Ako komunikovať s 13 ročným pubertiakom?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom skoro 13 ročného syna, ktorý je v puberte. V poslednej dobe je s ním ťažká komunikácia. V niečom sa zatne a nepovolí i napriek tomu, že mu hrozí trest, ktorý aj dodržíme.
Najhoršie je to s tým, ak potrebujeme, aby niekam s nami išiel. Ak ideme celá rodina, tam sa to ešte dá. Frfle riadne, ale ide s nami. Momentálne som však dlhšie na PN, takže výlety a "práca" (sme na byte, tam práce nie je veľa) sú bezomňa a to ho z domu dostať nevieme.
Mali sme dohodu, že občas môže so mnou zostať doma. Chápeme, že už nie sú pre neho niektoré aktivity zaujímavé (máme dve mladšie deti, ale snažíme sa, aby to bolo zaujímavé pre všetkých). Ale on nie je ochotný ísť ani vtedy, keď ho vyslovene potrebujeme. Naposledy išiel manžel nakúpiť a potreboval jeho pomoc odniesť nákup a s ním to nepohlo. Proste povie, že nejde a hotovo. Už naozaj nevieme, čo máme robiť, nejde to po dobrom, vysvetľovaním, nejde to po zlom, trestami.
A to som bola vždy rada, že s ním bola komunikácia dobrá, dal si vysvetliť, chápal. Sme zúfalí a nemáme ďaleko k tomu, aby dostal riadny výprask.
Ako máme s ním komunikovať?
Za odpoveď ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
syn je v citlivom veku kedy sa jeho pozornosť obracia z rodiny skôr na vrstovníkov.
Rozumiem, že potrebujete, aby to doma nejako fungovalo, že potrebujete s istými vecami pomoc.
Neviem aký vzťah so synom máte, ako ste ho doteraz vychovávali. Lebo dosiahnuť nejakú zmenu v tomto veku je relatívne ťažké. Tiež nepíšete vek súrodencov, lebo aj tí v tomto môžu tiež zohrávať svoju rolu.
Určite si treba doma nastaviť nejaké domáce pravidlá a synovi láskavo nastaviť pevné hranice. Mnohé sa dá nastaviť zmenou komunikácie, avšak ako som spomínala, zmena určite nepríde zo dňa na deň.
Prejavujte synovi dôveru, dávajte mu na výber, rešpektujte jeho rozhodnutia. Ukážte mu, že je dôležitým členom domácnosti, ktorého názor je braný do úvahy. Komunikujte s nim ako partnerom. Aj on má svoje potreby, plány.
Opíšte mu situáciu, pomenujte čo by ste potrebovali a spýtajte sa kedy by to mohol spraviť. Komunikujte o tom, aby to bolo pre obe strany prijateľné.
Reagujte na jeho emócie, zrkadlite mu ich. Komunikujte empatickú reakciu. Nastavujte hranice, tie sú veľmi dôležité. Nemali by ste synovi ustupovať. Existujú tzv. oprávnené požiadavky, na ktorých by ste mali trvať (veci týkajúce sa zdravia, hygieny, pravidlá, dohody, hodnoty).
Ak by bol syn ochotný, skúste si spolu sadnúť a vypracovať domáce pravidlá. Každý nech napíše svoju predstavu a následne o nich diskutujte a skúste prísť k verzii, ktorá bude vyhovovať každému. Na tieto pravidlá sa potom viete odvolávať.
Neodporúčam tresty, nakoľko voči týmto sa deti stávajú rezistentnými, berú ich ako barter. Navyše narúšajú vzťahy a dôveru. Ak aj trest niekedy pomôže, zväčša je to zo strachu a to nie je správny dôvod.
Vidím, že skúšate mnohé, avšak nefunguje to a ste z toho frustrovaní. Treba, aby ste chránili a ošetrili aj seba pred výbuchmi a silnými návalmi emócii. Nápomocné sú rôzne komunikačné techniky a tiež reflektovanie svojho vnútra.
Ak sa vám bude zdať situácia bezvýchodisková, skúste kontaktovať psychológa, ktorý vám môže poradiť efektívne spôsoby komunikácie so synom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com