Je pocikávanie sa 2-ročného dievčatka po narodení súrodenca psychologický problém?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa poradi ohľadom pocikávania sa 2-ročného dievčatka. Nemyslím, že je prechladnutá, skôr je to psychologický problém. Odplienkovaná je od júna, ale cikala do nočníka sama už skôr doma. Narodil sa jej súrodenec, odvtedy býva dosť plačlivá, hlavne po zobudení. Celkovo to bolo vždy dosť temperamentné dieťa, skôr bojazlivé a hanblivé. Nebola veľmi zvyknutá na druhých ľudí, lebo sme boli na ňu s mužom sami. Je veľmi bystrá, pozorná a šikovná. Všetko sa rýchlo naučí. Veľmi plače za dojčení, keď jej vezmem, že už stačí a musím dať bábätku jesť.
Pocikávať sa začala tak sem-tam, keď veľa plakala. Teraz sa to deje po zobudení z obedného spánku už tretí deň, že ju nestihneme dať na nočník. Hneď ako sa zobudí, postaví sa a ciká, potom veľmi plače, asi sa zľakne. Tiež sa zvykne pocikať, keď sme na novom mieste, napríklad ihrisku, alebo je v zápale hry, že si neuvedomí a pociká sa.
Mám obavu, ako to budeme riešiť, keď v septembri pokračuje v jasliach. Plienky jej vrátiť nechcem.
Tiež ma dosť trápi dojčenie. Ja veľmi chcem pokračovať, ale aj pre mňa je to náročné, keďže je to niekedy nepríjemné a dcéra nechápe, že niekedy nemám čas jej dať, alebo jej nestačí sa dojčiť ani 15 minút a naozaj veľmi plače. Dúfala som, že keď ju neodstavím pred narodením bábätka a budú sa dojčiť spolu, tak bude menej žiarliť. No mám pocit, že som to iba zhoršila.
Čo s tým?
Ďakujem.
Pekný deň,
ďakujem, že ste sa podelili o svoju aktuálnu náročnejšiu situáciu a oceňujem, že sa ju snažíte riešiť čo najlepším spôsobom pre Vaše deti aj pre Vás.
To, čo opisujete v súvislosti s pocikávaním po „odplienkovaní“, sa vo veku Vašej dcérky považuje za nie zriedkavú reakciu. Dcérka pravdepodobne ešte nevie, ako zvládať pretlak emócií, a to môže spôsobiť akoby krok späť vo viacerých oblastiach.
Môže pomôcť, keď budete pre dcérku oporou, nepôjdete na ňu nátlakovo ani formou trestov, pretože to by mohlo situáciu zhoršiť. Skúste regulovať prostredie a režim dieťaťa – nepiť pred spánkom, mať po ruke nočník, motivovať ju na posadenie, vyprázdňovanie v pravidelných intervaloch (po zobudení, po jedle, pred spánkom, po spánku). Aj pri „nehodách“ je vhodné reagovať pokojne a ubezpečiť ju, že to zvládne lepšie nabudúce, aby mala pocit čistoty a istoty. Na príchod do nových miest ju skúste primerane pripraviť – najskôr možnosť vycikať sa, až potom aktivita.
Dojčenie už pravdepodobne slúži skôr ako spôsob získania pocitu istoty a bezpečia, že je pre Vás rovnako dôležitá ako súrodenec. Môže mať strach, že o Vás „prichádza“. Preto je dôležité nastaviť si primerané a dôsledné hranice. Napríklad, ak ste sa rozhodli, že dojčenie bude 15 minút 3x denne, dodržujte to aj pri nepríjemných pocitoch. Časom by sa mali zmierňovať, ak bude cítiť Vaše láskavé pochopenie a možno spolu nájdete alternatívy – hladkanie, čítanie rozprávky a podobne.
Veľmi pomáha aj zavedenie pravidelných „špeciálnych časov len s dieťaťom“, kde bude mať Vašu plnú pozornosť bez bábätka. Niekedy stačí aj 15 minút denne, aby si dcérka naplnila svoj „pohárik lásky“, čo často zmierni nepríjemné prejavy v správaní.
Ak by sa situácia nezlepšovala, odporúčam konzultovať ťažkosti so psychológom. Ten Vám pomôže konkrétnejšie nastaviť zdroje pomoci priamo pre Vás.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička online poradne Mojra.sk, Mojra.cz
Psychologické poradenstvo Katarína Kaličiaková