❗ Prečo sa nedokážeme dohodnúť ani pri nedeľnom obede
👇 Sedíte s rodinou za stolom. Všetko ide fajn, kým... nezačne téma politiky. Zrazu sú všetci odborníci, hlasy sa zvyšujú, nálada klesá. Vzduch hustne. A Vy si len hovoríte: „Prečo sa nedokážeme porozprávať bez hádky?“ A nie je to len o vôli či výchove. Naše politické názory nie sú len o informáciách. Sú zakódované hlboko – až v génoch.
🧬 Genetika ovplyvňuje až 40–50 % našej tendencie k politickým názorom.
🧠 Konzervatívne myslenie je často spojené s vyššou citlivosťou na hrozby – je to biologický obranný mechanizmus. Konzervatívne zmýšľajúci ľudia majú väčšiu amygdalu – časť mozgu spojenú so spracovaním strachu a ohrozenia.
💬 Ľudia s odlišným názorom nás biologicky stresujú viac než by sme priznali,a ale mozog je schopný tieto reakcie trénovať.
❓ Otázky:
Čo vám tento názor prináša do života?
Vývin pripútavacieho vzťahu
O čom sa dozviete v tejto časti:
- o neskorších problematických vzťahoch detí z detských domovov
- hranica 3 a 12 rokov v pripútaní
- bezpečie na základe výlučného vzťahu
- potreba predvídateľnosti
Odpustenie nás môže zbaviť previazania s človekom, ktorý nás zranil
Podľa psychologičky, smútkovej poradkyne a vedkyne Lucie Záhorcovej možno odpustiť všetko. Zdôrazňuje však, že odpustenie neznamená zmierenie sa s druhým človekom, nepredstavuje ospravedlnenie jeho činov a nerovná sa ani zabudnutiu.
V podcaste Terapia slovom vysvetľuje, čo odpustenie znamená, ako nám môže pomôcť smútiť a zbaviť sa nenávisti a aké kroky urobiť, ak chceme odpustiť sami sebe alebo druhému.
Ľahostajnosť naša slovenská? Už v 19. storočí sa nad ňou pozastavovali naše politické elity
Pasivita, stagnácia a nezáujem o národnú vec, či všeobecne o veci verejné – to býval ešte na prelome 19. a 20. storočia častá ponosa slovenskej inteligencie vo vzťahu k bežnému a v drvivej väčšine na vidieku žijúcemu slovenskojazyčnému obyvateľstvu.
Sťažoval sa dokonca i vari najznámejší predstaviteľ konzervatívneho martinského národného centra Svetozár Hurban-Vajanský: „Keď sme povrchne pozreli na ľud, opanoval nás hnev nad jeho zpustlosťou ... nad pokorou pred mocným, nad nepovedomosťou.“
Bolo to však práve martinské centrum a Slovenská národná strana, ktorá po volebných neúspechoch v 70. rokoch 19. storočia vyhlásila volebnú pasivitu. No i podľa jej neskorších kritikov boli charakteristické črty rozširujúcich sa radov tzv. maďarónov nápadne podobné vlastnostiam slovenských národných predstaviteľov.
Ako písal o slovenskej politickej reprezentácii Vavro Šrobár v prvom vydaní mesačníka Hlas: „nafúkanosť, prázdne vystavovanie vlastnej hodnosti svetu na obdiv, neplodná záhaľka... Už hádam aj tým, že ústami Vajanského vyhlásila sa za pars pro toto, za celý národ, čím zdôraznila svoje výlučné postavenie voči ľudu..., zachovávala bežný mrav tzv. vzdelanej spoločnosti maďarskej“.
Proces národnostného útlaku, resp. maďarazicácie, ktorý sa tradične v slovenskom historickom diskurze spája s obdobím po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, tak nie je možné oddeliť od iného sociálneho javu, ktorý je na Slovensku typický vari dodnes – pasivita, nezáujem či tzv. národná a politická indiferentnosť.
Ako sa teda tvorilo moderné politické vedomie predovšetkým u bežného slovensko-jazyčného obyvateľstva v niekdajšom Hornom Uhorsku? Vyznačovalo sa skutočnou pasivitou a nezáujmom, menil sa tento stav s nástupom moderných populistických strán? A ako vyzeral zápas politických elít o priazeň a pozornosť obyčajného obyvateľa slovenskojazyčných uhorských žúp. Odpovede aj na tieto otázky chce dať nový výskumný projekt, hradený z európskych prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR.
🐝 Zdanlivo chaos. Čo nám môžu povedať včely o živote v chaose?
