Výsledky vyhľadávania pre slovo “#skromne”
Zruš hľadanie
Sú dni a sú Dni! Uhádnete, aký mi pripravil môj vnútorný Pat?
Raz si hore, raz si dole a inokedy sa guľaš životom ako na stoličke na kolieskach... Akože taký deň dnes, že radšej som sa mohla voziť na tejto mužovej pacovnej stoličke, ktorá veľmi fajn pasuje k parketám aj k druhorodenej podkolienkam. Však? #skromne
Ale viem, že sa už pýtate: "Dominika, nenaťahuj nás... čo sa ti prihodilo?" Nebudem. Prihodilo sa mi nasledovné. Ráno sa začalo sľubne, prvorodený išiel do škôlky s úsmevom, dokonca sme prišli skôr, ako stihli zamknúť pred našimi nosmi, akurát doma sa to pokazilo. S deckom na rukách som prešla okolo poličky, že kuknem, kto mi písal správu a môj vnútorný Pat (aj Mat) sa ozval a nechal spadnúť telefón na naše pekné hnedé parkety (-je to ok, sama si pochváliť kus podlahy?) asi 251.krát...
250-krát sa mu nič nestalo, hoci som sa vždy v duchu dopredu rozlúčila s jeho funkciami, ale dnes bol iný deň. Dnes som sa zabudla rozlúčiť a displej začal púšťať farbu... Tak hop-šup do Eurovei, či sa dá ešte zachrániť (samozrejme, že som ho najprv skúsila vypnúť a zapnúť, ale jeho stav sa iba zhoršoval). Medzitým som nakúpila outfity (nielen) na nedeľné family fotenie (klop-klop nech dovtedy nikto neochorie), opäť som sa uistila(asi 2.krat), že platenie 500-kou nie je easy a vôbec mi nebude chýbať (btw v H&M majú vlastné inside rule, že 500-ku vám vezmú, iba ak platíte nad 120 euri... Ešteže to pokladníčka Katka dnes nevedela. Rovnako ako nevedel jej mladý kolega povedať cudzokrajnému zákazníkovi, že tak sa môže platiť len nad 100 eur🙈).
Potom som zistila, koľko ma vyjde nový displej, išla domov, schrupla si s Taňou, dala som simku do "smart" Nokie, ktorá síce podporuje mikro-karty, ale nepodporuje Facebook a o Instagrame ani nepočula.Tak som nabila aj jej predchodcu LG, aby som mohla teraz už 3/4hodiny vyťukavať tento elaborát. Meanwhile som ale ešte stihla vyložiť/naložiť umyvačku,vyvešať, ísť po syna, ísť späť do eurodiery, zjesť v Mekači hambáč, utrieť džús z jeho šiltovky, utrieť z nej mastnotu z hranoliek (dont judge), pohojdať deti na ihrisku, stihnúť bus, nechať druhorodenú, aby zabávala spolucestujúcich, nechať prvorodeneho nech ociká smriečok pri zastávke a šťastlivo prísť domov...
A vy ako? Vás smartphony a ruky poslúchajú?
3 dôvody prečo nie som fashion (=módna) blogerka...
1. Obmedzený šatník - Nie, nemám obmedzený šatník, lebo som už prešla na ten moderný, eko a instafriendly KAPSULOVÝ šatník. Dôvod je jednoduchší. Takmer polovica vecí mi je po pôrode ešte malá alebo príliš tesná v nemenovaných partiách a ďalšia časť nie je kojeniefriendly. Takže otáčam pár zaručenych kúskov, medzi ktorými nechýbajú ani tepláky, ani tehotenské kraťasy (ako dobre, že som ich v popôrodnom afekte neposunula ďalej).
