Jesenné prázdniny (v Nemecku) deň 1. Ideme navštíviť špeciálnu kamošku, ktorej sa medzičasom, kým sme boli v Pekingu, narodilo dieťa. Často sa tu objavujú témy, či bude let s dieťaťom v pohode. Po tomto lete začnem aj ja o tomto rozmýšľať v budúcnosti. Nastúpili sme do lietadla a dcéra zahlási, že ju bolí brucho. Ok, pre istotu pozriem, či je niekde ten sáčok, ako býval kedysi v zadu sedačky, ale nie. Tak poďme na záchod. Ale cesta je zablokovaná vpredu, vzadu, my akurát v strede, ostatní nastupujú. A už vracia. Tie komentáre ľudí: no to je šťastie, akurát rad pred nami. Akoby sa korona vrátila späť, 3 rady pred a za nami si ľudia zrazu nasadili FFP2 masky. Neskoro večerný let mešká, lebo musel dôjsť servis to upratovať. Pýtajú sa ma, či zvládne 4,5 hodinový let, lebo že na zemi je kopec možností, ale vo vzduchu.... Úprimne presvedčena, keďže problémy tohto rázu nemavame, hovorím, že určite je v pohode, za chvíľu spí. A naozaj za chvíľu spala. Ja som sa na ten spánok v lietadle tak tešila. Po sťahovaní z Číny a prvom týždni rovno v práci som ho naozaj aj potrebovala. Namiesto toho som chytala šable zo spánku do sáčkov, gumakov a pod. celý ten let. Nakoniec som vyhodila väčšinu jej oblečenia a vystupovala v šatke akože sukňa, mojich ponožkách ako topankach - vyzerali sme naozaj reprezentatívne, ale hlavne, že ten let skončil! Taxík z letiska: zrazu je mne zle. Fakt za minútu rozmýšľam, či je to zly sen a už ho prosím , nech zastane. Bolo mi rovnako zle ako jej. Do hotela som pokračovala radšej peso vedľa toho auta zvyšok cesty. Niet nad rannú prechádzku, kedy na vás pozerajú ako na ozrana. Hovorím si, táto cesta nezačína najlepšie. Avšak na druhý deň sme boli obe v poriadku, tak nálada stúpla. Ďalšia noc: budím sa na to, že vracia syn 😳 ale tiež ráno je úplne v pohode. Myslíte, že toto je už koniec, keď sme to - ktovie čo už mali všetci?