Raz si hore, raz si dole a inokedy sa guľaš životom ako na stoličke na kolieskach... Akože taký deň dnes, že radšej som sa mohla voziť na tejto mužovej pacovnej stoličke, ktorá veľmi fajn pasuje k parketám aj k druhorodenej podkolienkam. Však? #skromne
Ale viem, že sa už pýtate: "Dominika, nenaťahuj nás... čo sa ti prihodilo?" Nebudem. Prihodilo sa mi nasledovné. Ráno sa začalo sľubne, prvorodený išiel do škôlky s úsmevom, dokonca sme prišli skôr, ako stihli zamknúť pred našimi nosmi, akurát doma sa to pokazilo. S deckom na rukách som prešla okolo poličky, že kuknem, kto mi písal správu a môj vnútorný Pat (aj Mat) sa ozval a nechal spadnúť telefón na naše pekné hnedé parkety (-je to ok, sama si pochváliť kus podlahy?) asi 251.krát...
250-krát sa mu nič nestalo, hoci som sa vždy v duchu dopredu rozlúčila s jeho funkciami, ale dnes bol iný deň. Dnes som sa zabudla rozlúčiť a displej začal púšťať farbu... Tak hop-šup do Eurovei, či sa dá ešte zachrániť (samozrejme, že som ho najprv skúsila vypnúť a zapnúť, ale jeho stav sa iba zhoršoval). Medzitým som nakúpila outfity (nielen) na nedeľné family fotenie (klop-klop nech dovtedy nikto neochorie), opäť som sa uistila(asi 2.krat), že platenie 500-kou nie je easy a vôbec mi nebude chýbať (btw v H&M majú vlastné inside rule, že 500-ku vám vezmú, iba ak platíte nad 120 euri... Ešteže to pokladníčka Katka dnes nevedela. Rovnako ako nevedel jej mladý kolega povedať cudzokrajnému zákazníkovi, že tak sa môže platiť len nad 100 eur🙈).
Potom som zistila, koľko ma vyjde nový displej, išla domov, schrupla si s Taňou, dala som simku do "smart" Nokie, ktorá síce podporuje mikro-karty, ale nepodporuje Facebook a o Instagrame ani nepočula.Tak som nabila aj jej predchodcu LG, aby som mohla teraz už 3/4hodiny vyťukavať tento elaborát. Meanwhile som ale ešte stihla vyložiť/naložiť umyvačku,vyvešať, ísť po syna, ísť späť do eurodiery, zjesť v Mekači hambáč, utrieť džús z jeho šiltovky, utrieť z nej mastnotu z hranoliek (dont judge), pohojdať deti na ihrisku, stihnúť bus, nechať druhorodenú, aby zabávala spolucestujúcich, nechať prvorodeneho nech ociká smriečok pri zastávke a šťastlivo prísť domov...
A vy ako? Vás smartphony a ruky poslúchajú?
Začni písať komentár...