V podchode na stanici sme prechádzali okolo Róma, čo hral na husliach, hráva krásne, vždy mu nejaký drobák hodím, raz sme aj s Arturom hádzali... dnes šlo veľa ľudí, tlačili sme sa po schodoch, zrazu v strede schodov Artur zastane (ako úžasný nápad v tej tlačenici): "Maminka, prečo sme nedali ujovi peniažtek?" ... hm, no vlastne prečo, tak sa pýtam - ty by si chcel dať ujovi peniažtek? ... "Ano." ... tak sme čakali na schodoch, kým prejde nával ľudstva a vyhrabala som peňaženku... podala som Arturovi euro a on ho celý šťastný zaniesol ujovi a hodil ho do puzdra z huslí... pán veľmi úslužne niekoľkokrát poďakoval a uklonil sa... Artur spokojne a dôležito kráčal späť a usmieval sa od ucha k uchu: "Maminka, vidíš, ujo sa tešil... a poďakoval mi..." ... môj úžasný skoro 5 ročný syn... ❤
To je taký môj úžasný život... no deje sa to ešte niekomu?
Odísť od kardiológa po 5,5 hodinách s diagnózou cysta v kolene...
Ozaj, nejaké skúsenosti s Bakerovou cystou?... dík
V Kauflande som pozerala zľavy a bola tam údená makrela taká tá s hlavou a chvostom, tak som ju chytila do ruky, že koľko stojí, že by som pomazánku urobila... Šani pozrie a zahlási: "To nekupuj, to za chvíľu skape." ... hm, už skapalo... 😖
Pýtam sa Šaniho, čo mali s tatom na obed... "Nooo, boli sme na Bašte a mal som knedlík, také mäso a kyslú kapustu." ... tato doplnil - moravského vrabca mal ... Artur totál zdesený: "Šanko, ty si fakt zjedol vtáka??? A bol mŕtvy???"
Dnes ráno naháňam Artura, aby sme nezmeškali bus...
"Veď na nás počká." ... no nepočká, veď vieš, že príde na zastávku, otvorí dvere, ľudia nastúpia, zatvorí dvere a odfrčí...
"Počká na nás." ... vážne nás nepočká, Arturko, pohni si ...
"Ale počká, vezmem si ovládačku od auta a budem ho ovládať, potom nás bude musieť počkať!!!" ... hm, logiku to má, ale také autíčko na ovládanie s ovládačom na bus MHD by mohol byť iný level pohodlia... to si pokojne pospím každé ráno... 😴 🚌 👍
Ženy, prosím vás, ktorá mi viete porovnať oblečko... mám legíny z KIK veľkosť 50/52 a sú mi akurát... chcela by som si objednať z BONPRIXU, podľa ich tabuliek by som mala mať cez boky 52 a pás 54... sú to tiež legíny, takže ktoré číslo bude ok? 52 a pás sa natiahne alebo vziať radšej väčšie... dík
Ženy, prosím, kde sa dajú kúpiť takéto dámske plavky, ale na silnejšiu postavu (konfekčná veľkosť 52/54)... dík
Dnes v preplnenom buse... stojíme s Arturom a držíme sa tyče... pri nás také mladé žieňa s krikľavo červenými, dlhými, úplne špicatými nechtami... videla som na Arturovi, že stále vytáča hlavu, zrazu zavalí: "Mamííí, prečo má ta teta také špicaté zuby, či teda čo to má?"
Dnes som robila pečené kura... kočičák sa obšmietal popod nohy, skoro som sa prizabila, tak mu hodím kúsok kožky do misky a hundrem - zmiz ty hmyz... Artur to počul a zapamätal si... večer skáče podľa Máši a medveďa a hučí "chačú, chačú, chačú" ... pýtam sa ho A što ty chačéš, máľčik ... "chačú zmiz ty hmyz" ... takže pamätadlo nám funguje... ruštinu doladíme... a kožku nedostal...
V škole nás učili...
"Tulipány sú trváce cibuľové rastliny s malým počtom šedozelených priliehavých listov s voskovitým povrchom a veľkými kvetmi so ŠIESTIMI okvetnými lupeňmi..." a teda sú druhy, ktoré majú pri svojej plnokvetosti napríklad 12 a viac lupeňov... ale základ je proste vždy 6... lebo príroda sa tiež riadi nejakými zákonmi, napríklad ( https://invivomagazin.sk/ked-matematika-prezrad... ). Ale proste niekedy sa stane, že nejaký jedinec proste vybočí z radu a zmutuje...