👉 Pozreli ste sa už niekedy na roj včiel a povedali si: „To je čistý zmätok“? Ale len dovtedy, kým sa nepozriete bližšie. V skutočnosti ide o jednu z najkoordinovanejších komunít v prírode. A presne tak to často vyzerá aj v našich hlavách, rodinách, tímoch či vzťahoch.
Na povrchu zmätok. V hĺbke však túžba po poriadku, role, zmysle, vzťahoch. Náš mozog v chaose reaguje podobne ako úľ: všetci chcú niečo, všetko je naliehavé, všetko sa deje naraz. Ale – podobne ako vo včeľom svete – aj v chaose môže byť poriadok.
🧠 Kolektívna inteligencia tímu stúpa, ak členovia majú jasné role a vzájomný rešpekt. Včely komunikujú tancom. Dokážu tak efektívne odovzdávať informácie o vzdialenosti a smere potravy. → Váš vnútorný “tanec” môže byť tiež spôsob, ako si ujasniť smer.
🐝 Každý jednotlivec je nenahraditeľný, hoci sa zdá byť len „ďalšou včelou“.
👥 Ľudia bez jasne definovanej roly v tíme zažívajú o 44 % vyššiu mieru stresu. Mentálna pauza zvyšuje kreativitu – len 10 minút ticha denne môže zvýšiť kreativitu až o 60%.
🧭 Otázky na zamyslenie:
Fascinuje ma, keď vidím návody, ako sa správať, ak stretnete medveďa, lebo reálne, nehrozí vám to.
Bežný Slovák nikdy medveďa v lese nestretne.
Podarí sa to pár ľuďom, ktorí vedia, kde ich hľadať. Poľovníkom, fotografom...
Hej, ja viem, kde ešte pár žije. Napriek tomu, je to nesmierne ťažké, hlavne posledné roky, pretože tam, kde bývali, ich už vypytliačili.
A ak sa vám to aj náhodou podarí, stretnúť ho, tak medveď ujde. Nedá vám šancu ani vytiahnuť mobil a bude preč.
Medveď je K- stratég. To sú zvieratá, ktoré sa nedokážu premnožiť, pretože celá ich existencia je založená na tom, že rodia málo mláďat, o ktoré sa potom dlho a dôsledne starajú.
Mamky medvedice milujú svoje mláďatká tak, že sú pripravené za ne položiť aj život a ak myslia, že to je nutné, brániť ich aj pred pre ne najstrašnejším predátorom, človekom.
Španieli robili taký výskum, že ako sa správajú medvede, keď stretnú človeka. Mali obojky s vysielačkami, dalo sa ich presne odsledovať. Medvede sa tak báli, že v momente, keď sa blížil človek, tak sa ukrývali do húštin a potom sa z nich báli vyliezť ešte ďalšie tri dni.
V prípade, že by ste patrili k tomu maličkému percentu, ktorému sa podarí medveďa stretnúť, nepredstavujte si to tak, ako to vyznieva z klasických návodov na stret.
Kráčali ste niekedy popri pasúcom sa stáde jeleňov? Pokiaľ nezmeníte tempo pohybu a kráčate stále rovnako, ak neotočíte hlavu na ne, ale sa tvárite, že ich nevidíte a pozeráte na ne len periférne, je šanca, že ich nevyplašíte, zo dvaja budú na vás pozerať a ostatné sa budú ďalej pokojne pásť. Veria tomu, že ste ich prehliadli. Ani neviem, koľkokrát ma takto pozorovali spoza stromu srnky. A možno aj medveď občas. Proste sa treba iba tváriť, že to zvieratko nevidíte a kráčať ďalej, alebo bez zmeny tempa zmeniť iba smer.
Posledný macko, ktorého sme stretli, sa takto oblbnúť nedal, pretože sme zastali v dostatočnej vzdialenosti. Pozerali sme sa dlho na seba. Ninka chcela fotku a tak som sa mu len ticho prihovárala, kým Nina spravila pár záberov a macko sa pomaly pobral preč. Tie predošlé sme bohužiaľ vždy vyplašili a ušli.
Nikdy som sa v lese nebála medveďa. Nikdy sa mi nevyhrážal. Nikdy na mňa nekričal. Nikdy som nemala najmenší dôvod, cítiť sa medveďom vyhadzovaná z prírody.
Poľovníci ma odtiaľ vyháňali veľakrát, mojej kamarátke, vynikajúcej fotografke, sa vyhrážali, že jej dajú na hlavu vrece a dobijú ju.
