icon
avatar
albarosa
1. mar 2016
100 

Iné bytosti 34.časť

„Mami.“ Šepla som. Vedela som, že to nie je realita no láska k nej bola silnejšia. „Tak neplač, dievčatko moje. Musíš byť silná.“ Podržala si ma na dĺžku rúk. „Aká si krásna a ako si vyrástla. Už dávno nie si malé dievčatko. Teraz musíš byť silná žena.“ Ona nevedela. Nevedela čo sa stalo. Kým som a čo sa v mojom živote odohrávalo. Nemohla to vedieť. Bola mŕtva...
          Smútok v mojom srdci sa súbežne prelínal so šťastím. Obaja rodičia sú znovu pri mne. Je tu aj Loganov otec a jeho mama. Všetci sa spolu objímame. Je neskutočne čo Jean dokáže. Dokonca je tu aj Agáta. Stojí obďaleč a usmieva sa na nás. Martina si zvykla na to, že občas zaživa veci, ktoré nie sú reálne možné, no teší sa so mnou. Aspoň na malý moment si môžem vychutnať okamih, ktorý čochvíľa pominie.
          Jean sa niekam vytratil. Dúfam, že niekde nebojuje s Loganom. Aj keď... Je to dosť pravdepodobné. Vie, že by som ho ochraňovala. „Jean!“ Zakričala som po miestnosti. Hluchý by to počul. Prízraky všetkých zmizli.  Bolo mi ľúto, že som sa nestihla rozlúčiť, no potom by to bolelo ešte viac. „Jean!“ Zakričala som znovu, keď sa nevrátil. „Chýbal som ti?“ Opýtal sa ironicky. Prešiel mi rukou po vlasoch. Len zľahka sa dotkol môjho chrbta. Jeho dotyk pálil. A neprestával páliť ani po tom, čo sa ma už nedotýkal. „Čo odo mňa chceš?“ Opýtala som sa znova, už asi po stý krát, keďže doteraz sa nemal k žiadnej normálnej a zmysluplnej odpovedi. „Začnime tým, čo chceš ty.“ „To som ti už povedala. Chcem mať od teba nadosmrti pokoj. Tak isto chcem, aby si dal pokoj aj Martine a Loganovi. Plň si svoj cieľ o tom, že na svete neostane nik iný, ale nás z toho vynechaj.“ Je ako diabol. Šíry okolo seba strach. Zatiaľ, čo som hovorila chodil oko mňa. Už len cítiť jeho pohľad na sebe bolo nepríjemné. Nakoniec zastal predo mnou. Vystrel ruku a pravdepodobne ma chcel pohladiť po líci. Môj štít funguje dokonale. Okamžite, ako sa priblížil na asi päť centimetrov, ruku odtiahol. Štveš ma! Snažil sa ma zlomiť. Nedovolím mu, aby nado mnou vyhral. „Vyklop konečne, čo odo mňa chceš!“ Tváril sa ako by som mu dala facku. Neznášam, keď niekto zbytočne naťahuje čas. Keď niečo chce, nech povie. Buď mu v tom pomôžem alebo sa na to vykašlem. „Prídem si pre teba, keď ťa budem potrebovať.“ Chytil Martinu za ruku, ktorá sa strachom cukla. Ale držal ju príliš silno na to, aby si mohla ruku vymaniť. Mne podával druhú ruku. V hlave mi skrsol podlý plán. Podala som mu ruku. Vedela som, že nás zavedie nazad, no nehodlám tam ostať. Pôjdem s ním ďalej, až ma dovedie k svojmu telu...
          Odstrčil Martinu na zem. Dopadla rovno na kolená. Možno bude mať modrinu, no zaručene jej nijak inak neublížil. Nikde nevidím Logana. Mám pocit, že niečo nie je v poriadku. „Teraz ti niečo ukážem ja.“ Povedala som rázne. Nepustila som jeho ruku, vedela som, že by bol  v momente preč. Pripútala som sa k nej. Nemohol ju odtiahnuť „Choď nájsť Logana, prosím.“ Požiadala som Martinu, ktorá okamžite utekala na poschodie. „Veľmi dobre viem o čo ti ide.“ Usmieval sa. „Áno? Tak o čo?“ Opýtala som sa s poriadnou dávkou irónie. „Logan tu nie je.“ Kričala Maťa z hora. „Tak kde je, Jean? Ty to určite budeš vedieť.“ Zazerala som na neho. „A odkiaľ asi?“ Zasmial sa. Humor ho neopúšťa nie však na dlho. Zbraň som mala hneď po ruke. Stačí sekunda a budem tam, kde presne chcem. Odznel výstrel. On sa stále usmieval. Stále ten odporný úsmev dokonca aj keď umiera. Pripútaná k nemu som sa premiestnila s nim. Nič som nevidela, bola tu tma. Tma a zima. Ako v nejakej jaskyni. „A čo teraz?“ Opýtal sa  jeho hlas z každej strany. Je to len ďalšia hlúpa hra. Hra akú sme hrali s Loganom. Je len otázka času, kto koho uloví skôr. Zhlboka som sa nadýchla. Cítila som niečo ako pleseň. Taký zatuchnutý smrad. Ako tu môže žiť? „Si mi to teda odvážny hrdina, keď sa s skrývaš v tme. Alebo sa ma bojíš?“ Nie je jediný, kto ovláda zmysly iných. Môj hlas rovnako dokážem točiť v priestore. „Nebojím sa ťa.“ Ucítila som závan teplého vzduchu. „Ani sa neskrývam. Stojím priamo pred tebou.“ O to horší pocit. Zaklonila som hlavu a vydýchla som. Jeden z nás umrie...

avatar

@albarosa az mi kura zabehlo. Sup sup nech je vecer a dalsia caaaaast prosim chcem vediet co sa stane

Odpovedz
1. mar 2016
avatar

@albarosa tesim sa na pokracovanie

sticker
Odpovedz
1. mar 2016
avatar

@live001
@felitsa bude vecerom 🙂

sticker
Odpovedz
1. mar 2016
avatar

@albarosa joooj uz nech je dalsia cast 😉 kolko casti cca nas este caka?:-P

Odpovedz
1. mar 2016
avatar

@mnavzdysp aaaaaa netuším koľko ešte ale takých desať možno..... zas okolo devaiatej bude dalšia...

Odpovedz
1. mar 2016

Začni písať komentár...

sticker
Odošli