Nie som schopná cítiť emócie a cítim iba obrovský hnev. Čo sa so mnou deje?

Dobrý deň,

v živote sa mi udialo veľa zlých vecí. Všetky moje psychické stavy začali už od malička hlavne kvôli mojím rodičom.

Pred niekoľkými rokmi mi bola diagnostikovaná úzkostno - depresívna porucha. Od roku 2019 som bez psychiatra a bez medikácie. Po pôrode sa mi rapídne zhoršil môj stav (som 1,5 roka po pôrode). Nie som skoro vôbec schopná cítiť emócie. Jediné, čo cítim je neustály obrovský hnev a ani neviem na čo.

Absolútne nerozumiem prečo mám tak obrovské návaly hnevu v sebe. Často to príde iba tak bez vonkajšieho impulzu. Veľmi sa snažím, aby som si ten hnev nijakým spôsobom nevybíjala na rodine. Nechcem im znepríjemňovať život, no napriek mojej snahe to nie vždy zvládnem v sebe dusiť.

Počas môjho života som sa veľakrát pohrávala s myšlienkou samovraždy, no nikdy som na to nemala odvahu. Za posledné mesiace sa mi už 2x stalo, že som prvýkrát v živote cítila, že by som to konečne bola schopná urobiť bez toho, aby ma brzdil strach. Veľmi ma to vydesilo.

Každý jeden deň je pre mňa ohromne ťažký, silu pokračovať mi dáva už len moje dieťa.

Tiež mi čím ďalej tým horšie slúži pamäť.

Nerozumiem, čo sa so mnou deje. Naozaj sa snažím s tým všetkým bojovať, ale nie vždy to ide. Najhoršie na tom všetkom je, že od začiatku covidu začalo viac ľudí vyhľadávať odborníkov. Už som obtelefonovala polovicu psychológov a psychiatrov v Bratislave, no všetci ma odbili s plným stavom. Súkromného psychológa si momentálne na rodičovskej dovolenke dovoliť nemôžem.

Je toto normálne?

Čo mi viete poradiť?

Ďakujem