Skúste niekedy zobrať do úvahy len štatistiky.
Koľko ľudí umiera ročne na cestách, koľko v horách, lebo podcenili ich silu. Ale my chodíme veselo do hôr a jazdíme aj naďalej. Štatistiky ale nepustia. Reálne nemáte dôvod, medveďov sa báť.
No a potom ešte, toto je ZÁKLAD! Pre medveďa nie sme potrava. Nikdy sme neboli. Nechce nás zožrať. Nikdy tu nebol zaznamenaný jediný predačný útok medveďa. Zero. Medvede neútočia na deti, lebo ich nepovažujú za hrozbu. Medvede nejedia ľudí, lebo ich nepovažujú za potravu.
Medveď nikoho neroztrhá, nepozerajte tie filmy. Jediný medveď, ktorý nás chce zjesť, je ľadový, tie tu nie sú.
Etológia je veda, ktorá sa zaoberá správaním zvierat.
Etológia hovorí o tom, že pokiaľ aj to najnežnejšie zviera, zatlačíte do kúta tak, že vyhodnotí, že sa musí brániť, tak zaútočí.
Všetky útoky medveďov u nás sú obranné.
Matky, ktoré sa boja o svoje deti, lebo ste im vliezli do brlohu, mladí medvedíci, ktorých ste vyplašili spiacich v mladine a smrdeli ste im ako poľovníci.. Nás nenapadol ani v takom prípade, keď Nina na jedného takmer stúpila.
Lenže tie storky vám nikto neporozpráva, že sa mu nič nestalo. Všetci chcú iba senzácie. A ako sa príbeh šíri, každý si k nemu pridáva.
Viete prečo v médiách občas vyskočí článok, ako medveď niekoho napadol, ale už nikdy sa nepíše, čo sa mu stalo?
Pretože zvyčajne mu na pohotovosti ošetria škrabanec a pošlú ho domov.
Väčšina napadnutí je jedna facka labou, alebo uhryznutie a útek. Medveď nikdy nikoho nechcel roztrhať. Aj tie prvé dva smrteľné úrazy (Detvu neviem, tá je nesmierne ututlaná), boli len o jedinom údere a úteku.
Vždy sa takto rozpíšem.
Tak to skúsim zhrnúť:
Medveď nás nepovažuje za potravu. Netrhá ľudí. Neje ich. Ak sa zľakne, dá facku, alebo uhryzne a uteká preč. Za rok je do 20 takýchto stretov, kde je väčšina ľudí ambulantne ošetrená a idú domov. Pes by vás dohrýzol horšie a aj majú viac obetí.
Podľa poslednej štúdie sme tu mali do 1200 medveďov. Na celom území. Rozptyl bol cca 800 - 1200. Vypočítaný špičkovými štatistickými metódami. Z týchto ale iba 266 kusov, bolo schopných rozmnožovania sa!
Volá sa to efektívna veľkosť populácie. IBA 266 medveďov. Odvtedy ich oficiálne dali zastreliť stovku a ešte plánujú 350. Aká je šanca, že nedajú dolu všetkých 266 kusov, ktoré dokážu zabezpečiť prežitie?
Ja som hypersenzitívna, patrí to k neurodivergencii, že človek vníma jemné zmeny a cíti ich ako tsunami. A preto sa bojím, že u nás už nikdy nebudú mať naše deti šancu pochváliť sa, že v lesoch máme nádherné veľké a láskavé zvieratá, aké už má len máloktorá krajina v Európe. Mohli sme zarábať tisíce eur len na tom, že by sem za nimi chodili turisti.
My sme si vybrali cestu zabíjania. Nikdy si nevieme správne vybrať.
Kedysi sme sa v škole učili, že rozvojové krajiny sú tie, ktoré nemajú ľudsky čo ponúknuť a sú tak hlúpe, že si rozpredajú národné bohatstvo.
Vypília lesy, vydrancujú minerálne zásoby, vystrieľajú zvieratá a neostane im nič.
Let it sink
PS: tie bludy o tom, ako ich v iných krajinách vystrieľali, lebo ich nechceli, aj to sa dá nájsť, že to nie je pravda. Aj v krajinách, kde sa ich po vypytliačení pokúsili reintrodukovať, boli znovu vypytliačené, pretože aj tam žijú ľudia, ktorí sa túžia chváliť tým, že zabili vzácne zviera.