Hm... sezóna tulipánov začala... moja prvá tohoročná kytička z Lidla v akcii za 1,49€ obsahovala:
1 kus zdravého jedinca so 6 lupienkami
4 kusy zmutovaného jedinca so 7 lupienkami
4 kusy zmutovaného jedinca s 8 lupienkami
S prírodou zrejme nie je niečo v poriadku... normálne budem tulipány sledovať celú sezónu, lebo ak príroda použije tento vzorec aj na ľudí a na 1 normálneho človeka pripadne 8 ľudí, ktorí budú mať o 1-2 koliečka viac, tak to bude na svete iná petelica...
Žienky, prosím, videla som tu recept na bábovku, išli tam 3 hrnčeky ovsených vločiek, nastrúhané jablko a ešte neviem čo... niekto to zdieľal, chcela som si to opísať a nestihla som, označte ma tam, pls... za ❤ dík
Ženy, prosím... chcela by som tmavomodrú/tyrkysovú kúpeľňu... máte niektorá? kde ste kupovali obklad a dlažbu... a fotečka by tiež potešila... ďakujem
Štedrovečerná večera, deti jedia šalát a rybie prsty... zrazu sa Šani spýta: "Mamí, a koľko prstov má vlastne ryba?" ... no koľko? ... hm ...
Ženy, ja viem, že toto nie je práve vianočný príspevok... (ale teraz sa bude viac fotiť)... viete mi sem šupnúť fotku podlahy, kde máte plávačku s imitáciou dreva v jedálenskom kúte a súčasne v kuchyni dlažbu s imitáciou dreva? Ide mi hlavne o to miesto, kde sa to celé spája... Lebo ja si to dosť dobre neviem predstaviť, či to nebude vyzerať ako gýčik... ďakujem... a všetkým šťastné a veselé...
Aby sme si Mikuláša užili ako rodina, dohodli sme sa, že ho nachystáme na sobotu ráno, keď budeme všetci doma... tak sme nachystali v spálni na okno a čakali na ráno... ráno nič... decká vyštartovali zo spálne a nič si nevšimli... tak som vymyslela fintu fň a hovorím Arturovi, aby si šiel do postieľky zaniesť plyšákov a Šaniho som poprosila, aby šiel kúsok odtiahnuť roletu... už bližšie k oknu som ich naozaj poslať nemohla, pretože aj Arturova postieľka je priamo pod oknom... zrazu z izby počujem kričať Artura: "Mama ti kázala kúsok odtiahnuť roletu, toto nie je kúsok, to je úplne!!!" ... vzápätí už jačí aj Šani: "Ty sa nestaraj, môže to byť aj takto." ... no a hádajúc sa vyleteli zo spálne... to už sme sa úplne nechápavo pozerali s Peťom na seba, že ty kokos, to čo máme za deti... tak som išla akože niečo zaniesť do izby a urobila som to "Jéj, Mikuláš tu bol!" za nich...
Cestou domov Artur pozerá na mesiac... "Mamííí, aký je to mesiac?" ... neviem, ako aký? ... "No predsa banánový! Môžem ho zjesť?" 🌜
Máme kiahne - už hnisavé chrasty... brutálne sa snažím, aby mal čisté ruky, keď sa náhodou poškriabe, nech si tam niečo nezanesie... a čo urobí, kým vyvesím prádlo? ... naplastelínuje si nechty ...
Čím hlasnejšie, tým lepšie... 😲
https://www.apost.com/sk/blog/zacnu-tak-ze-si-o...
Dnes ráno debata s Arturom... "Mamííí, tu sú nakreslené oriešky!!! Toto je aký oriešok?" ... vlašský ... "a toto???" ... to je arašid ... "A tento???" ... to je pistácia ... "A prečo sú tu všetky???" ... to je krabica a v nej boli všetky tie oriešky, taká ZMESKA ... "Héééj??? Aj medveď je Z MÄSKA." ... 🐻 🐻 🐻 😖
Len také zamyslenie k dnešnému dňu Všetkých svätých, ktoré mi tak akosi vyplynulo z kázne...
Ak máme pred sebou cieľ, je dôležité priznať si, prečo ho máme... lebo ak ho máme pre seba (lebo to chceme dosiahnuť), je dôležitá CESTA, ktorou do cieľa prídeme, lebo sami seba nemusíme podvádzať... ale ak si ten cieľ stanovíme kvôli druhým (chceme sa im zapáčiť a niečo im dokázať), je dôležitý iba ten CIEĽ a už menej hľadíme na spôsob jeho dosiahnutia... ak vôbec na to hľadíme, lebo jediné, o čo ide, je stoj čo stoj byť v cieli... aby všetci videli...
Môj cieľ - Nebo... ako mi to povedal jeden kňaz - "životopisy svätých sú plné hriešnych ľudí... cení sa hlavne snaha..." - som na ceste... raz hádam prídem do cieľa... 🙏
Šani: "Mamííí, a prečo majú vši mená?" ... prečo by mali mať mená? ... "No lebo ujo Laco povedal, že je to vša a volá sa hnida."
