Dnes je SVETOVÝ DEŇ ALZHEIMEROVEJ CHOROBY. Táto choroba postihuje nielen pamäť, ale často pripravuje pacientov o schopnosť vyjadriť svoje emócie a potreby. Zdravotní klauni a klaunky sú vyškolení na to, aby dokázali citlivo komunikovať aj s týmito ľuďmi a úsmevom im spríjemniť deň. 🌸

„Je tu niekde klaunka?“ počujem volať sestričku. Vybehnem za hlasom. „Miškovi odložili operáciu, je z toho nešťastný. Potrebuje rozveseliť,“ vysvetľuje a povie mi číslo jeho izby.

Presunutie operácie na ďalší deň naozaj nie je dôvod k veselosti. Ani pre dospeláka, nieto pre deväťročné dieťa. Opäť na druhý deň nejesť, nepiť a báť sa, ako to celé bude prebiehať a ako to dopadne. A zase o niečo dlhšie zostať v nemocnici.

Ani nemusím hádať, ktorý zo štyroch chlapcov v izbe je Miško. Stojí v kúte za dverami a plače. Priznám sa, že mi ako človeku nie je všetko jedno. Ani ako klaunke. Neviem, či dokážem rozosmiať nešťastného chlapca. No rozhodne to vyskúšam.

„Ahoj, máš nejaké mokré líca, ja ti ich osuším,“ navrhujem mu ako červenonosá doktorka.

„Ale nie, to netreba,“ snaží sa neisto namietať.

„Prosím ťa, to nie je žiadny problém,“ vyťahujem pumpu na balóny, ktorá poslúži ako pohotovostná zásobáreň vzduchu. „Len kde máš tie líca? Kde len môžu byť...,“ uvažujem nahlas.

Máte doma školáka, ktorý si pri každej zmienke o škole zapcháva uši aj napriek tomu, že je už koniec augusta? Po dvoch mesiacoch voľna je pre deti naozaj náročné zasadnúť do školských lavíc a nastaviť myseľ na sústredenie, povinnosti a úlohy. Ako im návrat do školy uľahčiť?

Nastavte režim spánku

Počas leta často necháme deti, aby sa ukladali k spánku neskôr. Ráno ich zase netrápime príliš skorým budením. Hoci cez prázdniny to nemusí byť problém, s príchodom školy treba deťom režim posunúť späť do podoby, akú mal pred letom. V opačnom prípade môžu byť deti v škole unavené, čo sa môže prejaviť na problémoch so sústredením či dokonca zhoršenými školskými výsledkami. Nenechávajte si to na prvý školský deň a začnite deťom upravovať spánkový režim najneskôr týždeň pred začiatkom školy.

Hovorte s deťmi o škole

Hoci väčšina detí počas prázdnin nechce o škole ani počuť, je dôležité s nimi túto tému otvoriť. Pripravte s vašimi deťmi školskú tašku aj všetky potrebné pomôcky. Vysvetlite im, že príchodom školy zábava nekončí – stretnutia s kamarátmi, hry a aktivity vonku môžu pokračovať aj popri škole, napríklad formou krúžkov. Urobte z návratu do školy udalosť, či dokonca malú oslavu. Čím menej sa téme „škola“ budete vyhýbať, tým prirodzenejší bude pre deti návrat do lavíc.

S humorom to ide ľahšie

 Každý večer zaspávam s otázkami, rekapitulujem a ďakujem. Napríklad aj za to, že dve osoby v jednom tele dokážu žiť v takej harmónii ako JA — Mariana a moje DRUHÉ JA — doktorka Frčka Strelená. To je moje klaunské meno. Dve postavy — jedno srdce.

Frčka prináša do môjho života pravdu. Je doktorka a zobúdza sa vo mne pravidelne počas návštev nemocničných detských oddelení. Keď som pred piatimi rokmi po prvý raz vstupovala na onkologické oddelenie ako Frčka Strelená, mala som nohy ako z olova. Nechceli ísť, potvory. Obávali sa niečoho nepoznaného, niečoho, čo naháňa strach, na čo nechceme myslieť...

