Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
cesta1
13. sep 2021
1335 

Kde začína šikana

Šikana nie je v spoločnosti osamotený jav. Patrí k nej aj zneužívanie, týranie, terorizmus a na konci všetkého sú vojny…

Kde to všetko začína? Žijeme vo svete hodnotenia pozitívneho aj negatívneho, múdreho aj hlúpeho, objektívneho aj subjektívneho. V tomto svete sa objavuje kritizovanie, ironizovanie, klebetenie, posmievanie, ohováranie, vulgárne komentovanie, verbálne šikanovanie. Prastarou témou sú známe dedinské klebety a ohováranie poza chrbát. Mnohí máme na to spomienky.

Dnes klebety a im podobné informácie počujeme aj z rôznych médií, bulvárnej tlače a sociálnych sietí. Tie sú plné „verbálnej šikany“, do ktorej sa niektorí ľudia veľmi radi zapájajú. A všetko to môže pokračovať aj fyzickým týraním, lynčom a ukrižovaním, ktoré poznáme z histórie kresťanstva.

Téma šikanovanie je viac vnímaná v škole, ale začína už doma. Spočiatku nenápadne, možno rôznymi posmeškami rodičov, ktoré sú adresované deťom, ale aj cudzím ľuďom. Pre mnohých rodičov je prekvapením zistenie, že ich dieťa v škole šikanuje – fyzicky a verbálne napáda deti a nastupuje aj kyberšikana.

Problémy detí, ale aj dospelých, ktorí sa stali obeťou týrania, zneužívania a šikany, sú diskutované a riešené. Problémy ľudí, ktorí sú agresormi, zostávajú neriešené a skôr iba trestané, pritom sú pre spoločnosť oveľa nebezpečnejšie.

Na pozadí správania páchateľov i obetí je strach. Ten u nich spúšťa odlišné inštinktívne reakcie. Šikanovaný reaguje únikom, stiahnutím sa a šikanujúci reaguje útokom, bojom a prenasledovaním. Obaja sa vzájomne zrkadlia a boja sa svojho skrytého strachu. Šikanovaný a šikanujúci, to sú dve strany jednej mince a vždy sú signálom, že pomoc potrebujú obaja. V prípade šikanovaného trpí v živote on sám, v prípade šikanujúceho je jeho správaním ohrozená spoločnosť.

Hybnou silou v správaní šikanujúceho – agresora je potreba:

  • ventilovať vlastnú agresivitu a zlosť,
  • druhému ublížiť a ponížiť ho,
  • po moci, nadradenosti a dôležitosti,
  • maskovať svoju slabosť a bezmocnosť,
  • získať si rešpekt fyzickou silou pri deficite mentálnych a osobnostných kvalít.

Už v v rannom detstve sa objavujú prvé znaky, ktoré môžu viesť neskôr k šikanovaniu:

  • deti neznášajú prehry, reagujú na ne agresívne a zlosťou,
  • deti závidia iným deťom,
  • deti sa nevedia prispôsobiť prostrediu a situáciám,
  • deti sa snažia aj nevhodným spôsobom získať pozornosť,
  • deti vyrastajúce v konfliktom a agresívnom prostredí.

Riešili sme problém školáka, ktorý mal dlhodobo problém so sebapresadzovaním. Potreboval byť vodcom, uznávaným a rešpektovaným, potreboval vyhrávať a „mať navrch“. A ak to nešlo, ponižoval. Existenčné podmienky rodiny mu umožnili pozerať sa na mnohé deti zhora. Jedným z cvičení pre korigovanie jeho správania bolo lezenie na kopce, po skalách a iné horolezecké aktivity. Tie symbolicky znamenali – ak chceš byť nad a pozerať sa z výšky, musíš niečo prekonať a dostať sa na vrchol.

Prečo niektorí ľudia potrebujú komentovať vlastnosti a správanie inej osoby:

  • platí to známe “trafená hus zagága” – rozprávajú o niečom, čo sa týka aj ich,
  • kritikou iných si kompenzujú svoje vlastné nedostatky,
  • kritika je pre nich relax, vďaka ktorému pociťujú úľavu,
  • môže to byť prejav ich osobnosti, ich subjektívne komentovanie – “podľa seba súdim teba“,
  • ohováranie inej osoby je prejavom ich verbálnej agresie.

Mgr. Lýdia Adamcová

Väčšina rodičov si vôbec neuvedomuje, že je zdrojom šikany. Dokonca sú matky, ktoré to schovávajú, že je to ich humor a nie sú ochotné si priznať, že je to šikana a nikomu sa nevysmievajú...

14. sep 2021

Zaujimavo spracovana tema.

14. sep 2021

Ja som tiež chcela už dávnejšie napísať na túto tému článok presne týmto spôsobom. Inak si myslím, že bude mať málo like a komentárov, pretože ako hovorím rodičia si to absolútne neuvedomujú, obhajujú svoje správanie a keď to začne robiť dieťa, je to miláčik 🤷‍♀️. Šikana u nás v SR nie je vôbec poriadne podchytená. Rozpráva sa o tom, ale reálne sa nič nerobí.

15. sep 2021

Myslíte, že keď matka zistí, že jej dieťa je to ktoré šikanuje bolo by na mieste ho zobrať na sedenia s psychológom?

15. sep 2021

@klarss Neviem, či zobrať dieťa k psychológovi. Podľa mňa by sa mali rodičia viac venovať deťom, pretože také túžia po pozornosti a tak si ju vydobijájú. Ak by som bola riaditeľka školy, takým žiakom by som dávala po vyučovaní aktivačné práce vrámci školy. Na hanbu všetkých, aby vedeli aké to je, keď ubližujú oni.

15. sep 2021

@elly23 ja som zatiaľ poznala len šikanované deti, zhodou okolností aj syn mojej kamarátky bol šikanovaný a to celú škôlku lebo bol citlivejší. A vždy mi to bolo ľúto lebo sama som bola na tom ťažko na základnej škole. Ale môj partner s ktorým som momentálne tehotná sa mi priznal, že on sám bol kedysi ten čo šikanoval a že v podstate ani sám nevie prečo to robil a až časom si sám uvedomil že to nieje správne ale musel na to prísť sám lebo bitka od otca ani nijaké tresty mu v tom nezabránili. Tak ma celkom zaujíma táto téma z pohľadu rodičov už väčších detí. Keďže ja a môj partner sme dve rôzne strany mince.

15. sep 2021

👏skvelé 😊

15. sep 2021

V prvom rade by sa mali riešiť deti, ktoré šikanujú - veľmi ubližujú a netrápi ich to. Školy to zakrývajú. Pýtam sa, akých ľudí vychovávame?

Včera o 11:48

Začni písať komentár...

Odošli

Odporúčame

„Nie, ja to chcem … !“
16.9.2021 • 624 
KTO za ČO môže
16.9.2021 • 750