🧘 Kniha, ktorá vám ukáže cestu k pokoju
V dnešnom svete, plnom stresu a rýchleho tempa, sa hnev stáva častým spoločníkom – či už v škole, v práci, v rodine alebo v priateľstvách. Ak sa aj vy niekedy cítite, že vás hnev ovláda, táto kniha môže byť vaším sprievodcom na ceste k vnútornému pokoju.
🌟 Čo sa v knihe dozviete?
Porozumenie hnevu: Kniha pomáha pochopiť, čo hnev spôsobuje a ako ho rozpoznať ešte predtým, než eskaluje.
Mindfulness techniky: Naučíte sa techniky všímavosti, ktoré vám pomôžu reagovať na stresové situácie s väčším pokojom a rozvahou.
Praktické cvičenia: Kniha obsahuje rôzne cvičenia a návody, ako efektívne zvládať hnev v každodennom živote.
Príbehy zo života: Autori zdieľajú skutočné príbehy, ktoré ilustrujú, ako sa dá hnev zvládať a transformovať na pozitívnu energiu.
Zaujímavosti týždňa:
Dávnejšie som si myslela, že túto tému už netreba otvárať a každému je jasné, že autizmus nie je spôsobený očkovaním. Bohužiaľ som sa mýlila a po vyše 20 rokoch je tento mýtus stále veľmi aktuálny. Takto tento mýtus vznikol.
Takmer milión ľudí na Slovensku ohrozuje chudoba. https://www.facebook.com/reel/1691050584864087
Tri roky deň čo deň počúvame, že Smer chce mier, že Západ chce vojnu, lebo pomáha Ukrajine brániť sa, že treba rokovať. https://www.facebook.com/permalink.php?story_fb...
Milan Rastislav Štefánik, ktorý 4. mája 1919 tragicky zahynul pri návrate do vlasti počas leteckého nešťastia neďaleko Bratislavy, vynikal svojou činorodosťou po celý svoj život – i vďaka nej mohlo nakoniec vzniknúť Československo – a nijako z nej napriek zlému zdravotnému stavu nezľavil. https://www.facebook.com/HistoryLab.sk/posts/pf...
Posielam vám komentár Borisa Zalu, ktorý pokojne, vecne a presne rozoberá najnovšie výkriky utáraného demagóga Ľuboša Blahu na adresu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, ale aj ďalších jeho kritikov. B. Zala bez zbytočných emócií rozkladá jeho propagandistické „perly“ na prvočinitele — a robí to s intelektuálnou presnosťou, ktorú Blahove konštrukcie zjavne neznesú. https://www.facebook.com/permalink.php?story_fb...
🤬 Prečo kričala na dieťa v potravinách?
➡️ Koľkokrát ste dnes niekoho posúdili… bez toho, aby ste poznali celý jeho príbeh? V obchode chlapec niečo zhodil z pultu. Jeho mama naňho zvýšila hlas. Ľudia sa az nimi otáčali. V tom začala klasika: „Zlá matka." ,,Netrpezlivá." ,,Asi ho bije aj doma...“
💡 Možno mala za sebou noc pri nemocničnej posteli. Možno práve prišla o prácu. Možno sa snaží zvládať život, len sily dochádzajú.
🧬 Ľudia majú tendenciu pripisovať správanie druhých ich „povahe“, no, svoje vlastné správanie ospravedlňujú okolnosťami.
🧠 Keď sa naučíme odstúpiť od emócií a pozrieť na situáciu ako nestranný pozorovateľ, zvyšujeme empatiu a reguláciu vlastných reakcií.
🔬 Empatia sa aktivuje až po spomalení úsudku – keď vedome prepneme z režimu „súdiť“ na „chápať“.
🤔 Otázky, ktoré zmenia spôsob, ako sa pozeráte na druhých:
Umělá inteligence – od pravidel k neuronovým sítím
V přednášce bude představen přehled současných a historických metod umělé inteligence. Začneme systémy založenými na pravidlech a tzv. bázi znalostí, kterou zpočátku ručně zadával znalostní inženýr. Poté budou následovat systémy, většinou už založené na teorii pravděpodobnosti, které byly schopny se učit z trénovacích dat. Další téma se bude věnovat hlubokým neuronovým sítím, které v roce 2006 způsobily revoluci v umělé inteligenci, jež pokračuje dodnes. Nevyhneme se ani znepokojivým zprávám o technologické singularitě, do níž se s největší pravděpodobnosti řítíme.
Ľudí, ktorí odišli zo Slovenska, spája odvaha žiť inde a inak
Mojím cieľom je ukazovať ľuďom, ako inak sa dá žiť, čo neznamená, že je to automaticky lepšie alebo horšie. Všetkým nám napokon ide o to isté, či žijeme v Európe, Ázii alebo Amerike.
