Iné bytosti 16.časť

           Maťa sa nateraz stala mojou osobnou asistentkou pre všetko. Pomáhala mi zo všetkým, čo bolo treba. Pomáhala mi prejsť na wc, umyť sa, česala mi vlasy a pomáha mi pri obliekaní. Logan šiel  na chvíľu na druhú koľaj. Hoci aj on sa mi snažil pomáhať, ako len vedel. Sám mi pripravoval všetko jedlo. Vždy, keď bol pri mne, pýtal sa, či niečo nepotrebujem a ak náhodou áno, vždy mi to podal. Maťa ho však zastupovala v ostatných veciach. 

          Ani týždeň od prebratia som sa necítila lepšie. Hoci jednoduché veci zvládnem aj sama, s tými, ktoré si vyžadujú viac fyzickej aktivity, potrebujem pomoc. Dnes mi pomáhala so sprchou. Sedela som v kúpeľni zabalená v uteráku a ona mi rozčesávala mokré vlasy. Dobre viem, že sa Logan snaží do mňa dostať tú najvýživnejšiu stravu, no sama vidím, že aj z tak dosť chudej postavy sa na mňa v zrkadle pozerá ledva chodiaca kostra. Za ten týždeň, čo som bola mimo, som schudla päť kíl a za tento ďalší, napriek všetkému, ďalšie dve. ,, Čoraz viac začínaš vyzerať ako Logan." Vytrhla ma Maťa z nostalgických myšlienok. ,,Ako Logan?" Opýtala som sa nechápavo. ,,pozri na seba." Otočila ma k veľkému zrkadlu. Má pravdu. Pokožka mi poriadne zbledla. Nielen v tvári, čo by sa dalo pripísať môjmu psychickému stavu, ale všade. Bledé ruky, bledé nohy. Vlasy som mala už takmer čierne a oči mi rovnako stmavli. Postavila som sa,al aby som prešla bližšie k zrkadlu. zapozerala som sa na seba. To, čo pred sebou vidím, nie som ja. Nemôžem  to byť ja. Nemôžem. Po líci mi stiekla slza. Udrela som rukou do skla. ,,To nie som ja..." Povedala som jej. Nie, neprišla  som o rozum. Len sa stále nedokážem stotožniť s tým, že som iná.

             Ležali sme v posteli. Logan ma odzadu objímal a túlil sa ku mne. Hlavu mal podloženú vankúšmi a bozkával ma za uchom. Maťa  ležala oproti nám. Viem, že  som na tom zle. Viac než len zle. A takéto situácie mi pripadajú, ako moje posledné dni života. Maťa ma držala za ruku a hladila ma palcom po hánkach. Zaspávala som. Zavrela som oči. Ešte som počula, ako sa potichu rozprávali o tom, čo sa stalo v kúpeľni. Logan jej prisľúbil, že sa o tom zajtra so mnou porozpráva. Objal ma silnejšie. Hlavu si zaboril do mojich vlasov a ja som zaspala.

            Ráno som otvorila oči a Maťa oproti mne ešte spala. Logan tu nebol. Takmer nikdy tu nie je, keď sa ráno  zobudim. Nie som mŕtva. Stále žijem a to je hlavné. ,,Dobré ráno. Ako sa cítiš?" Opytala sa Maťa hneď  ako sa zobudila. ,,Rovnako..." Odpovedala som sklamane. ,,Už ste hore?" Opýtal  sa nás Loganov otec spomedzi dverí. ,,Áno,  deje sa niečo?" Opýtala som sa ho. ,,O hodinu príde Anthony. Nepozdáva sa mu, že ešte stále nie si celkom v poriadku." Povedal. Snažila som sa posadiť. takto po ránu ja akýkoľvek pohyb namahavejší, ako obvykle. Maťa mi pomohla. ,,Dobre, ďakujem." Logan sa pretlačiť cez dvere okolo neho. Raňajky  mi nosí  sem hore. Obedy a večere  sa snažím tráviť dolu na prízemí v jedálni s nimi.

              Doktor ma znovu dôkladne prezrel. Rovnako, ako ostatných,  ho najviac znepokojuje to, že aj napriek tomu, že  mám  veľký  príjem  kalórií a maly výdaj energie, stale chudnem. Povedal, že všetky vnútorné orgány sú v poriadku a teda to, čo sa deje pripisuje len jednej veci. ,,Doteraz som.tuto možnosť vylučoval, zdala sa mi nereálna." Povedal a posadil sa ku mne.