Ako som tak prechádzala izbami, stretla som na chodbe chlapca s očami veľkými ako svet. Prižmúril ich, zatváril sa, že ma nevidí, a zahľadel sa do diaľky. Nenápadne som pozorovala vyholenú hlávku, ktorej majiteľ pôsobil neuveriteľne nežne. Keď sa nám opäť stretli oči, premietol mi v nich sekundový film o svojom živote. Teda aspoň o posledných mesiacoch, ktoré trávil za stenami nemocnice.

„Ahoj. Som doktorka Frčka Strelená,“ povedala som a priateľsky som natiahla k Samkovi ruku.

„On si žije vo vlastnom svete. Sám sa vyhrá,“ zaznelo z úst okoloidúcej mamy ďalšieho dieťaťa, ktoré bývalo v susednej izbe.

Samko plával chodbou s papierovou lodičkou v ruke, akoby bol na opustenom ostrove.

Smiech a pohoda k letu patria. Práve v letných mesiacoch však na deti číhajú mnohé nástrahy, na ktoré by mal byť každý rodič pripravený. Text je doplnený o vyjadrenia pediatričky MUDr. Kataríny Šimovičovej.

Úpal

Na to, aby vznikol úpal, nemusíte nutne tráviť čas na slnku. Prehriatie organizmu môže nastať aj v uzavretej, nevetranej miestnosti alebo pri cestovaní. Úpal vzniká pri teplotách nad 35°C a pri vysokej vlhkosti vzduchu.

Príznaky úpalu: bolesti hlavy, závrat, nevoľnosť, zvracanie, zrýchlené dýchanie a tep. Telesná teplota môže stúpnuť až do 40°C. Koža je suchá, červená, telo sa nepotí. Pokiaľ sa nezačne s prvou pomocou, úpal môže vyústiť až do bezvedomia či smrti.

Aká je prvá pomoc pri úpale? Radí pediatrička Katarína Šimovičová.

„V prvom rade je potrebné preniesť dieťa  do chladnejšej miestnosti, ochladiť vzduch, napríklad klimatizáciou. Často býva prítomná bolesť hlavy, teplota, zvracanie. Tekutiny podávame dieťaťu po lyžičkách, vhodný je osladený čierny čaj s citrónom. Silný úpal si vyžaduje hospitalizáciu a infúznu liečbu."

Deti v nemocnici ma poznajú podľa červeného nosa. Keď ho uvidia, je im jasné, že táto návšteva bude celkom iná. Bude sa pri nej usmievať, smiať, občas aj rehotať. Teší ma, volám sa primárka De Mencia.

Je skoro päť hodín popoludní, keď sa s mojím klaunským kolegom doktorom Koalom vyplazím na tretie poschodie nemocnice, kde ležia malé deti. Otvoríme dvere do chodby, kde už stoja mamičky a preberajú si večeru. Niektoré sú samy, iné sú ovešané ratolesťami.

Skôr ako sa stihneme vôbec spýtať, kde všade môžeme ísť, začujeme obrovský rev z vyšetrovne. Všetky mamičky jemne cúvnu o krok dozadu, no De Mencia a doktor Koala sú školení na boj zblízka, preto sa vrhajú do prvej línie a opatrne otvoria dvere. A tam? Mamička s pani sestričkou sa snažia udržať inhalátor na tvári asi štvorročného chlapca, ktorý sa stále myká a chce si zložiť to, čo bežní ľudia poznajú len z televízie. Plastový náhubok s hadičkou, cez ktorý prúdi liečivý plyn. Ako sa chlapec krúti, para mu lieta okolo hlavy. Nervozita prítomných je očividná, preto sa s doktorom Koalom rozhodneme odlákať pozornosť chlapca a poskytnúť tak mamine a zdravotnej sestre trochu času.

„Dráááák, drááák!“ vykríknem ako zmyslov zbavená.

„A plahajú mu z huby šľahene,“ dodávam a ani si neuvedomím, že som to povedala opačne. To sa už ale smejú všetky mamičky postávajúce okolo nás s taniermi v ruke. Malý drak spozornie a prestáva sa metať. Sestrička si vyčerpane napraví ofinu a drží inhalačnú masku pevne na nose malého pacienta.

„Rýchlo, vyskočte na koňa pán princ a bojujte s ním.“

Ak ste práve s námahou predýchali pohľad na vysvedčenie vašich detí, možno vám pomôže práve náš článok. 🙂 Tieto slávne osobnosti dosiahli úspech aj napriek tomu, že ich učitelia označili za priemerných, netalentovaných či beznádejných. 

