Ako si vysvetliť útek 7 ročného chlapca z domu?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som poprosiť o radu ohľadom 7 ročného syna. Do piatich rokov bol jedináčik a keď sme sa mu nemohli venovať my, bol v opatere len dospelých.
Dva roky už má doma súrodenca. Nemali sme problém so žiarlivosťou, brata má rad, nerobí mu zle. Nemyslím, že by sme ho rozmaznávali. Ako pedagógovia z povolania sme na neho možno prísnejší ako by sme občas mali. Navyše sme obaja dosť pedanti a syn je také motovidielko, takže kritika je u nás pomerne často.
No na druhej strane ho pravidelne chválime, vyznávame si lásku a dávame si ju aj najavo. V rámci možnosti sa deťom venujeme koľko sa dá. No občas sa stane, že syn má depresívne stavy a vytýka nám, že ho neľúbime. Niekedy to vysvetľujeme s láskou, prečo by sme ho nemali ľúbiť, keď ho ľúbime najviac na svete (aj s jeho bračekom).
Niekedy ho za tie reči hrešíme, lebo si ich nezaslúžime a vysvetlíme prečo. Rok aj niečo dozadu sa stalo, že sa pár krát vyhrážal, že on ide preč z domu. Nevie síce kam, ale preto lebo my ho len hrešíme, neľúbime. Kým si obliekal vetrovku sme si to samozrejme vydiskutovali a bolo dobre. No teraz sa nám stala taká vec, že deti trávili s manželom spoločný čas hrou, menší si ublížil a keďže ho manžel tíšíl starší naliehal, aby v hre pokračovali. Po chvíli manžel zistil, že starší syn zrazu zmizol. Po tichu sa obliekol a odišiel z domu (večer po tme) stál za domom na lúke. Dôvod bol ten, že ocko sa venoval bratovi a nie jemu a on chcel, aby sa hrali spolu aj s ním.
On si myslí, že my ho neľúbime. Ja som sa ako dieťa tiež vyhrážala rodičom, že odídem z domu, keď som pociťovala nejakú krivdu, ale nikdy som sa o to reálne nepokúsila.
Ako mám túto situáciu u syna vyhodnotiť
Neviem odhadnúť, či ide z jeho strany o egoizmus a manipuláciu, alebo to mám brať vážne a báť sa. Bývame blízko trate a dávnejšie tu skočila jedna slečna z depresii pod vlak. Mám to dosť často na pamäti a bojím sa, aby raz niečo nevyviedol aj náš syn. Je citlivý, empatický. V kolektíve ho majú radi, chvália alebo občas chce upriamiť pozornosť len na seba (keď chce, aby sa hralo ako on navrhuje, ale to je asi normálne).
Niekedy sa o brata bojí a tvrdí, že radšej nech sa stane niečo zle jemu, ako bratovi. Rovnako aj keď zachytí nejaký nepriaznivý osud niekoho iného je smutný a radšej by to vzal na seba. Inokedy naznačí zase, že by bol rád keby sa stalo niečo jemu, aby sme my boli z toho smutní.
Nie je to u nás na dennom poriadku, fungujeme normálne, bežne šťastne a veselo Občas príde niečo také (útek z domu zatiaľ len raz) a ja sa bojím, aby som niečo neprehliadla, nepodcenila.
Ako sa mám k tomu celému vôbec postaviť?
Manžel to nejako neprežíva.
Ďakujem
Dobrý deň,
to, čo vidíme zvonka je správanie dieťaťa. Všimneme si ho zväčša vtedy, keď nejako vyčnieva, líši sa, popr. je nežiadúce. Za každým správaním dieťaťa sa však skrýva nejaká emócia a za ňou potreba.
Bez ohľadu na to aký bol dôvod synovho úteku, myslím si, že to treba brať vážne. Tak ako tak, syn chcel niečo naznačiť, niečo mu to správanie dalo, dáva, inak to vtedy nevedel. Potrebuje zrejme istotu, ubezpečenie, lásku. Zrejme volá o pozornosť, v nejakom zmysle o pomoc. Niečo sa deje, jeho prežívanie sa takto odráža navonok.
Myslím si, že by bolo dobré sa k tomu vrátiť. Komunikujte však empaticky. Skôr konštatujte čo sa stalo. Nevyčítajte, neodsudzujte, netrestajte. Hovorte v prvej osobe jednotného čísla, pomenujte čo sa stalo, ako ste sa vtedy cítili. Skúste odhadnúť ako sa asi cítil on. Asi si sa tu necítil veľmi dobre keď si odišiel. Vyjadrite pochopenie.
Veľmi dôležité je prijatie a bezpečie. Prijímajte a zrkadlite jeho emócie. Pomenujte ich. Pýtajte sa jej, čo by mu pomohlo sa cítiť lepšie. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá. To, ako sa syn cíti je pre neho reálne. Netreba to banalizovať, ani sa to snažiť zmeniť.
Mali by ste mu byť v týchto situáciách sprievodcom.
Syna si všímajte. Reagujte na jeho signály a adekvátne napĺňajte jeho potreby. Komunikujte s nim empaticky. Je dôležité, aby cítil, že ste pri ňom, že ste tu preňho, počúvate ho, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa.
Nastavujte láskavo hranice. Prejavujte synovi dôveru. Nechajte ho o niektorých veciach rozhodovať a jeho voľbu rešpektujte.
Píšete, že tvrdí, že ho neľúbite. Je to relatívne vážne vyjadrenie. U mnohých detí sa objaví keď ich prevalcuje emócia, avšak neopakuje sa často. Zdá sa, že u vás je to niečo č je časté. Môže to poukazovať na naštrbenú sebaúctu. Syn potrebuje ubezpečovanie, istotu, ocenenie.
Dávajte mu doma čas na voľnú hru, avšak buďte pri ňom. Mnohé veci si deti dokážu prehrať a spracovať počas hry.
Odporúčam poradiť sa aj s odborníkom. Zdá sa, že syna niečo trápi, narodenie súrodenca, presvedčenie, že jeho už neľúbite a možno aj iné veci. Demonštroval to útekom a to je relatívne vážne.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com