Prázdniny sú v plnom prúde a človek špekuluje, ako čo najlepšie vyplniť čas. Tak, aby mali deti zážitok, niečo zaujímavé a nezvyčajné zažili, ale aby ste v zdraví a pohode prežili aj vy, rodičia. Niekedy sú to výpočty hodné maturity. Tu sa nám však naskytla možnosť plavby loďou po Dunaji a aj moje nematematické JA zhodnotilo, že tento výpočet sedí. S dvomi deťmi, 9-ročným a 2-ročným, je to ideálne spríjemnenie letných dní.

Bratislavský okruh, ktorý sme absolvovali, je najvhodnejšou plavbou pre tie najmenšie deti, keďže trvá iba 45 minút. Nie tak veľa, aby sa deti začali nudiť (a mali tendenciu skočiť si to rovno do Dunaja :P), ale dosť, aby niečo videli a užili si plavbu so všetkým, čo ponúka. Trasa tohto okruhu je popod Nový most, okolo Bratislavského hradu a Parlamentu. Potom sa loď otočí pri moste Lafranconi a ide späť popod Starý most a Apollo. Mimoriadnou vsuvkou sú jednoznačne okolo plaviace či predbiehajúce loďky a mávajúci ľudia sediaci na nábreží pri nákupnom centre Eurovea.

Plavbu sme si naplánovali na piatok o 18:00, aby sa vedeli zúčastniť aj pracujúci členovia rodiny, no zároveň som sa chcela vyhnúť víkendu a možnej plnke na lodi ;) Práve v ten deň prišlo po horúčavách príjemné ochladenie a počasie pod mrakom sme mimoriadne ocenili. 

Lístky bolo potrebné vyzdvihnúť najneskôr 30 minút pred plavbou, inak rezervácia prepadne. Parkovisko nájdete hneď vedľa kancelárie. Keďže je spoplatnené (2€/30 minút), nemusíte sa báť, že nenájdete miesto. My sme prišli v piatok podvečer a miesta bolo habadej. Ak nepôjdete na poslednú chvíľu (ako my), máte možnosť zaparkovať aj v nákupnom centre Eurovea. Lístky si vyzdvihnete v prístave priamo v kancelárii LOD.sk, ktorá je dobre označená, a tak ju určite neprehliadnete. Hneď po vstupe vás pochytí taký retro námornícky pocit - aspoň mňa pochytil. Mladý muž na recepcii nám vysvetlil, z akého nástupišťa vypláva naša loď a nasmeroval nás . Ceny Bratislavského okruhu nájdete nižšie. Fajn je však aj možnosť zvýhodneného rodinného lístka a zľavy pre študentov, seniorov a ZŤPS.

Nástup na loď je približne 15 minút pred plánovaným vyplávaním. Ja som si zatiaľ zoskenovala počet čakajúcich a potešila sa, že to vyzeralo na komornú plavbu. Už som sa totiž videla, ako kľučkujem medzi masou ľudí a snažím sa skrotiť to moje malé tornádo. Posádka našej lode Prešov bola skutočne milá, nápomocná a bolo vidieť, že je zvyknutá na deti. Kde-tu sa prihovorili či zavtipkovali. My sme na loď brali aj kočík, čo nebol problém a posádka sa ochotne ponúkla pri jeho naloďovaní. 

Môj plán, že nechám dieťa sedieť v kočíku, kochať sa vodičkou, občas mu podstrčím nejakú tú chrumku, nevyšiel. Vrtuľa v zadku nášho mini muža sa naštartovala, a tak nakoniec prebádal každý kút lode. Samozrejme, základom každého úspešného výletu je dostatočný proviant. Toto sme nepodcenili, a teda aspoň chvíľu sme si posedeli 🙂

A čo? Paru? Hnev? Energiu? Aktivity v nabitom programe? Negatívnych ľudí zo života? Nároky sama na seba? Či veci, ktoré ti nerobia v živote radosť? Tak trošku všetko…

My ženy si zvykneme naložiť na plecia viac, ako je zdravé. Chceme byť dokonalými matkami, starostlivými partnerkami, dobrými dcérami, oddanými kamarátkami. Snažíme sa mať dokonalú domácnosť. Byť úspešné v práci. Mať vždy navarené. Byť vždy upravené. A takto by som mohla pokračovať. Áno, sme silné a áno, dokážeme to. Ale niekedy na úkor seba, vlastnej pohody a vlastného zdravia. Preto je dôležité odhadnúť svoje hranice. A tam to u mňa akosi hapruje…

Dlhšie som rozmýšľala o tom, ako nájsť ten správny balanc a pocit spokojnosti vo všetkých smeroch aj teraz, keď som doma na "dovolenke" a väčšinu svojho času venujem drobcovi a rodine. Tak, aby som nemala pocit, že niečo zanedbávam. Že zanedbávam seba. Že zanedbávam svoje potreby. Fyzické, psychické, profesijné. Lebo sa veru zanedbávam. Viem, že je to sakra ťažké, ale som toho názoru, že všetko závisí od maličkostí. Tak, ako vás vie neskutočne vytočiť drobnosť, tak vás vie naštartovať či potešiť malý krôčik.

Nuž, toho, čo by som mala asap zlepšiť, je však pomerne veľa. Začnem však postupne a hlavne, určím si zatiaľ iba tie priority, ktoré som schopná dodržať. Lebo to, čo je najviac demotivujúce, je zvoliť si nereálne ciele. Skúsim pracovať efektívnejšie a spraviť veľký krok - naučiť sa hovoriť NIE. Hovoriť NIE na veci, ktoré nie sú nutné. A sústrediť sa viac na veci, ktoré “chcem” a nie tie, ktoré “by som mala”. To je jedna z mojich prvých priorít. A čo tie malé krôčky? Povedala som, že každý deň si nájdem čas na tieto 4 veci.

• Skvalitním čas strávený s deťmi/partnerom

S deťmi som takmer nonstop. A tak mi to naozaj vyhovuje. Ale koľko z toho času sa im aj naozaj aktívne venujem? Nie toľko, koľko by som chcela. Tu niečo porobím, tam niečo upracem, tu si vybavím pracovný telefonát, potom nejaký mail, zamotám sa. Áno, pri všetkom mi asistuje môj malý šarmantný asistent. Viem, že sa tým učí, pozoruje, zapája sa. No zaumienila som si, že budeme viac času tráviť aktívne a užívať si spoločné hry a aktivity. Budeme si viac kresliť, tvoriť, lepiť, skladať puzzle, čítať, vyrábať garáže, iba tak sa prechádzať a chodiť na ihrisko. Teraz sa priznávam, že naozaj nemám rada detské ihriská. Ale moje dieťa, ako asi každé, ich zbožňuje. A tak tam teda zájdeme častejšie. S coffee to go to nejako zvládnem 😀 Rovnako je to však aj s partnerským časom. Sme spolu, no nie sme spolu. A tak raz za čas poprosíme babky a zájdeme niekam. Na rýchlu kávu, obed či hoci iba na nákup. Vo dvojici. Minule sme, napríklad, spolu brúsili staré stoličky, ktoré chceme zrenovovať - i tak sa dá poňať spoločne strávaný čas, no nie? ;) Inokedy zase odložíme večer mobily, sadneme si a porozprávame sa. Sme skrátka spolu a nie iba vedľa seba.