Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako pomôcť deťom ventilovať submisívnu agresivitu?

Zodpovedané
28. okt 2019

Dobrý deň,

mám 5,5 ročného syna. Je to citlivý a pokojný chlapček. Žiadne prejavy otvorenej agresivity, nevnímam ani jeho potrebu nejako ovládať rovesníkov, či nás. Vždy som bola skôr prísnejšia, snažím sa viesť deti k dodržiavaniu pravidiel. Na druhej strane, má myslím dostatok priestoru na vyjadrenie názoru, výber čo chce robiť.

Pred rokom sa u neho objavilo škrípanie zubami. Teraz máme malé šteniatko a všimla som si, že v nestráženej chvíli mu urobí niečo zlé. Stlačí ho, udrie. Keď ho pritom nachytám, tak zostane prekvapený. Hovorí, že nevie prečo to urobil.

Rozprávame sa o tom, že je to živá bytosť a nesmie to robiť. Mám pocit, že má v sebe nahromadenú agresivitu a má potrebu niekomu ublížiť. Doma sa nebijeme, s manželom sa snažíme veľa komunikovať, všetko vyjasniť. Sme dosť temperamentná, možno aj hlučná rodina, ale fyzické násilie nikdy nevidel, nezažil.

Ja som dosť prísna, učím, takže často musím mať veci pod kontrolou, riešiť veľa vecí naraz. Často len zadávam úlohy, z čoho som už sama často otrávená. Všetci to očakávajú, lebo je to pohodlnejšie.

So škrípaním zubami má problém aj staršia dcéra. Uvedomujem si, že som v našej rodine najviac dominantná a často aj v úlohe otca, ktorý veľa vecí nerieši. Snažím sa tento vplyv eliminovať aspoň bohatou komunikáciou a priestorom na vyjadrenie pre deti, ale zdá sa, že to nefunguje až tak, ako by som očakávala.

Nemám na svoje deti prehnané nároky, na druhej strane nechcem nič zanedbať.

Ako im pomôcť ventilovať tú submisívnu agresivitu, aby to nášmu vzťahu neublížilo a zároveň splnilo svoj účel?

Ďakujem za odpoveď

Dobrý deň,

ťažko odhadnúť z čoho takéto správanie pramení. Mnohokrát sa objavuje keď dieťa nemôže slobodne prejaviť svoje emócie, najmä hnev. Keď pociťuje nejakú neistotu.

Poprípade, a to najmä škrípanie zubov sa môže objavovať keď dieťa zažíva stresové situácie, prípadne úzkosť, nejaké väčšie zmeny.

Môže to byť pretlak energie, emócií.

V domácom prostredí im poskytujte prijatie a bezpečie. Najmä to prijatie. Keď sa bude chcieť prejaviť, nech sa prejaví. Zrkadlite, pomenujte mu emócie. Nech sa cíti slobodne. Prijmite ich. Pomenujte. A prijmite aj ich prejavy, pokiaľ nie sú deštruktívne. Vtedy nastavujte hranice. Dôležité je aj nastavovanie hraníc vo všeobecnosti, a to citlivo a jasne.

Hranicu nastavte aj keď uvidíte, že ubližuje zvieraťu. Bez kriku a rešpektujúco v 3 krokoch:
1. Pomenovanie situácie, správania.
2. Nastavenie hranice.
3. Poskytnite alternatívu. Môžeš stláčať vankúš, udierať do gauča.

Ak dieťa zastavíme v prejave emócií, dieťa síce prestane, ale tieto sa v ňom hromadia a navyše si hovorí, že jeho emócie nie sú dôležité a že keď ich prejavuje nie je dostatočne dobré. Dieťa potrebuje emócie vyjadriť a potrebuje, aby to niekto prijal a pomáhal mu hľadať stratégie na ich zvládanie.

Tiež by mohla pomôcť fyzická aktivita, kľudne aj "bojovanie", napr. vankúšmi, jašenie sa. Upevňuje kontakt, zároveň sa vybije energia. Ak vám to je proti srsti, nejaké loptové hry, behanie atď.

Verím a čítam, že je toho na vás veľa. Preberáte viacero rol, chcete to mať pod kontrolou a zrejme ste spokojnejšia keď sú veci v poriadku, úlohy splnené. Možno by isté poľavenie pomohlo aj vám, aj deťom.

Zhrniem. Poskytujte empatiu, prijímajte emócie, eliminujte príkazy, zákazy, tresty, používajte dohody, pravidlá, dávajte na výber, nechajte niekedy deti o niečom rozhodnúť. Dajte im pocítiť, že sú dôležitý, že dáte na ich názor. Vytvárajte bezpečné, prijímajúce prostredie a nastavujte hranice.

Ak by ste si nevedeli rady, boli by to pre vás zaťažujúce, poprípade by to aj naďalej nefungovalo, skúste sa s niekým poradiť.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com