Inšpirácia 😊
🧡 Kedy ste naposledy zažili ten hrejivý pocit, že sa vám niečo naozaj podarilo?
🔥 Nie veľká vec. Možno len to, že ste sa dnes usmiali na kolegyňu, aj keď ste nemali náladu. Alebo že ste si večer sadli s dieťaťom a načúvali mu, namiesto toho, aby ste rýchlo upratovali. Práve tieto "malé veľké víťazstvá" tvoria základ nášho spokojného života. A viete čo? Mozog ich miluje!
🔁 Vedomé uvedomovanie si malých úspechov zvyšuje dlhodobú spokojnosť až o 25 %.
📖 Všímanie si pozitívnych zážitkov posilňuje odolnosť voči stresu a zlepšuje medziľudské vzťahy. Mozog si pamätá negatívne silnejšie. ALE – vďaka vedomému zameraniu na pozitívne momenty dokážeme tento efekt preprogramovať.
🧠 Aj malý pokrok v bežný deň aktivuje dopamín, čo vytvára cyklus rastu a motivácie.
🔑 Otázky pre váš deň:
Čo sa vám dnes podarilo – aj keby to bola úplná drobnosť?
🔍 “My a oni.” Prečo veríme “našim” a bojíme sa “tých druhých”
😬 „Vieš, keď niečo urobí moja kamarátka, poviem si, že mala proste zlý deň. Ale keď to urobí kolegyňa, hneď si myslím, že je protivná a zámerne ma ignoruje.“ K „našim“ sme láskaví, k „tým druhým“ podozrievaví. Prečo? Lebo naše mozgy sú naprogramované veriť „svojim“. 🧪 Robíme rýchle súdy o ľuďoch za menej než 1 sekundu – a sú často chybné. Ľudia si vytvárajú „my a oni“ skupiny už len na základe farebného trička. 🧬 Mozog aktivuje odlišné centrá pri pohľade na „iných“ – menej empatie, viac strachu. Aktivujú sa oblasti mozgu spojené s hrozbou. 🧠 Kontakt znižuje predsudky. Pravidelné stretávanie s rôznymi ľuďmi buduje dôveru a empatiu. Povedomé tváre = menej predsudkov. 🧭 Skúste si tieto otázky: Čo by ste o druhom človeku vedelo, keby ste sa ho skutočne spýtali? Kedy ste naposledy niekoho hneď „odsúdili“ – a čo bolo za tým? Čo spoločné máte, aj keď sa na prvý pohľad líšite? Čo o vás prezrádza váš pohľad na „tých druhých“? Ktorý krok môžete urobiť, aby ste spoznali niekoho, koho sa (nevedomky) obávate? 🧠 Mini výzva: Tento týždeň oslovte niekoho, koho bežne obchádzate. Spýtajte sa ho na niečo osobné – odkiaľ pochádza, čo má rád, čoho sa bojí. Počúvajte bez komentára. Len načúvajte. Uvidíte, čo to spraví s vaším svetom. 🌍 ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/1AUUQ9N4FJ/ #koučing #sebarozvoj #vztahy #emocia #predsudky #psychologia #empatia #mindset #vedomyzivot #vedomakomunikacia #osobnyrozvoj #nevedomevzorce #reframing #mentálnezručnosti #emocionálnazrelosť #vedomerozhodnutia
💪🇸🇰🇪🇺
Normální šílenství
Čtvrtina lidí zažije během života nějakou formu duševního onemocnění. Spousta jiných pocítí jeho náznaky nebo mírné formy. Duševní zdraví je stejně důležité jako to fyzické, přesto o něm mluvíme buď šeptem, nebo za zavřenými dveřmi — psychická nemoc v Česku ještě pořád zavání blázincem. Kniha Normální šílenství, která chce tuto situaci změnit, přibližuje křehkost lidské mysli a tenkou hranici mezi duševním zdravím a nemocí.
Zaujímavé príspevky, ktoré stoja za pozornosť:
Byť hlavou katolíckej cirkvi znamená stelesňovať morálne zásady, pokoru a službu Bohu. Nie každý pápež však obstál pred nástrahami svetských pokušení. https://www.ta3.com/clanok/991519/orgie-vrazdy-...
