Prečo dcéra provokuje mladšieho súrodenca?

Dobrý deň,

ďakujem za otázku.

Nemyslím si, že ide o provokáciu. Ako ste už sama naznačili o (ne)zvládanie hnevu.
Nahnevá sa a prenáša to na bračeka.

Emóciu jej treba priznať, pomenovať. Deti sa tým učia spojiť si fyzický pocit s pomenovaním, s emóciou. Zároveň to emóciu ukľudňuje a vracia dieťa späť do kognitívnej roviny.

Môžete skúsiť povedať, že viete, že sa hnevá, že si to predstavovala inak, že niečo veľmi chcela spraviť a že preto bračekovi hovorí takéto slová/ berie hračky. Môžete jej skúsiť dať nejaký návod čo robiť s hnevom. Ukázať jej, alebo povedať, čo robíte napr. vy.

Spätne viete rozobrať tú situáciu napr. večer, keď už bude v kľude. Preberte si čo sa stalo, skúste vysvetliť, že sa hnevala a braček bol blízko tak mu hovorila také slová. Ako sa asi mohol cítiť. Prebrať, čo by sa dalo robiť nabudúce.

Čo sa týka odstrkovania, nedá sa ju prinútiť, aby sa s ním chcela hrať. Niekedy pomáha pomenovať pocity bračeka, že asi sa necíti dobre, keď ho odstrkujú, hovoria niečo nepekné.

Ono, v zásade sa s ním hrať nemusí. Treba však vysvetliť ako mu dať citlivo najavo, keď sa s ním nechcú hrať. Rozprávať sa o tom, že sa chce na nich pozrieť, že ho to zaujíma. Treba dcére vyjadriť pochopenie. Môžete skúsiť spraviť dohodu, že 3 minútky bude s nimi a potom ho vezmete.

Synčekovi tiež vysvetľovať, že sestrička tu má kamarátku a chce sa hrať s ňou, že teraz sa môže hrať s vami a neskôr zase so sestrou.
Aj dcéra potrebuje súkromie a čas len pre seba, kedy sa nemusí "podriaďovať" bračekovi.