Ako zvládnuť manželovu žiarlivosť, výčitky a nezáujem počas tehotenstva?

Dobrý deň,

dlho som váhala, či vôbec napísať, ale dnes som sa rozhodla, že skúsim po prečítaní mnohých príbehov žien. S manželom sme spolu 10 rokov. Máme dve deti vo veku 8 a 6 rokov a tretie dieťa je na ceste. Na začiatku sme mali skvelé manželstvo bez hádok, takmer idylické. Šesť rokov sme bývali v Nemecku, kde sa nám narodili obe deti. Následne sme sa vrátili na Slovensko a postavili dom. Dva roky, kým sme stavali, sme bývali u svokrovcov. Tam to bolo ešte ako-tak. Akonáhle sme sa presťahovali do domu a ja som začala pracovať, všetko sa zmenilo.

Manžel mi neverí, je žiarlivý. Pracovala som vo firme, z ktorej som dala výpoveď, a teraz pracujem na živnosť z domu. Môj pracovný čas je denne 6 hodín a manžel začal pracovať v zahraničí. Celý dom, starostlivosť o deti, záhrada, kosenie, lekári (hlavne kvôli synovej poruche reči) je na mne.

A teraz k problému, ktorý ma trápi: manžel mi vyčíta, že máme doma neporiadok (napríklad neuprataný riad) a tiež mi vyčíta, že on chodí do zahraničia zarábať peniaze na dom a živí nás s deťmi. Tvrdí, že keby tu on nebol, sme na ulici. Pri hádke zvyčajne hovorí, aby som sa zbalila a išla k mojej mame, alebo že nebude platiť a posielať peniaze, lebo on má kde bývať a pôjde k svojej mame. Často povie, aby sme sa rozviedli, ak sa mi nepáči, a že deti si rozdelíme.

Má aj tendenciu uprednostňovať hlavne syna (staršieho). Dcéra je síce mladšia, ale už plakala, že ju otec nemá rád ako jej brata. Keď je v práci, nezaujíma sa o to, ako sa máme a čo máme nové. O mne a tehotenstve už vôbec nie.

Pri hádke mi už niekoľkokrát povedal slová ako "tak si mala ísť na potrat" (keď sa sťažujem, že je toho na mňa časovo veľa a som unavená) alebo mi naposledy tehotnej povedal, "bodaj by ťa už trafilo z tých nervov, aspoň budem mať kľud." Nebudem klamať, že nie som bez viny. Áno, vyčítam mu veľa vecí, medzi ktoré patrí hlavne nezáujem o nás. Veľa krát som sa snažila vysvetliť a poprosiť o to, že potrebuje pomáhať v domácnosti. Robí veci okolo domu, ale vždy nadáva pritom, že ho nútim, pretože on pracuje a doma si chce oddýchnuť. Všetkým naokolo hovorí, aká som naňho, že ho len naháňam, aby robil, a že ho za nič nepochválim.

Nepamätá si ani, koľko rokov majú naše deti ani kedy sa narodili. Tvrdí, že by som mala navštíviť psychiatra, lebo mi "preskakuje" a že už sa so mnou nedá vydržať. Ja som na všetko sama: upratovanie, varenie, škola, termíny s deťmi, platby inkasa. Všetko je na mne. On chodí do práce od pondelka do soboty od 6 do 15, potom je na ubytovni. Čo viem, tak väčšinu času po príchode je na mobile (FB). Ja často nemám čas ani na seba počas celého dňa.

Prosím o Váš názor, či naozaj preháňam a je chyba vo mne?

Ďakujem.