Trojročný škôlkar sa bojí vykakať a plače. Čo nám odporúčate?

Dobrý deň,

kakanie aj cikanie je fyziologická potreba, ktorá funguje inštinktívne a až postupným biologickým dozrievaním je schopné ju dieťa ovládať. Načasovanie je preto u každého človeka individuálne. Snaha urýchľovať proces nepomáha, naopak môže priniesť komplikácie.

Láska v spojení s rešpektom je tou najlepšou kombináciou, ktorá vedie k spolupráci rodiča s dieťaťom. Je tomu tak preto, že láska navádza rodiča, aby prijímal dieťa také ako je, aby sa pozeral na veci aj z pohľadu dieťaťa a rešpektoval jeho fyziologické predispozície. Rešpekt znamená opustiť akýkoľvek nátlak na syna a keď cíti potrebu kakať dajte mu plienku. Synček potom bude vnímať vaše pochopenie a má väčšiu ochotu spolupracovať. Postupne pochopí, že sa nie je čoho báť pri kakanie na záchode.

Čo sa týka škôlky, ide o výraznú zmenu v jeho živote a najmä vzdialenie sa od bezpečia domova, teda vašej rodičovskej prítomnosti. Frustrácia, ktorá z toho vzniká sa prejavuje u detí rôzne a adaptácia na škôlku je proces, ktorý môže trvať trvať 6-8 týždňov. Je dobré, že zvykanie na škôlku robíte postupne Na celý deň by mal syn prejsť, keď zvládne celý týždeň dopoludnia bez rodiča. Prax ukazuje, že skoro všetky deti, ak sú pripravené, a je im poskytnutý čas, ktorý potrebujú, sú schopné prejsť na celodenný režim v škôlke bez problémov.

Popritom doma vytvárajte:
• Ráno pohodu a príjemnú náladu, a to tým, že mu venujete čo najviac spoločného času spojenia. Začnite hneď zobudením, spolu raňajkujte, prípadne sa chvíľu pohrajte.
• Zoberte do škôlky obľúbenú hračku alebo čokoľvek, čo pripomína mamu a domov.
• Uistite syna o tom, že pre neho prídete krátkou formulkou „Ľúbim Ťa a vrátim sa hneď ako zješ obed.“ Sľub je potrebné dodržať.
• Rola otca je v celom procese veľmi dôležitá, ak otec emocionálne zvláda lúčenie lepšie ako mama, je pre syna výhodnejšie, aby ho vodil do škôlky otec. Rýchlejšie sa odpúta a nemá problém začleniť sa do ranných hier. Pri rannom lúčení pomáha aj odovzdanie syna učiteľke.

Nezabúdajte teda najmä na dotyk, fyzický kontakt, emocionálnu podporu, aktívne počúvanie a záujem o dieťa. Potrebné je, aby to synovi poskytoval aj pedagogický personál škôlky, lebo tým ho podporia pri zbavovaní sa strachu.
Ak napriek postupným krokom synčekove reakcie ostávajú silné, nebodaj sa horšia, neváhajte navštíviť odbornú pomoc a poradiť sa, čo ďalej.

Držím palce.