Môj prvý príspevok po rokoch na tejto zaujímavej platforme by som chcela venovať môjmu nedávnemu úspechu, ktorým som prepísala svoje osobné cukrarenské dejiny. Za miernej asistencie dieťaťa č.1 a pokoja dieťaťa č.2 som upiekla mužovi 1. Pavlovu tortu (druhú tortu ako takú v živote). Ale kým uzrela svetlo sveta, čo to tomu predchádzalo a teraz nemám na mysli prípravu ingrediencií...
    •3 telefónaty mojej krstnej mame, ktorá sa pečeniu sladkých pokušení venuje takpovediac na plný dôchodcovský úväzok. Najskôr som si musela overiť, ako správne rozmraziť bielka, ktoré som si na tortu našetrila vďaka manželovej záľube v tatarákoch. Potom som si overila, či je už sneh dostatočne vyšľahaný, lebo som sa už dosť obávala o život nášho mixero-šľahača z Lidla, pretože bol viac než žhavý do roboty a ku koncu mi už nepríjemne zohrieval poloodpadnutú ruku. A do tretice som sa potrebovala uistiť, či naozaj oba snehové pláty dostanú v rúre dostatok tepla na upečenie, lebo spodný vyzeral, že je niekde úplne inde ako v rozohriatej rúre. (Zdanie nakoniec klamalo, lebo sa mi tam ten hňup trochu pripiekol, ale všetko v rámci normy.) •3 stlačenia mixéro-šľahača mimo bielkového maglajzu. Prečo? Neviem. Prvýkrát si poviete: "Stane sa," ale druhýkrat je to už na zamyslenie, či dotyčná nie je náhodou KRAVA. A tretikrát to spraví váš malý asistent, lebo ešte bola linka, parkety, jeho ratrak, dcérin nosič a jeho tričko s teplákmi málo zaj...zašpinené.
    •3 nové šedivé vlasy... Toto je bohapusto vymyslené číslo, len aby sa mi hodilo do rekapitulácie. Ale tie nové šedivé vlasy garantujem, lebo taký stres, nech to úplne nezbabrem (-autocorrect, respektíve autocenzúra, veď vy viete), som naposledy zažila na pracovnom pohovore, no dobre možno aj pri pôrodoch, ale tie sú vlastne prirodzenou súčasťou ženského bytia, tak načo sa stresovať. Ale pečenie rozhodne prirodzené nie je, takže tu bol stres na mieste.
    Preto si dopriala jedno pomyselné potľapkanie po pleci a jeden kúsok torty na tanier (dobre bolo ich viac). Jaj a samozrejme jednu pusu oslavencovi, lebo veď o ňom to celé bolo však áno 😁💙