Článok na tému striedavej výchovy.
Na Slovensko forma striedavej výchovy prišla pred niekoľkými rokmi. Prišla v akejsi skreslenej podobe. Nestriedali sa rodičia pri dieťati, ale dieťa pri rodičoch. Dieťa sa stalo nedoručeným balíkom, keď muselo putovať od jedného k druhému. V nízkom veku dieťa ani nevie, kde bude v ten deň spať.
Prejdime k mojim skúsenostiam.
Dostala som sa do štádia, kedy náš vzťah prestal plniť svoju funkciu a zvolili sme cestu rozchodu.
Vzťah medzi mojím expartnerom a mojou dcérou bol od jej narodenia veľmi silný, preto som sa nebránila striedavej výchove. Zo začiatku to nefungovalo. Dovolím si povedať, že to nefungovalo vôbec. Na moje smsky a telefonáty nereagoval, niekedy som umierala od strachu, či sú naozaj v poriadku.
Keď potom prichádzala na ten týžden ku mne, mala množstvo pre ňu nevysvetlených otázok. Vlastne, až po dlhom čase som si uvedomila, že jej nikto nič nepovedal. Nikto jej nevysvetlil, ako veľmi ju obaja ľúbime, ako nám vždy bude na nej záležať, ako vždy bude mať miesto… To svoje miesto… Iba sme si ju začali striedať.
Na jej zvedavé otázky vtedy tri a pol ročného človiečika som často nevedela odpovedať. Zdalo sa mi, že o tom často sama premýšla.
Môj expartner jej takmer okamžite predstavil svoju novú “kamarátku” a ona mi často kvetnato opisovala, ako jej česala vlásky, ako jej priniesla puzzle, ako sa spolu hrali. Vo mne sa vtedy bili moje pocity prázdnoty, krivdy a vo veľkej miere sa ozývalo moje ego.
Keď sa ma pýtala, či ju tata pozná ešte z čias, kedy sme bývali spolu v spoločnom prenajatom byte, musela som sa veľmi ovládať, aby som sa nerozplakala. Zo začiatku ma často nachádzala v slzách, rozchod nebol u mňa emocionálne vysporiadaný.
Nakoľko často cestujem služobne mimo miesta bydliska, niekedy som poprosila mamu, aby moju dcéru vyzdvihla zo škôlky. Tu by som si dovolila pripomenúť, že neskôr prichádzali otázky typu “kto príde dnes pre mňa?”…
Jednu takúto cestu som mala naplánovanú asi po šiestich mesiacoch striedania. Poprosila som teda mamu.
Mama prišla a išli s mojou dcérou k nej.
Prišla otázka…
“Babi, ja dnes budem spať u teba?”
“Nie, nebudeš spať u mňa.”
“A kde teda budem spať?”
Pred niekoľkými týždňami som sa stretla s jednou mojou kamarátkou. Striedavú výchovu majú s jej už exmanželom viac ako 3 roky. Vtedy mal ich spoločný syn 5,5 roka. Určite rozvod svojich rodičov prežíval ako každé dieťa v jeho veku.
Ona bola prvá osoba v mojom živote, ktorá si striedavú výchovu veľmi pochvaľovala.
Keď som ju po Vianociach stretla aj s jej synom, sediac na káve som sa jej syna opatrne opýtala…
“Ako Ti je, ked si jeden týždeň s maminou a jeden s ocinom? Vyhovuje Ti to, že musíš brať komplet školské veci raz k jednému a potom opäť k druhému?”
Pozrel na mňa očami toho rýchlo dospelého dieťaťa.
“Hm, ja by som chcel byť viac s oboma. Lebo keď som s otcom, tak mi je smutno za mamou a keď som zase s mamou, je mi viac smutno za otcom”.
V ten deň som o tom premýšlala. Veď predsa je to tak, nie? Keď je dieťa zvyknuté aspoň pár rokov žiť s oboma a potom je “pohadzované” ako horúci zemiak, ako si má tých rodičov vlastne užiť? Ako si vlastne môžu užiť oni jeho?
V prípade našej striedavej starostlivosti sme sa dohodli, že sa spolu nebudeme stretávať, nebudeme si volať, ale napíšeme si smsku v prípade, že niekam cestujeme s našou dcérou. Tak , aby ani jeden z nás nemal strach. Musím priznať, že nie vždy to ale funguje. Môj expartner to nie vždy považuje za nutné.
Z môjho pohľadu stále zastávam veľmi neutrálny postoj k takejto výchove, pretože naozaj neviem, čo z toho dieťaťa vyrastie. Dokonca aj psychológovia sa všetci svorne k tomu nevyjadrujú. Tvrdia, že tá generácia musí najprv vyrásť..
Pretože tieto deti často žijú dva rozdielne životy, schizofrenické životy – jeden je s mamou a jeden s otcom.
Keďže som sa ocitla na takomto kruhovom objazde, kde som sa neustále točila a nevedela som odbočiť, nájsť tú správnu a vhodnú cestu, rozhodla som sa vyhľadať špeciálnu detskú psychologičku. Bála som sa, aby som nedala základ pre moju maloletú dcéru, že muži proste na život nie sú vhodní. Psychologička mi povedala, že jej mám vždy na otázku kde je tata, alebo zavolajme tatovi povedať, že tata ma veľa práce, ale tata ju veľmi lúbi a keď skončí v práci, určite bude utekať rovno za ňou.
Máte so striedavou výchovou skúsenosti? Napíšte do komentárov. Ďakujem.
Super..ten prvy odsek perfektne vystihuje vsetko. Osobnu skusenost nemam, len pracovnu, ale staci to na to, aby som "striedavku" nepovazovala za vhodny sposob vychovy. Ja viem, ze obaja rodicia maju svoje prava, ale predovsetkym je tu pravo dietata na pokojne a stabilne prostredie. A kludne si na mne zgustnite, ale toto striedavka neposkytuje-pretoze ako si spravne napisala, strieda sa dieta pri rodicoch, a nie naopak. To urcite nie je v poriadku :(