Na dovolenke, alebo... (rómske intermezzo č. 4)
Boli sme na dovolenke na “východe“. Bolo super, milí ľudia, krásne prostredie...
„Tých chlapčekov máte adoptovaných, že?“ otázka od kočky na recepcii... no áno... „A je to ťažké? Lebo viete, ja o tom nič neviem.“
„Vy dvaja ste bratia, že? Keď sa tak podobáte.“ otázka od čašníka na Šaniho ... nooo, ono je to trošku inak... „A ako je to s tými vašimi chlapcami?“ spýtal sa ma, keď sme sa stretli na terase...
Napriek tomu mi to celé pripadalo také iné ako u nás doma... nebola v tom taká tá zvedavosť, pri ktorej sa hľadá dôvod na posmech, načo nám bolo treba dvoch cigánov... bola to taká prirodzená zvedavosť, záujem o niečo nové... a práve ľudia na “východe“ by mali dôvod sa nám vysmiať, do čoho sme sa to pustili, lebo majú podstatne bližšie k negatívnym skúsenostiam s Rómami, ako ľudia tu v Trenčíne, ktorí situáciu poznajú iba z médií.
A potom v jedno ráno prišla do vedľajšej izby mladučká Rómka s vozíkom na upratovanie. Vlasy s parádnym melírom, kučery po pás, usmiata, zo sluchátok rómska hudba... s manželom sme sa na seba kukli a on sa začal smiať... lebo vie, že ja mám taký tik, keď stretnem slušného Róma, mám chuť ho osloviť a podebatiť, ako ide život... ako žije v našej spoločnosti, či varí rómske jedlá a počúva rómsku hudbu... či sa stretáva s odsúdením okolia napriek tomu, že žije slušný život... či... mám kopec otázok, ktoré vychádzajú z potreby poznať, na čo mám našich chlapcov do života pripraviť, s čím sa budú v živote stretávať. A zrazu sa tá mladučká Rómka pristavila pri nás. „Prepáčte mi osobnú otázku, ale tí chlapčekovia nie sú vaši, že? Máte ich adoptovaných?“... áno... „No lebo vidno, že sú NAŠI.“ Ostala som v nemom úžase... konečne mi to došlo... áno, sú VAŠI... vaši - rómski, vaši – slušní, lebo aj medzi vami sú aj slušní, pracovití a zodpovední ľudia... prečo dovolím, aby ich porovnávali s tými neprispôsobivými z osady?... prečo počúvam reči o génoch a príživníkoch?... naše deti sú úžasné a treba im dať vzory práve takýchto Rómov, ako bola táto mladá dievčina... milá, pracovitá, usmievavá... Keď odchádzala, usmiata nám zakývala... neviem, nakoľko sa jej “dotklo“ naše stretnutie, pre mňa však bolo obrovským poznaním niečoho dôležitého.
No ja som rástla v "echt" rómskej dedine kde ich je podstatne viac ako nás... každodenné útoky, mlátenie od nich... našli sa slušní, ale to tak 2 z celého toho obsadenia... okolo roku 2005 ich už oficiálne pri sčítaní ľudu bolo viac ako nás a to sa poniektorí z nich zapisovali ako "bieli" ... takže môj odpor k nim bol viac než extrémy... tesne predtým ako sme sa presťahovali do KE na mňa s malou v kočíku "zaútočili" asi 12 ročné fafrnky, hádzali po nás slivky, keď tie došli tak kamene... malú som chránila kočíkom aj telom, nebolo čo iné robiť, bývame na kopci tak stočiť sa a vyraziť dušu nepripadalo v úvahu keďže by mi bol kočík letel dole kopcom... keď mala malá mesiac tak jej meter od kočíka hodili tehlu (nie nie náhodou, zámerne), vyrúbali nám záhradu... čokoľvek sa nahlásilo a polícií tak odpoveď bola, že čo oni zmôžu... (to len pre predstavu) a teda k tomuto všetkému a aj k tomu ako si teba za tvoju odvahu vážim chcem povedať, že môj synovec si našiel frajerku, on má 23 a ona 19, rómka, ale tiež slušná, šikovná zlatá baba, dokončila si učňovku a usilovne si hľadá prácu... keď som videla na FB, že je synovec vo vzťahu s rómkou tak musím povedať, že mi bolo zle, ale stretnúť ju, spoznať a vidieť akí dokážu byť mi dalo veľa do života... a verím, že tvoji chlapci budú tiež patriť k tým, ktorí budú takto meniť životy 🙂
Krasne si to napisala...😉
@namarie Aj ja som z východu, vie o čom píšeš Ale napr. moja 14- ročná sestra má v mateatickej triede rómskeho spolužiaka, o ktorého sa starajú profesionálni rodičia... To je ten spôsob ako z nich vychovať prispôsobivých občanov, aby j oni šli príkladom 🙂 Veľmi vám prajem, aby ste boli všetci spolu stále šťastní 🙂
Super napísané. .aj ja som z východu..tak viem ako to tam vyzerá. .v Nitre žijem..máme s manželom detský obchod a máme kopec zákazníkov Rómov. .slušných a čistejšich ako poniektorí biely.
super si to napisala 🙂 mam kamaratku a oni maju adoptovane tri romske deti, su to take salenoty, to hej, ale su to deti - ludske bytosti. Kazdy sa vyhovara na geny a na to ze "nikdy nevies co ti vyvedu v buducnosti" ... a vieme my ostatne vieme, co nam vyvedu biologicke? nevieme! Ich zivot z velkej casti ovplyvnuje nasa vychova a prostredie, v ktorom ziju. Preto sa tesim, ze vasi chalosi maju taku super rodinu a ze pojdu prikladom nielen romom ale aj ostatnym.
Začni písať komentár...
Veľký súhlas. Presne ako píšeš - je to o výchove a vzoroch, ktoré deti dostávajú 🙂. Ja poznám cigánsky manželský pár, obaja vyrastali v osadách na Východe a predsa dnes žijú krásny život, slušný a môžu byť vzorom nielen "svojim", ale aj množstvu neprispôsobivých "bielych". Je to celé len o chcení...keby tak chceli -osadoví- niečo zmeniť, ako nechcú, tak by možno nemusela byť každá druhá negatívna reportáž v TV Novinách s nimi v hlavnej úlohe.