7 ročný syn má strach z operácie obličky. Ako mu pomôžem?

Dobrý deň,

rozumiem, že je to veľmi nepríjemná a náročná situácia ako pre vás, tak aj pre synčeka.

Keď sa syn pýta treba mu odpovedať. Jasne, fakticky, pravdivo, bez zbytočných emócií. Je to situácia, ktorá je reálna, čaká ho to, nič sa na nej nezmení. Radšej ako zahovoriť to (hoci rozumiem, že ho chcete chrániť) odporúčam pripravovať sa na to, rozprávať sa o tom, skúsiť so strachom pracovať.

Máme tendenciu deti pred emóciami chrániť, ale to netreba. Treba ich naučiť ich zvládnuť, nájsť si stratégie na ich prekonanie. Určite sa bude báť, toto je situácia, v ktorej má obavy aj dospelý. Ale ak s ním budete pracovať, posilníte vzťah, bude cítiť istotu, bude vám dôverovať a obraciať sa na vás. Do nemocnice pôjde so strachom, ale bude ho vedieť ako tak zvládnuť.

Je prirodzené, že sa bojí. O to viac, keď má už nejakú nepríjemnú skúsenosť z nemocničného prostredia. Určite, keď mu poviete pravdu tak sa bude báť. Treba mu strach priznať, pomenovať, odzrkadliť. Keď sa upokojí rozprávajte mu prečo je to dôležité, ponúknite mu, že ak sa chce pýtať, tak mu odpoviete, že ste tu preňho. Pýtajte sa čo by potreboval, čo by mu pomohlo to zvládnuť, či preňho niečo viete spraviť vy.
Určite sa takáto situácia zopakuje viac.

Vytvárajte mu bezpečie a prijatie. Komunikujte trpezlivo a empaticky. Zrkadlite a pomenujte jeho emócie. Pracujte s nimi.
Prejavujte mu lásku a dôveru. Sledujte jeho signály a napĺňajte potreby.

Dajte mu najavo, že ho počúvate, prijímate ho, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa oňho.

Zvážila by som aj spoluprácu so psychológom, nakoľko už jednu skúsenosť z nemocnice má a čaká ho ďalšia. To sú situácie pre dieťa veľmi náročné, zaťažkávajúce, mnohokrát nepochopiteľné a majú naň a jeho prežívanie veľký dopad.