Ako zvládnuť pocikávanie a sebapoškodzovanie u 6-ročného dieťaťa?
ZodpovedanéDobrý deň,
syn sa asi od jari začal pocikávať počas dňa (noci sú suché). Sú to skôr menšie či väčšie fliačiky, ale bol párkrát aj viacej pocikaný. V jasliach a prvej škôlke to bolo v poriadku, rovnako aj prvý rok v druhej škôlke, ale posledný polrok začal tento problém. V škôlke im chýbala jedna pani učiteľka (takže sa často striedali) a riešili sme aj nejaké problémy s asi dvoma spolužiakmi, ktorí mu občas ubližovali, ale inak sa spolu hrávali. Keď som sa na to pýtala pani učiteľky, povedala, že nevie o nijakom probléme (pritom som párkrát išla poňho a z diaľky som videla, že je pocikaný). U jednej detskej psychologičky sme už boli a odporučila mi, aby som ho tvrdo každú 1,5 hodinu prinútila ísť na WC. Bohužiaľ je schopný tam aj 10 minút stáť a necikať a o 20 minút si cvrknúť. Toto nám teda nepomohlo.
Rada by som skúsila iného odborníka, len neviem, či hľadať klinického psychológa, pedopsychológa alebo detského psychiatra. Urológa ideme tiež skúsiť, ale keďže noci sú suché a občas (hlavne, keď má dobrú náladu), sa nepociká a chodieva normálne aj sám na záchod, myslím si, že to bude psychické. Bohužiaľ o mesiac nastupuje do školy.
Máme aj iný problém: keď sa mu niečo nepáči a hnevá sa, udrie sa päsťou do tváre, poškriabe si tvár, zakusne si do ruky. Hovorí o sebe, že je hlúpy, že sa zabije atď. Všimla som si, že toto robí zatiaľ len pri nás s manželom. Inak je rozumný a empatický. Nemyslím si, že by mal nejakú poruchu, ale keď toto robí v šiestich rokoch, veľmi sa bojím, čo bude robiť neskôr. Predpokladám, že mi budete chcieť poradiť, aby som ho naučila zvládať hnev a frustráciu, ale búchanie do vankúša na pošte alebo v čakárni nie je reálne. Veľa iných praktických tipov ani sama neviem.
Ďakujem.
Dobrý deň,
veľmi oceňujem Vašu snahu o riešenie ťažkostí Vášho synčeka. V takýchto situáciách je kľúčový empatický a láskavý výchovný prístup rodiča. Nakoľko by som potrebovala viac informácií, neviem Vám úplne konkrétne odpovedať.
Pri výchovných problémoch je dôležité všímať si, kedy tieto situácie nastávajú najčastejšie. Následne môžeme preventívnymi krokmi niektorým prejavom zabrániť.
Nepriamo to môžete zisťovať vetami typu:
„Vidím, že si nahnevaný, smutný, nepáči sa ti, že teraz musíme čakať. Ako ti môžem pomôcť? Čo by si potreboval?“
Dôležité je všímať si, či má dieťa zabezpečené biologické potreby a naplnený svoj emocionálny pohárik Vašou pozornosťou a prijatím.
S motivovaním na záchod môžete pokračovať, avšak bez nátlaku. Je vhodné zistiť, prečo nastáva situácia, že potrebu vykoná do nohavíc.
Ak sa to deje v momentoch, keď sa necíti dobre, pomáha zrkadlenie jeho emócií:
„Asi to teraz bolo pre teba náročné a stala sa nehoda. Je potrebné sa prezliecť. Čo by si potreboval? Môžem ti nejako pomôcť? Ja ti verím, že spolu to zvládneme. Som tu pre teba.“
Ak je za tým strach, je potrebné s touto emóciou pracovať osobitne.
V bežných dňoch odporúčam vyčleniť individuálny čas na spoločnú hru a aktivity, ktoré si dieťa samo vyberie.
Tým sa posilňuje vzájomný vzťah a dôvera, ktoré sú pre neho „liečivé“.
Oceňujte pozitívne prejavy správania a snahu o pokrok – napríklad, keď zvládne alebo sa pokúsi zvládnuť situácie, ktoré mu predtým robili problém.
Ak si aj naďalej nebudete istá správnym výchovným prístupom alebo by sa prejavy správania zhoršovali, neváhajte sa obrátiť na odborníka.
Psychológ alebo pedopsychiater Vám môžu poskytnúť vhodnú podporu.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička online poradne Mojra.sk, Mojra.cz
Psychologické poradenstvo Katarína Kaličiaková