Uz dlhsi cas spime zle. Teda. Chlapci za nami chodia do postele kazdu noc a niekedy aj Pavlinka. My sami dvaja sme obrovski a ked je nas v tej posteli 5, je to fakt vtipne. Snazime sa im to vysvetlit, aki sme potom dolamani a nevyspati, snazime sa dopatrat, ci to ma niekde pricinu... No zatial sa to nepohlo. Takze kazdu noc sa nenapadko ku mne prisosne jeden z jednej strany, druhy z druhej strany, ja mam chrbticu zlomenu, kedze sa nemozem otocit ani k jednemu, lebo druhy hned protestuje, ruky odtrpnute bez krvneho obehu a nohy odmrznute. Pretoze spim teda s paplonom na sirku. Ako niezeby sme nemali este nejaky paplon naviac, ale aj tak sa vzdy vopchaju pod ten moj, tak ak nechcem, aby mrzli, musia mrznut moje nohy. Ale nestazujem sa, je to prudko navykove a ja ich lubim dychat a su noci, ked vecer cakam, kedy uz konecne pridu 😊 no ale nic to nemeni na tom, ze vstavame rano ako trosky. A to nielen my velki, ale aj krpati su samozrejme rozbiti. Tak dnes som zasa skusala patrat a po dobrom dohovarat a vysvetlovat. Vladik pozrel na mna, spustil peru a hovori- mama, ale ja aj tak pridem v noci ku tebe! A ja ze, hej Vladusko, a preco? Vsak blablablabla... A on na mna celkom odovzdane pozrel a odrovnal ma. Cakala som blbe sny, tmu, strasidla, hocico... Ale on mi len- ❤️ked mama ja ta mam tak strasne rad❤️. No a skoncila som 😂 uz dnes presne viem, aka budem rano rozbita. Ale stastna 💙💙💙💙.