Žiaľ, nedeje sa to len v zahraničí, aj u nás som zachytila blog jedného pediatra, ktorý spomenul, že mávajú hospitalizovaných dehydrovaných a podvýživených novorodencov, ktorých matky boli presvedčené, že mlieka majú dostatok. Okolo dojčenia vládne davová psychóza, podať UM = prinajmenšom jadrovému nebezpečenstvu, každý každého presviedča, že nedostatok mlieka je len v hlave a treba prikladať aj každú pol hodinu a mlieko sa rozbehne. Napísať dojčiacej mamičke, že dieťa plače možno nie z kolík a možno ani z Vigantolu, ale od hladu = okamžitému odsúdeniu a vylúčeniu zo sociálnej skupiny...

@sassannka pre mna je nepochopitelne ako može matka učičíkať dieťa, ktore umiera na hlad a smäd a neskusi mu podať vodu alebo UM, lebo ho predsa nakojila aešteju v tom podporí laktačna poradkyna a pokial viem, može si mlieko skontrolovať či jej strieka alebo nie. nechápem to, ja som hned vedela, že mlieko nie je, to musí predsa každy vedieť či má alebo nemá mlieko, či nie?

@adsumus Ja som tiež vedela... Malého som nakojila, plakal, nezdalo sa mi to, zarobila som UM naozaj len máličko, vypil to všetko a zrazu som mala spokojné bábo... Tak sme kúpili kojeneckú váhu, vážili ho pred aj po kojení a zvyšok dorovnávali s UM. Neviem, čo sú prebdelé noci, neutíšiteľný plač, všetci sme boli spokojní... Len tie pohľady okolia, že dávam UM...