Arturov slovník v 15- mesiacoch...
ŇÁÁÁM = som hladný, TAM = viem kam, ale neviem ako,
DAM = viem čo chcem, ale mama nevie, čo by to mohlo byť,
HAU = všetko, čo sa hýbe a má 2-4 nohy,
ŇÁÁÁÁU = všetko, čo sa hýbe a nemá nohy (vrátane autobusu, listov a smetí na ceste),
MÉÉÉ = všetko biele, čo s hýbe,
ÉÉÉÉÉÉ = toto mi nie je po vôli,
ÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍ = musí byť po mojom,
APCI = "nazdravie" po kýchnutí alebo kvety,
HOP = spadlo to samé,
BÁÁÁ = aj to spadlo samé,
AU = spadol som ja,
KAKÓÓÓ = Šaňko
TATA = tato
VAVA = nový výraz pre mama (mama už nepoužíva, akosi zavčasu 😀 )
KA = káva
VAVAAAAAA VAVAAAAGOOO DOOOGOO KAAAVAAAA ÍÍÍÍÍÍÍÉÉÉÉÉÉ VAAAA = ešte raz povedz "no no" a uvidíš ten cirkus
@vrba0 len keby sme mu rozumeli, Šani v 15-tich mesiacoch používal 4-slovné vety... toto je intonačne samé áááááááááá, ííííí, ééééééé a furt netuším, čo by chcel... ešte som zabudla O-O-ÉÉÉ = čo to je?
@soniatko netuším, takúto podobnú vetu na mňa spustí, keď poviem no-no... ako dúfam, že mi nenadáva dajako opĺzlo... lebo to by ma naštval 😀 😀 😀
@10zabka faaakt? no mňa teda niekedy triafa z neho... Šani v tomto veku 4-slovné vety používal... 😀
nuž, môj takmer do 3 rokov nerozprával vôbec... potom začal, ale nerozumel mu nik okrem mňa a mm... aj chodiť začal až ako 17-mesačný, do školy sme ho dali kvôli jemnej motorike až 7-ročného. A vieš čo? Napriek chodeniu reprezentoval Slovensko a atletike a hoci nerozprával, dnes študuje v Holandsku... a to som myslela, že bude doma s maminkou do tridsiatky 😉
@10zabka u nás to bolo zrejme podmienené tým, že Šani bol v pôrodnici v ohrození života a reflexy mu ostali (niektoré dodnes)... ako prvé vedel pýtať jesť a piť a slovíčka na potrebu prežitia, čo teda bola veľká výhoda aspoň pre dohovorenie sa, ale chodiť začal až ako 14-mesačný... za to Artur je "v pohode" od narodenia, takže si kecá po svojom a lieta od necelého roka... a srandu zo slovíčiek má statočnú... si zapamätá len to, pri čom je sranda... taká KÁ (káva), do ktorj mi s obľubou hádže cumeľ... a desne sa rehní, keď sa mu to podarí... 😀
neviem, či sa to patrí... ak nie, zmaž, ale chcela som ti už dávnejšie dať otázku... sú Šani a Artur súrodenci? Viem, že sú adoptovaní, len ma to zaujíma.. aj napíšem prečo: dala som si žiadosť na profi-rodiča a veľmi rada by som dala domov najradšej súrodencom 🙂 Ak nechceš odpovedať, kľudne to zmaž, ja sa nenahnevám 🙂
@10zabka nie sú súrodenci, aj keď sa tak strašne podobajú... my sa smejeme, že Šaniho "tata" išiel z východu za robotou do Blavy a stretol Aťovu "mamu"... chceli sme súrodenca, aj ho Šani má, ale rodina sa rozhodla starať... tak sme vyberali inde... 😀 ak by Ťa zaujímalo dačo viac, kľudne pošli IP, mne takéto veci nevadia... 🙂
@jolinka ja viem, že Šani bol v tomto smere výnimočný... ale tak fičal na slovíčkach ako "tata auto brm" "baba da gugu mňam" "mama ťají" akože totál praktik... on skutočne rozprával svojím jazykom... toto malé má síce dobrú slovnú zásobu na svoj vek, ale takú "svoju" súkromnú 😀 😀 😀 jesť, piť a nejaké predmety si pýta ííííííííííííííííí a éééééééééééééééé a vyber si
@cicimotinka no ja som len reagovala na to ze to spajas s ohrozenim zivota v porodnici...takze to podla mna asi nie. keby mal skutocne nieco trebars v mozgu poskodene, bol by na tom horsie. Ja som mala druhu dcerku s problemami v reci, spravani, porozumeni...v 2 rokoch rozumela 10 pojmom, auti prejavy atd...maly mi pripada srandovny a sikovny proti tomu, urcite mate radost z neho
@jolinka určite to má súvislosť... on je síce šikovný, výrečný, milý, inteligentný, ale tie pudové reflexy batoľaťa, ktoré mali vymiznúť vývojom, tie ostali... to nie nič s mozgom, alebo jeho poškodením... to je proste len reflex... sú reflexy, ktoré aj v pôrodnici kontrolujú... a trebárs do určitého veku tieto vymiznú (keby ostali po tomto veku, hovorí to o chybe vo vývoji)... mnoho obranných reflexov opusteným deťom ostane... minule som stretla jedno ado dievčatko (2,5r) a sme sa bavili a chcela som ju pohladkať... že aká reakcia - zakrytie tváre a stuhnutie... presne toto robí Šani... keď mu poviem, poď, pohladkám ťa, tak v pohode... keď to urobím, že to nečaká, zareaguje akoby som ho šla udrieť... (ako nehovorím, že občas nedostal na plienku, keď bol menší, ale nikdy to nebolo silou a niečo také, čoho by sa musel až takto prehnane báť) ja už som sa aj s odborníkmi radila, že teda nechcem, aby nás niekto obvinil z týrania, lebo ľudia sú všelijakí... a tak som sa dozvedela, čo som napísala, že celý jeho život bude podriadený pocitu ohrozenia po narodení... keď si to všímam, je to pravda... ja vidím na ňom, že ho to mrzí, že tak reaguje, lebo ja sa ho vždy spýtam, či sa bojí a či mu niekto niečo urobil... on je tiež z toho nešťastný, vždy ma objíma, že nie, že sa ľúbime... proste je to reflex... vekom sa to síce zlepšuje, ale je tam, aj keď v jeho veku by tam už nemal byť...
@cicimotinka uhm...uz rozumiem, je to smutne. Zaujimave, ze nasi znami dostali chlapceka 10dnoveho na adopciu, a ten bol odmala velmi spolocenske vnimave, kontaktne dieta, nemal ziadne take reflexy ci popudy...nebolo vidno na nom ziadnu traumu. ale zrejme zalezi aj na zivote a postoji biomatky, akym sposobom bolo dieta opustene, dane na adopciu, co prezivalo prenatalne atd.
@jolinka ani náš druhý nič také nemá... ale ono pokiaľ je "iba" opustené, je to ešte vlastne fajn... ale Šani ostal sám a nechytil sa na žiadne mlieko a po 3 dňoch ho z pôrodnice šupli do profi rodiny na dožitie... to, že to bola dobrá profi rodina a urobili preňho zázrak, to je o inom... naproti tomu pudy, ktoré sa aktivovali pri ohrození života, ostali... a vidíš, že aj Ty máš žiaľ skúsenosť so "zabudnutým" reflexom... má to veľa mamičiek, ale zvyčajne sa nehľadá dôvod a proste sa dieťa zaškatuľkuje "mimo tabuliek"... :(
jééj aký ukecaný je.