Som sa zabavila... asi o tom nikto netuší... 🍕 ☕ 🥗
http://www.uspesne-podnikanie.sk/predavate-jedl...
Do škôlky prišla maminka s kočíkom s bábom... Artur mi šepká: "Mamííí, kedy my budeme mať takéto bábätko?" ... chcela som naviesť Artura na lumpačinu, tak mu šepkám späť - nevieeem, musíš sa tetušky spýtať, kde sa také bábätko kupuje... Artur na mňa pozrie ako profesor na skúške, kde som sa akosi nestihla naučiť a zahlási: "Bábätká sa nekupujú v obchode, bábätká sa narodia, to nevieš?" ... radšej som sa nepýtala, čo ešte vie on... 👶 😖 😨
Artur večeria zemiakovú kašu... zrazu na mňa kričí:"Mamííí, Quentin (kocúr)mi strčil do taniera tú jeho špinavú ruku!" 🐱 😖
Dnes je to rok, čo som ťukala do mobilu sms: Dnes ráno babička zomrela... kecali všetci, ktorí tvrdili, že to časom bude bolieť menej... dnes mám pocit, akoby to bolo dnes... chcem vrátiť čas, prísť domov, ísť do obývačky a nakuknúť do jej obľúbeného kresla... a potom ju objať a dať jej pusu na líce... a potom mať úžasné popoludnie... priniesť jej punčové guľky a žmurknúť, že to je TEN koláč, ktorý sa mi nepodaril... a potom hľadať chybu v recepte (aj keď vieme, že som to spackala ja)... ukázať jej fotky detí z posledného výletu... a smiať sa, keď bez okuliarov vidí a okomentuje niečo iné... priniesť jej kvietok a len tak sa tešiť, že sa ona teší, lebo sa už nedostane tak často von... presviedčať ju, aby šla s nami do reštiky, lebo dnes je všetkým jedno, že sa jej trasú ruky a padá jej z vidličky, nikto si nikoho nevšíma... a takto by som mohla menovať ďalej aj celý ďalší rok... veľa maličkostí by sa našlo, pretože mi je strašne smutno... nechcem vlastne nič... len ju objať a dať jej pusu na líce... babi, chýbaš mi... ľúbim Ťa... ak Boh dá, stretneme sa v nebi... griotku prinesiem...
Ženy, prosím vás, bola tu žienka s nickom "titkovamiriam" neviem presne, ako sa to píše, ak sa nemýlim, mala albumy o Bratislave a okolí... neviem to nikde nájsť... chystáme sa do BA a chcela som sa inšpirovať, kde by bolo fajn niečo kuknúť... viete mi poradiť? dík
“Na pozadí tajomného, na prvý pohľad temného sveta jemne žiari jej prostá, čistá a zmierená duša. Keď raz odíde, stratí sa jeden dôležitý rozmer, spolu s ňou vymrie vzácny druh ľudskej existencie. Vôňa tohto bytia ma často zastihne, keď som od nej ďaleko, vtedy svet nadobúda iný zmysel, inú pravdu a hodnoty.”
Žienky, prosím, čo ste z Bratislavy a okolia... Sandberg... je to iba veľké "pieskovisko", alebo sa tam dá reálne zahrať na archeológa a niečo objaviť... nečakám nič veľké, len či by to bavilo 4,5 ročného zvedavého prcka... ďakujem...
Išli sme po diaľnici a obehli sme bus Regiojet... Artur sa spýtal: "Prečo je ten Regiojet nahnevaný?" ... prečo by mal byť nahnevaný? ... "Lebo má nahnevané svetlá." ... začala som sa smiať a Artur s úplne vážnym hlasom pokračoval: "Maminka, nesmej sa, on má naozaj nahnevané svetlá." ... no fakt má, keď sa tak kukám... 🚌 🚌 🚌 😲
Včera sme so Šanim stretli starú známu, ktorú už asi 2 roky nevidel... prihovorila sa mu, či si ju pamätá, tak jasne, že presne vedel, kto to je... pokecali, že čo všetko už vie, pochválil sa, ako mu ide matika atď... keď sme sa lúčili, pani hovorí - veľmi ma teší, že si ma spoznal, dúfam, že aj potom niekedy, keď budeš veľký podnikateľ a stretneš ma a budem tu chodiť o paličke, že ma spoznáš... Šani sa zaškeril: "A možno už ani nebudete!" ... potom sa otočí ku mne: "Som to dobre spočítal, že, mami." ... matika by nám šla, diplomaciu ešte doladíme... 😖
