Z extrému do extrému. Vychovávame dnes egomaniakov?
Detstvo som prežila v 80-tych rokoch minulého storočia. Žili sme na sídlisku, naša rodina (mám staršiu sestru) sa neodlišovala od tých ostatných. Deti mali na krku kľúčik od bytu a chodili zo školy domov samé.
Perfektný článok, je to porovnanie jedného extrému s druhým...zažila som oba -ako dieťa svojich rodičov a ako rodič našich detí ...viem ako by som nechcela vychovávať svoje deti, aj ako by som chcela, ale nie vždy sa to podarí...
určite ich vychovávame k samostatnosti, hoci nemajú kľúče na krku ... ja som vo veku našich detí cestovala sama na intrak na strednu, oni boli sami zatiaľ len MHD po BA😉 ...a áno, naši mi program nikdy nevymyšlali, neboli "animátori" ako my s mužom pri našich dvoch detoch😁ako malé decká sme sa dokázali zahrať samé s hračkami, ktoré neboli interaktívne a rozdelené podľa veku, prípadne pohlavia...
Tiež som chodila na krúžky, aj na hudobnú ako naše dve deti, len tie sme celú základnú vozili - teda robili sme im servis, inak sa to nedalo, zatiaľ čo ja som chodila peši alebo mhd a- bez rodičov 😊
Ale viem, že naše deti sú šťastné a verím, že raz budú môcť povedať, že mali šťastné detstvo, tak ako to teraz hovoríme my, lebo pre to robíme všetko, tak ako to kedysi robili naši rodičia
Nebol by týždeň, aby tu niekto nepridal tieto kecy 🙈🙈🙈 Veď si pošli deti na ihrisko s kľúčom na krku, bez telefónu, aj domov zo školy. Hlavne neporovnavaj dnešnú dobu s minulosťou. O a mimochodom. Ja som mala narozdiel od toho výplodu pekné detstvo. Moji rodičia sa zaujímali, čo mi chutí, neposielali ma pohľadom preč z izby a vždy vedeli, keď som sa nudila.