Je tu čas poľovačky, tentoraz na liberálov. Aspoň tak to vyzerá z aktuálnych statusov pánov dnešnej moci - Trumpa, Orbána či Fica. Komu - a čo vlastne, liberáli urobili a prečo sa stali korisťou nových držiteľov moci? No a kto sú to tí liberáli a o čo im ide? Barikády nie sú dnes tou jedinou možnosťou, ale možno k ním musíme siahnuť. https://www.facebook.com/Aktuality.sk/posts/pfb...
"Kresťan" Harabin a jeho súdny proces s kňazom. https://www.facebook.com/groups/121381283265671...[0=AZVEdzNiVYZcqeEq_psNmalWKBqX2J0c6_2-cXoGvIQYtOhhUOnGQhCDRy-n22zRtXla7FFbObAKYqmOFFhEVDmdSbXMbNNOsIweApKAH8aGCaF02X0GbqrXcCfBtZoPVhjDUAMBX5413-UPBjHJ7FZZJRj_H7vtKv4P7PsaeIQwo4GJ72E8_dwHvIswYwjgJzy_fDIzJ6baQRT-_Kc6pL-zkVprX9xfGz0L4yvKm7KREmTxGp9wbRa0EUCkLTnYUZ0&__tn__=%2CO%2CP-R]
Je rozdiel medzi slobodou slova a anarchiou. https://www.facebook.com/share/v/1EdtmMQDvj/
Trump na pohřbu papeže: Prdící prezident v hlubokém spánku. https://www.facebook.com/groups/435081058847463...
🧠 Prečo nám niektorí ľudia „nesedia“ – hoci ich vôbec nepoznáme?
👩💼 „Tá nová kolegyňa je čudná. Ani neodzdraví, ani úsmev, nič. Niečo na nej mi nesedí… Tie nové sú vždy problémové. Nevedia sa prispôsobiť.“ „A poznáte ju?“„Nie... ale viem, že nebude dobrá.“ Mozog často reaguje na neznámo strachom. Vytvára si príbehy, aby zaplnil prázdne miesta. Často nepriaznivé – najmä voči cudzincom. 1️⃣ Ľudia majú sklon vnímať členov vlastnej skupiny ako "morálnejších" než cudzincov, aj bez dôkazov. 2️⃣ Mozog reaguje na neznáme tváre zvýšenou aktivitou v amygdale — oblasti strachu. 3️⃣ Ľudia prejavujú nevedomé predsudky voči cudzincom, ktoré si neuvedomujú. Aj krátky, pozitívny kontakt s „cudzím“ človekom významne znižuje stereotypy a obavy. 🔑 Otázky, ktoré môžete vyskúšať hneď dnes: Čo o tejto osobe skutočne viete? Reagujete na realitu alebo na svoj strach z neznámeho? Čo by ste mohli získať, ak sa otvoríte novému človeku? Čo ak sa mýlite? Čo by bolo iné? Ako by ste sa zachovali, keby ste predpokladali to najlepšie? ❤️ Nepotrebujete meniť celý svet. Stačí začať pri sebe. A svet sa zmení spolu s vami. ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/18YMSa8t5M/ #psychologia #koucing #sebarozvoj #predsudky #mentalnezdravie #emocnainteligencia #medziludskevzťahy #empatia #ludskost #vzťahy #komunikacia #sebareflexia #nevedomevzorce
Milujem ťa, AI
Sewell Setzer III. sa čoraz viac vzďaľoval z reálneho sveta a čoraz viac sa prepadal do toho virtuálneho, digitálneho. Rodičia boli zúfalí, cítili, že syn potrebuje odbornú pomoc. Sewella však sedenia u terapeuta nenapĺňali a viac a viac vyhľadával rozhovory so svojou Dany, milovaným chatbotom.
🤯 Ale ja viem, že mám pravdu!
❗ Mnoho ľudí od detstva počúva, že sú „priemerní“ – v škole, doma, v práci. A tak tomu začali veriť aj oni sam. Nikdy si nepýtali zvýšenie platu. Nikdy nešli za tým, po čom naozaj túžili. Cítia sa neviditeľní. To, čo si myslíme o sebe, nie je fakt. Je to len príbeh, ktorý sme si opakovali príliš dlho.
🧠 Naše mozgy milujú „potvrdzovanie“. Máme sklon hľadať dôkazy, ktoré potvrdzujú naše názory, a ignorovať tie opačné (confirmation bias).
🔄 Viac ako 80 % našich denných myšlienok sú opakujúce sa myšlienky z predchádzajúcich dní. Čo si myslíte dnes, ste si mysleli aj včera… aj predvčerom.