2. Ne/cit pre fotografiu - Ono, ja si myslím, že mám pekné fotky, ale veru, kompozične, kvalitatívne aj objektívne je ešte čo doháňať. Napríklad by som si mohla zvyknúť používať ozajstný foťák, ktorý mám doma na stole. Ale keď idem zachytiť nejaký moment, akosi mi je ten mobil bližší. A nielen preto, že ho mám často v ruke 😇. Navyše, kým by som zapla foťák a nastavila nejaký režim, čaro okamihu by bolo fuč. Tým čarom tu konkrétme myslím dieťa č.2. Ako vidíte na mojej rádoby peknej fashion fotke s našimi novými Jeejdesign ponožkami, tretí ponožkový člen už takmer ušiel zo záberu. A to bol môj zámer takmer až poetický. Viete si predstaviť 😅
3. Netrendy vkus - Fashionista by mal byť okrem iného otvorený aj novým fashion vychytávkam. Ehm. No a tu naráža kosa na kameň (to sa môže ešte takéto používať??🤔) Ja mám dosť konzervatívny vkus. Až tak, že keď sme predvčerom išli zo zmrzliny a predbehol nás mladý muž = tinedžer celý v čiernom s kozmonautickými teniskami na nohách, musela som si dať pomyselnú facku. Už sa mi totiž dralo na pery, že čo to tí mladí dnes nosia! Lebo to ste mali vidieť v 15ich mňa, aké žehličky som si obúvala! 🤦♀️ Takže hej, asi je to aj vekom, ale ak to niekto z vás na mňa vytiahne, všetko popriem! A ani nejdem začínať tému mušličkových naramkov, ktoré sa neviem odkiaľ znova vynorili. 🤘 #skromne
Samochvála, nesamochvála, občas to príde aj na mňa.
Takto, kto to o mne nevie, mal by si rozšíriť obzory. Nie som prototyp stravovaco-starostlivej matky, ktorá má nakúpené všetky suroviny v bio kvalite, v chladničke mi nespí zaslúženým spánkom kvások a ani nesledujem každý deň, "Čo jedia zdravé deti". Rada o sebe hovorím, že som šedý priemer, ktorý varí doma, ako najlepšie vie, ale pokojne spravím dieťaťu č.1 na večeru puding, krupicovú kašu pripadne biely rožok so šunkou (aj sebe a mužovi. Dieťa č.2 ešte musí počkať, ale slinky sa mu už zbiehajú). Sem-tam si pozriem recept v Bukovského detskej kuchárke (lebo inú doma nemám) a niekedy sa odhodlám aj k receptu od Mirky Luberdovej... A tu sa blížim k pointe...
To čo má moje mladšie dieťa na po bratovi podedenom slovenskom dizajnerskom bodyčku (zdravím značku Mile) nie je nič iné ako otlačok čerešňového pyré! Muž doniesol vlastnoručne natrhané nepostrekované čerešne (natíska sa mi napísať, že sú bio, ale netreba brať meno Bia nadarmo). Staršie dieťa si ich už konzumovalo len tak s vypľúvaním kôstky (bilancia je dobrá, iba jedna zjedená kôstka), ale mladšiemu som si netrúfla (kvôli neporiadku). Bukovský napísal, že už môže, dal aj recept, tak som sa do toho dala! A kým dieťa sedelo v stoličke a napchávalo sa kukuričnými chrumkami, kúskom kôrky či surovou mrkvou, kvôstkovala som, spravila si batiku na domácich šatách, rozmixovala - už s deckom na ruke, lebo animačné pomôcky sa medzičasom z jeho stolčeka minuli (rozumej boli všade okolo), 5 minút povarila - tiež s deckom na ruke, nechala vychladnúť - pyré, nie decko a upgrejdla ho o ovsené otruby, nech je hustejšie. A pozor dieťaťu č.2 chutilo! Foto ako dôkaz. A tu moje kulinárske chválenie sa nekončí!
Lebo nielen mladšie dieťa treba živiť (a po obžive hlavne šatiť. Inak tie fľaky z čerešne vyjdú, že??). A tu prichádza na rad Mirkina inšpirácia na ryžu z karfiola! Áno, čítate správne. Je to naozaj karfiol, ale iba akože ryža. Ale je to dobré a ešte aj fit. A hlavne to zvládnem aj ja. Takže si dávam pomyselnú pusu na biceps (lebo ešte nemám na aký) a môžem ísť spať. #skromne