Thomas Alva Edison

Je prekvapivé, že jeden z najproduktívnejších a najslávnejších vynálezcov v histórii sa za školskými lavicami potrápil. Jeho učitelia ho pokladali za hlúpeho a otravného študenta, ktorý sa pýtal príliš veľa otázok. Množstvo sťažností zo školy donútili Thomasovu mamu, aby ho zo školy odhlásila a učila ho sama doma. A táto snaha priniesla výsledky – Thomas Alva Edison vynašiel fonograf (predchodca gramofónu) a žiarovku.

Winston Churchill

S britským politikom, premiérom a jedným z najslávnejších vodcov to v škole vôbec nevyzeralo ružovo. Hoci vynikal v literatúre a histórii, známky z iných predmetov mal podpriemerné. Učitelia v jednom zápise tiež poznamenali, že „nemá vôbec žiadne ambície“. Churchill mal pocit, že je v škole nútený učiť sa veci, ktoré ho ani trochu nebavia. Keď spomínal na svoje školské časy, pokladal ich za jedno z najsmutnejších období v jeho živote.

Charlotte Brontë

Dnes je DEŇ OTCOV. Aj za klaunským nosom sa občas skrýva otec. Otec, ktorý sa bojí o svoje deti a urobil by všetko na svete, aby ich videl usmievať sa. Prečítajte si príbeh doktora Quida Bublaninu.

Som otec a mávam svoje dni. Hnevám sa a bývam netrpezlivý, prísny, smutný a unavený. Ale potom si oblečiem klaunský kostým a stane sa zo mňa doktor Qiudo Bublanina. V hlave zapnem podporné systémy smiechu, empatie, zábavy a humoru. Z malej krabičky od cukríkov vyberiem červeno-červený nos na gumičke, a keď si ho nasadím, zhlboka sa nadýchnem. V očiach sa zaiskrí, telo sa napne, prsty začnú dirigovať melódiu, nohy netrpezlivo podupkávajú, hlas sa naladí do správnej tóniny. Som pripravený.

„Pripravený?“ zaklope na dvere nemocničnej izby môj klaunský kolega doktor Sresser.

Dnes Bublanina akosi nie je vo svojej koži. Je nervózny, trochu sa bojí, má trému a nos, ten vychýrený červený nos ho trochu páli. Vie, kto leží na posteli pod oknom.

Neustále myslí na to, ako pred tromi dňami, keď jeho červený nos spal v krabičke od cukríkov, v rannom zhone nervóze zúril na dcéru.

„Alžbetka, nevymýšľaj a odchod do školy.“

14. júna je Svetový deň darcov krvi. Vedeli ste, že jediným darovaním krvi môžete zachrániť až 3 ľudské životy? Hoci počet prvodarcov na Slovensku stúpa, stále sú obdobia, kedy je krvi pre pacientov nedostatok.

Darovanie krvi je pritom pomerne jednoduchý a rýchly proces – samotný odber trvá približne 10 minút. 

Kto môže darovať krv?
Darovať krv môže každý zdravý človek vo veku od 18 do 60 rokov, ktorý ma hmotnosť aspoň 50 kg. Ak ste pravidelným darcom, môžete darovať krv až do 65 rokov, v tomto prípade je však nutný súhlas lekára. Muži môžu darovať krv maximálne štyrikrát do roka, ženy maximálne trikrát do roka. Krv nemôžu darovať ženy počas menštruácie a gravidity. Krv nemôžu darovať ani ľudia, ktorí prekonali vážne infekčné choroby, boli posledný rok operovaní, tetovaní či liečení akupunktúrou. Tu nájdete bližšie informácie o dôvodoch vyradenia z darovania.

Môžem pred darovaním krvi jesť?
Pred darovaním krvi je možné sa ľahko najesť. Večer či ráno pred odberom je dovolené jesť sucháre, ovocie, med, cestoviny so zeleninou či varené a pečené zemiaky. Tučným jedlám by sa mal darca v tomto čase vyhnúť. Nemožno jesť syry, maslo, smotanu, mäsové jedlá a údeniny. Darca by sa mal vyhnúť aj fajčeniu a pitiu alkoholických nápojov. Dôležité je, aby darca pred odberom prijímal dostatok tekutín (vodu, ovocné šťavy, minerálku, čaj alebo kávu).

