🎭 Už ste niekedy počuli: ‚,Usmievaj sa, plač ti nepomôže"?
👉 „Máš sa predsa dobre, usmievaj sa! Veď iní sú na tom horšie.“ A presne tam sa začína toxická pozitivita. Nie je to o tom, že by ľudia nechceli pomôcť. Skôr nevedia ako. To je toxická pozitivita — keď potláčame ťažké emócie len preto, že sa bojíme negatívnych pocitov. Naopak, zdravý optimizmus znamená: „Vidím tvoju bolesť. A verím, že to spolu zvládneme.“
🧠 Potláčanie negatívnych emócií zvyšuje stres a znižuje imunitu.
❤️ Uznanie a pomenovanie emócií vedie k rýchlejšej emocionálnej regulácii a nižšej úzkosti. Ľudia, ktorí si dovolia prežívať „negatívne emócie“, majú vyššiu psychickú odolnosť.
🤝 Empatia a validácia pocitov posilňujú vzťahy a vedú k vyššej životnej spokojnosti. Autenticita vo vzťahoch zlepšuje pocit blízkosti až o 34%.
❓ Otázky, ktoré menia pohľad:
Čo sa vo vás práve deje, keď sa snažíte byť „v pohode“?
Čoho sa bojíte, keď prejavíte svoje skutočné pocity?
Ktorá emócia vo vás si dnes zaslúži pozornosť?
Ako by vyzeral váš deň, keby ste sa prijali taký, aký ste, aj s emóciami?
Čo by vám v tejto chvíli prinieslo najväčšiu úľavu?
🧠 Nie všetko ide prekryť úsmevom. Toxická pozitivita = popieranie reality. Zdravý optimizmus = prijatie a podpora.
ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/1C6swps9c4/
#emocionalnainteligencia #pozitivizmus #koucing #sebarozvoj #mindset #psychologia #vztahy #dusevnezdravie #osobnyrast #empatica #mentalnezdravie #wellbeing #sebaprijatie #mindfulness #emocie #selfcare #stres #autenticita
Odporúčame
Ja s tymto uplne suhlasim. Z duse neznasam, ked mam nejake problemy a niekto mi povie-bude to dobre! Alebo-nemysli na to!
Ved kee neviem, co povedat, tak som ticho, alebo vyjadrim ucast-musi to byt narocne/je to tazke obdobie a pod.
Ale ludia niekedy nechcu pohnut mozgom.
Toto mi veľmi pomáha v škôlke u detí. Popieranie ich prežívania (neplač, veď už si veľký) je to najväčšie zlo, čo im môžeme urobiť. Keď som postupne rokmi začala viac pracovať na tom, že som s nimi to odlúčenie nielen prežívala ale dala im to tiež najavo, začalo to byť ľahšie pre ne, ale aj pre mňa. Úplne im stačilo, vedomie že im rozumiem a som v tom s nimi 😊 Fakt že som silne empatická ( čo je v bežnom živote často veľmi bolestivé) mi v práci veľmi pomáha. Ale chce to veľa sebarozvoja. Inak je to zničujúce
Toto mi veľmi pomáha v škôlke u detí. Popieranie ich prežívania (neplač, veď už si veľký) je to najväčšie zlo, čo im môžeme urobiť. Keď som postupne rokmi začala viac pracovať na tom, že som s nimi to odlúčenie nielen prežívala ale dala im to tiež najavo, začalo to byť ľahšie pre ne, ale aj pre mňa. Úplne im stačilo, vedomie že im rozumiem a som v tom s nimi 😊 Fakt že som silne empatická ( čo je v bežnom živote často veľmi bolestivé) mi v práci veľmi pomáha. Ale chce to veľa sebarozvoja. Inak je to zničujúce
@maya_hi ...si skvela ucitelka🤗
..az tak empaticka,ze fyzicky citis bolest z trapenia,strachu, bolesti druhych?
@maya_hi ...si skvela ucitelka🤗
..az tak empaticka,ze fyzicky citis bolest z trapenia,strachu, bolesti druhych?
@victory1 ďakujem ❤️ mám tiež chyby a nie málo 😏 ale aj dnes (po 20 rokoch) mám v hrdle hrču keď deti prvé dni ráno prichádzajú a vidím ako bojujú chúďatká. Je to jednoducho silné... ale potrebné. Celý život je o lúčení a vítaní 🙂 Ale už sa s tým snažím pracovať. Práve preto aby sa mali o koho oprieť musím sa upokojiť, odosobniť a racionálne im ponúknuť to, čo potrebujú. Pevnú oporu a istotu. Už to mám zautomatizované, ale snažím sa aby som sa od toho úplne neodtrhla. Tam už hrozí citová plochosť (čo je pri pomáhajúcich profesiách bežné vyústenie, organizmus sa tak bráni pred zrútením z citového vypätia). Deťom naozaj väčšinou pomôže prítulenie (ak tam nie sú nejaké odchylky v správaní, či asperger, autizmus), už na rukách cítim ako sa uvoľnia a uľaví sa im. Chce to veľa lásky a pozornosti na začiatku... a k tomu pozitívne naladenie (čo je niekedy ráno o 6.30 dosť náročné 🙈. A potom to už krásne zvládajú.Vytvorenie dôvery a nového vzťahu je veľmi ťažké, ale keď sa to podarí, deti po mesiaci nemajú problém. Teda niekedy majú. Odísť poobede zo škôlky. U nás momentálne dosť bežné 😁
@victory1 ďakujem ❤️ mám tiež chyby a nie málo 😏 ale aj dnes (po 20 rokoch) mám v hrdle hrču keď deti prvé dni ráno prichádzajú a vidím ako bojujú chúďatká. Je to jednoducho silné... ale potrebné. Celý život je o lúčení a vítaní 🙂 Ale už sa s tým snažím pracovať. Práve preto aby sa mali o koho oprieť musím sa upokojiť, odosobniť a racionálne im ponúknuť to, čo potrebujú. Pevnú oporu a istotu. Už to mám zautomatizované, ale snažím sa aby som sa od toho úplne neodtrhla. Tam už hrozí citová plochosť (čo je pri pomáhajúcich profesiách bežné vyústenie, organizmus sa tak bráni pred zrútením z citového vypätia). Deťom naozaj väčšinou pomôže prítulenie (ak tam nie sú nejaké odchylky v správaní, či asperger, autizmus), už na rukách cítim ako sa uvoľnia a uľaví sa im. Chce to veľa lásky a pozornosti na začiatku... a k tomu pozitívne naladenie (čo je niekedy ráno o 6.30 dosť náročné 🙈. A potom to už krásne zvládajú.Vytvorenie dôvery a nového vzťahu je veľmi ťažké, ale keď sa to podarí, deti po mesiaci nemajú problém. Teda niekedy majú. Odísť poobede zo škôlky. U nás momentálne dosť bežné 😁
@maya_hi je to trauma aj pre rodica aj pre dieta. Nas krpec mal tiez skvelu ucitelku, tyzden ho hladkala po hlavicke,aby zaspal...
Prave kvoli tym uplakanym detom by som to robit nemohla,ja by som plakala s nimi🙈
Skvela si,naozaj klobuk dolu, ze rozumne ulahcujes zivot tym malym krasnym bytostiam.😍🤗
Začni písať komentár...
Vcelku s tym suhlasim...