Iné bytosti 18.časť

Dnes sa tu znovu zišla ´rada iných´. Volali sme to tak, pretože to vyzeralo ako zasadnutie parlamentu. Všimla som si, že tu sedia dvaja noví ľudia. Logan s otcom starostlivo sledovali každého z nich, aby nikto z nich nepredstavoval pre nás ostatných hrozbu. Sú to rôzni ľudia – starí, v stredných rokoch, mladí a len málo ľudí v mojom veku. Dnes dokonca prišla aj Agáta. Mám jedinečnú možnosť porozprávať sa s ňou. Našla som ju v dave a namierila som si to priamo k nej. Cestou odo mňa odskočili dvaja ľudia. To snáď nie som až taká hrozba... Alebo o niečom neviem? Videla ma. Bola v rozpakoch a snažila sa mi uhýbať pohľadom. Naučila som sa svoje myšlienky ovládať. Počuje len to, čo ja chcem. Pozri sa na mňa! Otočila sa mojim smerom. „Takže to ty môžeš za to, čo sa stalo u mňa?“ „Mrzí ma to. Nevedela som ako inak. Mohol vás zabiť.“ Teraz mám chuť zabiť ja ju. „Takmer si ma zabila. Vieš o tom?“ Zatvárila sa veľmi ustarostene. Nemala o tom ani šajnu. „Prosím, prepáč mi to. Nevedela som, že na tom budeš tak veľmi zle. Naozaj som ti nechcela ublížiť. Chcela som ťa ochrániť. Vedela som, že Logan zavolá otca, aby vás zobral do bezpečia.“ „Čo je teraz s mojim bytom? Opýtala som sa. Jej ospravedlnenie som neprijala a ani tak skoro neprijmem.  „Dala som ti opraviť dvere a v aute mám nejaké veci, čo Logan chcel, aby som vám priniesla.“ „Za tie dvere ti ďakujem. Pošli mi účet za opravu a ja ti ho preplatím.“ „To je v poriadku. Cítim, že na tom mám svoj podiel viny.“ Zatvárila sa sklamane. „Tak fajn. Prečo si vlastne tu? Logan je presvedčený, že o tom chlapovi niečo vieš, je to pravda?“ Vzala ma za rameno bokom od davu ľudí. „Viem len to, že sa volá Jean.“ „Takže je to Francúz, alebo?“ „Pravdepodobne áno. Logan s vami chcel ísť do Paríža, mal tušenie, že ta nájde niečo, čo by vás k nemu priviedlo.“ „A odkiaľ sa poznáte?“ „Hľadá všetkých iných rovnako, ako vy, ale snaží sa ich všetkých zničiť, aby bol on ten, kto všetkých povedie.“ „A kto ich vedie teraz?“ „Nikto. Aspoň nie všetkých. Pozri koľko je tu ľudí a to ani netušíme koľko je ďalších.“ Ukázala rukou do priestoru.  Obzrela som sa. Naozaj tu bolo veľa ľudí. Usmial sa na mňa nejaký chlap, ktorý stál vedľa nás. Boh vie, ako dlho tu stojí a čo všetko počul.

        Myslím, že tu nie je nikto z Francúzska. A aj keby áno, je len mala šanca, že by ho poznal. Sedla som vedľa Logana a z druhej strany som mala Agátu. Trochu bezpečia. Loganov otec s niekým živo diskutoval v dave. Zapisoval si niečo do bloku a netváril sa pri tom dva krát nadšene. Prešiel mi telom mráz a striaslo ma. „Je tu.“ Zašepkala som tak, aby ma obaja počuli. „Nie je to možné.“ Odpovedal mi Logan. „Je tu. Som si istá. Pokiaľ nie je vo vnútri tak určite niekde vonku. Navyše mám pocit, že stojí priamo za stenou za nami. „To predsa nie je možné.“ Povedal Logan pokojným hlasom. „Logan, som si tým istá.“ Odišiel. Určite kontroluje okolie. Pohľad na neho je stále rovnako strašidelný, keď sa premiestni. Chce sa však presvedčiť, či som mala pravdu. Je naozaj možné, aby tu bol? Cítim ho. Cítim jeho prítomnosť. Je to naozaj hnusný pocit plný strachu. Agáta ma chytila za ruku. Mohla som takto počuť Loganove myšlienky, tak ako ich počuje ona. Ďalšia vec, o ktorej som si myslela, že nie je možná, pokým som sa o nej nepresvedčila. Pripadá mi to, ako by sme mohli robiť všetko, čo chceme.

         Môj pocit toho, že je Jean tu, sa stratil v okamihu, keď Logan dorazil za dom na miesto, kde som ho pred tým cítila. Vrátil sa späť. Znovu ušiel. Začínam premýšľať o tom prečo tu vlastne bol. Vedel, že je tu veľa iných? Chcel sa sem dostať aj on?  Vystavil by sa takému riziku? Alebo nás nebodaj chcel všetkých zabiť? Premiestnila som sa za stenu von. Pozabudla som na to, že ma Agáta stále drží za ruku. „Čo tu robíme?“ Opýtala sa ma mierne nechápavo. „Nebol tu náhodou, určite niečo chystá.“ Prešla som prstami po stene. Zrak mi padol na vysokú trávu pri múre. Bola neprirodzene stlačená k sebe, ako by mala niečo zakrývať. Prišla som bližšie k nej, no to už ju Logan rozhŕňal rukami. Uvidela som číslo dva, po chvíli jedna. Nastala rana ako z dela. Bola to bomba.