Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Má typ spoločného trávenia času a manželov prístup negatívny vplyv na syna a na jeho správanie v budúcnosti?

Zodpovedané
30. okt 2020

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom spoločného trávenia času. Syn má 3 roky a jed dosť na mňa naviazaný. Hráme sa spolu, čítame knihy, kreslíme, učíme sa nové veci a chodíme spolu von. Keď varím a upratujem, tak sa syn dokáže zahrať aj sám. Niekedy mu počas toho času pustím aj rozprávky. Inak mu venujem všetok voľný čas. Ocko s ním trávi veľmi málo času a úplne inak ako by mal. Keď nie je v práci a ja varím, alebo mám povinnosť, tak môj manžel radšej pozerá so synom na mobile videa a akčné filmy v TV. S loptou a autíčkami sa hrajú minimálne. Mám na to výhrady, upozorňujem ho na to. Miesto toho, aby mi dal za pravdu, tak tvrdí, si svoju pravdu a ignoruje. On má iný názor. Veľa času trávi pri TV. Syn vidí bitky a má v ňom zlý vzor. Niekedy sa na gauči zo srandy naťahujú a bijú. Vraj je to normálne, že sú chlapi. Mne to normálne nepríde.

Má typ spoločného trávenia času a manželov prístup negatívny vplyv na syna a na jeho správanie v budúcnosti?

Ako mám manželovi dohovoriť?

Náš vzťah nie je dokonalý a od narodenia syna sa vzťah zhoršil. Naše názory a výchovné metódy sa rozporujú. Niekedy mám výčitky, že som si nevybrala správneho chlapca a otca pre svoje deti. Preto netúžim ani po druhom dieťati. Manžel je tvrdohlavý a nervák. Niekedy je k synovi sladký ako med a keď má zlú náladu, tak dokáže na neho vybuchnúť a vrieskať na neho. Syn sa potom hneď rozplače. Raz mi povedal, že sa ho bojí.

Nehovorím, že môj výchovný prístup je dokonalý. My sme ako deti boli úplne inak vychovaní. Uvažujem nad rozvodom, ale bojím, že to synovi ublíži ešte viac.

Ďakujem

Dobrý deň,

z toho čo píšete vidím, že prístup manžela k synovi nie je miestami veľmi vnímavý a rešpektujúci a tiež nie je podľa vašich predstáv.

Často presadzuje výchovu založenú na moci, strachu, neprijatí emócií a presadzovaní svojho. Tiež je jeho prístup ku synovi nepredvídateľný a nekonzistentný.

Neviem, či je upozorňovanie ho na to na niečo dobré, či to v ňom niečo zanechá, zmení. Určite je dobre sa s ním rozprávať o tom s čím nesúhlasíte a ako to vidíte vy. Môžete mu poskytnúť nejakú literatúru na túto tému. Ak sa však zmeniť nechce, zrejme sa ani nezmení.

Určite treba premýšľať čo viete spraviť vy, aby sa syn cítil lepšie. Treba ho v tých náročných chvíľach ošetriť, poskytnúť mu útechu, podporu. Odzrkadliť mu ako sa asi cíti, prečo ocko tak zareagoval, že sa nahneval a nevedel inak. Hlavne aby to nebral ako svoju vinu, aby to neznižovalo jeho sebaúctu. Tiež potrebuje, aby ste sa s ním vy rozprávali vnímavo. Potrebuje aspoň jedného takéhoto človeka. Vytvárajte mu bezpečie a prijatie. Pracujte s emóciami. Láskavo nastavujte hranice.
Prejavujte mu dôveru, oceňujte ho. Nechajte ho o niečom rozhodovať. Venujte mu pozornosť a prejavujte lásku. Sledujte jeho signály a napĺňajte potreby.

Je prirodzené, že každý rodič vychováva inak, každý ma inak nastavené hranice. Každý si nesieme so sebou a prenášame na dieťa vzťahovú väzbu, ktorú sme si vytvorili v detstve s našimi rodičmi. Máme to hlboko zakorenené a zmeniť to vyžaduje nazrieť do seba a pracovať na tom.

S každým rodičom si dieťa buduje iný typ vzťahovej väzby. Dobré by bolo však mať nastavené hranice v dôležitých veciach konzistentne a rovnako u oboch. Sú to najmä hranice týkajúce sa toho, že ľudia nie sú na ubližovanie, bitie, ťahanie, strkanie, že ľudia nie sú na kričanie. Že sa rozprávame slušne, veci nie sú na ničenie.

To sú také základné. Avšak bolo by najlepšie ak by ste čo najviac rodinných pravidiel dodržiavali doma všetci rovnako. Dobré by bolo nastaviť pravidlá ohľadne médií. Syn je ešte malý a akčné filmy, bitky, strieľačky pre neho určite nie sú vhodné. Ani trávenie času na mobile.
Čo sa týka "zápasenia" s mužom, tento druh hry je relatívne bežný a synček pri ňom môže vybiť energiu a vytvára si s manželom vzťah. Dôležité však je ako táto hra vyzerá, nakoľko je len "akože" a srandou.

Ak by bol muž ochotný, určite by bolo dobré absolvovať nejaký kurz, poradenstvo v oblasti výchovy. Čím viac osôb, ktoré sa k dieťaťu správajú vnímavo a rešpektujúco dieťa má, tým lepšie. Týmto prístupom sa dieťa stáva zodpovedné, vnútorne motivované, samostatné.
Prístupom založeným na moci a strachu sa stáva poslušné, nesamostatné, nezodpovedné a do budúca je predpoklad, že bude mať nízku sebaúctu.

Ak premýšľate ako ďalej, zamestnáva vás to, môžete absolvovať aj poradenstvo u psychológa. Ak by bolo správanie muža pre syna zraňujúce a deštruktívne, určite s tým treba pracovať a zvážiť ako ďalej.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com