🔬 Presvedčenia sú často založené na emočných skúsenostiach, nie na faktoch. Až 85 % našich obmedzujúcich presvedčení nevzniklo vedome.
❓ Otázky pre vás:
Je to pravda?
📚 Ako sa nenechať zmanipulovať
👇 Máte pocit, že občas čelíte ľuďom, ktorí vás dokážu poriadne vytočiť, znechutiť alebo dokonca manipulovať? Možno ste sa stretli so psychopatmi, aj keď ich často nepoznáme v tradičnom zmysle slova. Thomas Erikson, autor bestselleru "Obklopený psychopatmi", nás zavádza do sveta rôznych typov osobností, ktoré môžeme stretnúť vo svojom každodennom živote. A čo je najzaujímavejšie, kniha nie je o diagnózach, ale o správaní ľudí, ktoré si môžeme všimnúť a naučiť sa s nimi efektívne pracovať. V knihe Erikson odkrýva 4 základné typy správania, ktoré môžeme nájsť u psychopatov a manipulátorov:
Červený typ (Dominantný a agresívny) – Tento typ si vždy musí udržať kontrolu a neváha použiť manipuláciu na dosiahnutie svojich cieľov.
Žltý typ (Excentrický a nadmerne sebaistý) – Cítite, že stále potrebujú byť stredobodom pozornosti? Takto sa prejavujú manipulátori, ktorí sa vyhýbajú realite a často sa stavajú do pozície obete.
Zelený typ (Príliš láskavý a poddajný) – Tento typ sa vám zdá byť stále "v pohode", ale skrýva poddajnosť, ktorá môže viesť k neustálemu zneužívaniu.
Modrý typ (Perfekcionista a analytický) – Títo ľudia sú dokonale logickí, ale ich nadmerné zameranie na detaily môže viesť k tomu, že si myslia, že majú pravdu v každom prípade.
🧠 Čo si z tejto knihy môžete odniesť?
Rastislav Kacer - heavy metal slovenskej diplomacie
Čím viac sa blíži termín návštevy nášho pána premiéra do Moskvy, tým viac sa snažia pronárodní vlastenci obhajovať tento počin ako akt najvyššej úcty voči mieru a slobode. A zároveň nechápu, ako niekto môže takúto cestu kritizovať a vidieť v nej niečo viac z pohľadu dnešných dní.
Rastislav Káčer však jednoduchou odpoveďou v Českom rozhlase vysvetlil, prečo oslavovať slobodu a mier po boku Putina je zvrhlosť a vysvetlil ako to bolo s tou našou slobou po roku 1945.
Úskalí komunikace
Co musíme mít na paměti vždy, když s někým vedeme rozhovor? Probereme, jak dbát na správnou formu, jak si být vědomi kontextu (v jakém prostředí rozhovor probíhá a jakou roli v něm máme my sami). Zamyslíme se také nad původem nedorozumění, nad komunikačními typy a nad tím, v co může naše snaha o dohodu vyústit i jak vyjednávat.
Co je attachment?
Jak nás ovlivňuje raná citová vazba? Jaké druhy těchto citových vazeb vlastně máme? Kdo to byl John Bowlby a Mary Ainsworth? A jak ovlivňuje attachment naše emoce?
💬 Reagujeme, ako nás naučili
➡️ Kolega vás ledabolo pozdraví a Vy si hneď myslíte: "Ignoruje ma. Určite ma nemá rád." Cítite sa zle. Hneváte sa. Reagujete podráždene. ALE... čo ak bol kolega len unavený alebo zamyslený?
🔹 Až 70 % našich reakcií je ovplyvnených našimi vlastnými predstavami, nie realitou. Naše emočné reakcie nie sú o prítomnej situácii, ale o starých skúsenostiach.
🔹 Negatívne automatické myšlienky sa objavia do 0,5 sekundy bez nášho vedomia.
🔹 Vnímanie "útoku" je často ilúzia, nie realita. 90 % neprimeraných reakcií v partnerských vzťahoch vychádza z nesprávnych interpretácií.
🤔 Otázky na zamyslenie:
Čo si práve myslíte o tejto situácii? Je to fakt alebo len interpretácia?
🎩 Čo všetko v sebe ukrývame? Kto sa na to pozerá?
💬 Niektoré časti seba vystavujeme svetu hrdo. Iné si schovávame hlboko pod „klobúkom“ našich obáv, masky, ktoré sme si nasadili, aby sme zapadli, prežili, boli pochopení.
Táto karta je pozvánkou na zamyslenie:
Kto sme vtedy, keď nás nikto nesleduje?