Ako dlho trvá darovanie krvi?
Celý proces odberu krvi, ako aj občerstvenia po ňom trvá maximálne 2 hodiny. Samotný odber krvi zaberie približne 10 minút. Pred odberom krvi sa darca musí zaregistrovať, vyplniť dotazník s otázkami, podrobiť sa vyšetreniu hladiny krvného farbiva alebo vyšetreniu krvného obrazu, teploty, tlaku krvi a vyšetreniu lekárom. Po vyšetrení sa darca presunie do odberového boxu, kde daruje krv za asistencie zdravotného personálu. Pri každom odbere krvi sa odoberie 400 až 450 ml krvi. Po odbere sa odporúča ostať ležať minimálne 10 minút. Ďalších 24 až 48 hodín sa odporúča vyvážená strava, zvýšený počet tekutín a odpočinok.

Je potrebné si na darovanie krvi brať dovolenku?
Zo zákona vyplýva, že darca krvi má od zamestnávateľa nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na darovaní krvi. Pracovné voľno sa ráta nielen za čas odberu, ale aj za čas cesty k odberu a späť a za čas na zotavenie po odbere. Podľa charakteru a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu k odberu.

Úsmev potrebujeme v každom veku. Ako zdravotná klaunka preto okrem detí navštevujem aj seniorov. Na jednu doslova zázračnú návštevu s pani Ankou nikdy nezabudnem.

V ten deň sme aj s mojou klaunskou kolegyňou Markétkou navštívili klientov Domova dôchodcov a Domova sociálnych služieb v Kremnici. V jednej izbe sedela v kresle pani Anka. Je bývalá huslistka, no husle v ruke nedržala už roky.

Odkedy mala mozgovú príhodu, ochrnula a jej telo je takmer v neustálom "trase". Pozná sa dokonca  s Petrom Michalicom, kedysi, ešte pravdepodobne za čias študentských, spolu hrávali. Miluje husle ako nástroj jej mladosti, ako nástroj svojho života.

Aj ja som mala so sebou husle. Keď ich uvidela, oči jej zažiarili. Úsmev na tvári jej nezmizol ani keď som sa v rámci svojich schopností snažila pre ňu čosi zahrať. Vtom som dostala nápad: „Nechcete si zahrať tiež?“

Pani Anka zaváhala... No potom túžobne prikývla. Opatrne som jej priložila husle pod bradu. Keď pani Anna ucítila lub huslí, bol to neuveriteľný okamih. Slákom som husle ozvučila jemným pizzicatom. Vo vzduchu sa čosi chvelo, takmer som prestala dýchať. Pani Anka siahla po sláku - a to napriek tomu, že je v ťažkom fyzickom stave. Spoločnými silami sme sa snažili vytvoriť tón.

Zimomriavky nám behali po tele, keď sme zbadali, že Anička sa tak sústredí, že sa vlastne skoro netrasie! So zatajeným dychom som sledovala tento zázrak. Nával radosti však vyvolal opäť chvenie. No husle pod bradou pani Anna držala pevne...

Či má dieťa dva, päť alebo desať rokov, návšteva ambulancie detského lekára môže byť preňho i pre rodičov stále stres.

Zdravotní klauni okrem desiatok nemocničných oddelení navštevujú aj priestory pred odbornými ambulanciami, aby rozptýlili obavy a stres počas čakania na lekárske vyšetrenie. Niekedy sa dokonca stane, že vstupujú aj za dvere ambulancií, aby pomohli „humornou asistenciou“ pri zdravotných úkonoch ako odber krvi alebo výter z hrdla.

Doktor Kapusta a doktorka Spevavá navštívili čakáreň a ambulanciu detskej lekárky Kataríny Šimovičovej. Hneď bolo veselšie! 

V súčasnosti môžete stretnúť klaunov minimálne raz do týždňa pred odbornými ambulanciami v NÚDCH Bratislava, v DFNsP Banská Bystrica, FNsP Žilina, DFN Košice.

Viac o našich programoch: www.cervenynos.sk