doma spolupracovať na domácich úlohách a príprave do školy. Je druháčka a v poradni aktuálne riešime poruchy učenia (v procese).
Doma má pripravené prostredie, pokojnú, nenásilnú atmosféru, veľa podpory a empatie. Akonáhle však dôjde k príprave do školy, okamžite sa situácia zvrtne a neuveriteľný cirkus, plač, nadávanie, hádzanie vecami, krik. Niečo neuveriteľné. Netlačíme, vysvetlíme, počkáme, skúšame sa dohodnúť, ako a kedy a kde bude príprava prebiehať a nič.
Zakaždým (aj napriek akýmkoľvek dohodám) cirkus. Čudujem sa, že susedia ešte sociálku nevolali. Toto trvá rôzne dlho, niekedy aj viac ako pol hodiny. Nakoniec úlohy urobí pomerne ľahko a rýchlo. Neviem si to vysvetliť.
Čo máme robiť?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý večer,
podľa popisu poskytujete dcérke prijímajúce a bezpečné prostredie na to, aby učenie zvládala. Napriek tomu dcérka prežíva úlohy ako výzvu, ktorá ju doslova emočne pohltí.
Predpokladám, že v škole to takto neprebieha. Preto by som sa skúsila s dcérkou porozprávať o tom, ako funguje v škole, keď dostane vypracovať zadanie. Nech popíše, čo robí a ako sa jej to darí. Môžte tak prísť na niečo, čo by sa dalo použiť aj doma.
Ďalej diskutujte spolu o tom, kde vnútri cíti tú veľkú silu, ktorá cez ňu ide. Či sa na niečo nepodobá (napr. zviera, postava) a prezraďte jej, že ona jej môže rozkázať, usmerňovať ju predtým než z nej začne vybuchovať.
Dôležité je aby ste vždy po dokončení úlohy spravili reflexiu. Ide o poukázanie na to, že napriek všetkému ťažkému, úlohy urobila v podstate v pohode a rýchlo.
Dať je na vedomie to, čo dokázala, že nie je bezmocná, ani neschopná a že úlohy vie urobiť.
Samotný problém by si zaslúžil hlbšiu osobnú diskusiu.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/