A koho zo seba držíme pod pokrievkou?
✨ Podľa výskumov:
Keď prijmeme aj svoje slabé a tienisté stránky, zvyšujeme svoju psychickú odolnosť.
📚 Tipy z knihy 'Pripútajte sa, prosím'
😊 Máte túžbu po hlbších, silnejších a zdravších vzťahoch? Chcete sa naučiť, ako si v partnerstve či v iných vzťahoch vytvoriť blízkosť, bezpečie, ocenenie a lásku? Autorka v tejto knihe otvára dvere do sveta vzťahov a emócií, ktoré sú ich základom. S využitím svojich dlhoročných skúseností z terapeutickej praxe a najnovších vedeckých výskumov vás pozýva na cestu, ktorá vám pomôže lepšie pochopiť vzťahy vo všetkých ich podobách. Či už ide o partnerské vzťahy, rodinné väzby alebo priateľstvá – kniha ponúka nástroje a pohľady, ktoré vám pomôžu tieto vzťahy obohatiť a zlepšiť.
💡 Tým, že kniha je napísaná vo forme rozhovoru s novinárom Karolom Sudorom, získava čitateľ príjemný a prístupný pohľad na dôležité témy ako komunikácia, sexuálny život, ale aj to, ako sa vysporiadať s konfliktami alebo neverou. Halamová sa nebojí zdieľať aj témy, ktoré nie vždy máme odvahu prebrať, a ponúka zrozumiteľné rady, ako sa s nimi vysporiadať.
🌟 Naučte sa, ako správne vyjadriť svoje pocity a potreby, aby ste znížili nedorozumenia a posilnili vzájomné porozumenie. Získajte nástroje na to, ako vytvoriť hlbšie, bezpečné a emocionálne uspokojujúce vzťahy. Kniha ponúka praktické rady na to, ako obohatiť intímny život a vytvoriť v ňom rovnováhu a vzájomnú spokojnosť. Naučte sa, ako pristupovať k hádkam a konfliktom bez zvyšovania napätia a ako ich využiť na posilnenie vzťahu. Autorka poskytuje konkrétne rady, ako zvládnuť krízové obdobia vo vzťahu, či už ide o neveru, sklamanie alebo odcudzenie. Zistite, ako si lepšie plniť potreby v partnerstve a iných vzťahoch, aby ste sa cítili spokojní a naplnení. Kniha pomáha porozumieť tomu, ako sa vyrovnať s emóciami a používať ich ako silný nástroj na budovanie kvalitných vzťahov.
🌱 Hhľadanie rovnováhy, nastavenie hraníc a nájdenie šťastia v prítomnosti je tiež moja téma. Kniha "Pripútajte sa, prosím" je skvelým sprievodcom na tejto ceste.
Tak čo, pripravení na jazdu?
Trauma. Jak nás ovlivňuje?
Co je to trauma?
Jak nás v dospělosti ovlivňují naše traumata z dětství?
Dá se trauma léčit?
To a ještě mnohem více probereme se Zuzanou Belánovou, která se profesně zabývá traumatem u dospělých i u dětí.
"Najlepšie je, že na internete alebo v komentároch hocijaká predavačka povie - ty sa nevyjadruj, lebo hovoríš blbosti. No a teda tá predavačka sa môže vyjadriť a ja sa nemôžem nič povedať," pýta sa spevák skupiny PARA - Brutalna Zostava.
🌿 Čo ak by ste prestali predpovedať svoj život a začali ho naozaj žiť?
🍃 Otec stál s malým synom pred školou. Chlapček sa zrazu zastavil, pozrel na strom a zvolal: "Pozri, aké krásne lístky!" Otec sa usmial a namiesto ponáhľania si sadli na lavičku a chvíľu len tak boli. Tento moment sa nedal naplánovať. Nevzišiel zo zoznamu úloh. Bol živý, skutočný a neopakovateľný. A presne o tom je život. O schopnosti zastaviť sa, vnímať a dovoliť si byť tu a teraz.
👉 Až 47 % času sú naše myšlienky mimo toho, čo práve robíme. A to nás robí menej šťastnými.
👉 Ľudia, ktorí vedome vnímajú prítomnosť, vykazujú nižšiu mieru stresu až o 39 %.
👉 Pravidelné tréningy pozornosti (mindfulness) doslova pretvárajú mozog, posilňujú štruktúry spojené so spokojnosťou a emocionálnou stabilitou.
🔎 Koučovacie otázky pre vás:
Kde dnes najviac cítite potrebu byť viac prítomní?
