
K napísaniu tohto článku ma priviedol zážitok z jedného všedného-nevšedného dňa.
Pani učiteľky v materskej škole sa spolu so svojimi malými zverencami rozhodli urobiť radosť mamám ku Dňu matiek. Dlhé týždne nacvičovali predstavenie, aby sa ukázali na veľkom pódiu v kultúrnom dome. Z kapacitných dôvodov však bolo toto vystúpenie určené prednostne pre mamičky, zvyšné vstupenky sa následne delili medzi ostatných členov rodín. A keďže pani učiteľky sa snažili vyjsť v ústrety väčšine rodičov, dohoda znela tak, že mladší súrodenci budú sedieť dospelým na kolenách. Nič nepochopiteľné...
Aspoň tak sa to javilo do chvíle, keď začali prichádzať do sály rodičia, ktorí pre nedostatok miesta ostali stáť na schodoch. Pani riaditeľka poprosila už sediacich rodičov a vedľa nich sediace deti o rešpektovanie dohody a uvoľnenie miest. Prešlo niekoľko minút, zopár jedincov pochopilo, ostatní po slovensky alebo nerozumeli, alebo nechceli rozumieť? Neviem. Opäť sa objavila na pódiu riaditeľka a zdržujúc netrpezlivé deti v zákulisí, zopakovala svoju prosbu druhýkrát. Myslíte si, že sa niečo zmenilo? Kdeže!
Istá časť malých detí naďalej sedela na osobitných sedadlách a rodičia iných detí stáli. Týmto nakoniec museli priniesť stoličky zo zákulisia.
A tak sa mi natíska otázka: "Prečo sa niektorí jedinci tvária ako "pupok" sveta?" Prečo pred zrakmi svojich detí dehonestujú autority?
Možno teraz vám to príde "cool a rebelské". No neskôr, keď vaše deti budú mať tie svoje a vy paličku v ruke, nečudujte sa, ak búdú sediac v MHD na svojom androide naháňať Pokémonov, zatiaľ čo vy sa nad nimi budete nestabilne potácať.
Lebo akých si vychováme, takí sa o nás postarajú...
Ak ste si práve v tomto bode pomysleli, že robím z komára somára, tak spomeniem rovno labuť. A aj to, že citlivé povahy by práve tu mali prestať čítať.
Je jar, leto... alebo čosi také. Skrátka obdobie, kedy si aj zvieratká zakladajú svoje rodiny. Tak ako my, ľudské mamy, aj tie zvieracie potrebujú svoj pokoj, svojho ochrancu ktorý ich ochráni pred nepriateľmi. Aspoň tak by to malo byť, keby sme to my, tvory dvojnohé, rešpektovali.
Pri neďalekom ramene Dunaja sa takto uhniezdila budúca labutia rodinka. Obaja sedeli vo svojom hniezde. Pokojne, až do chvíle, kým sa neobjavil ON - ďaľší z kategórie "JA som JA, kto je viac??" - aj so svojim potomkom. Dostal "skvelý" nápad a nabádal svojho malého syna, nech si ide pohladkať labuť do hniezda! Už pri spojení "pohladkať si divoko žijúcu labuť" ma ako matku oblieva pot, ale tým táto príhoda nekončí.
Samec z pochopiteľných dôvodov vyštartoval po dieťati, sypel a dieťa zobákom uhryzol. I tu zakročil sám VŠEMOHÚCI PÁN TVORSTVA a palicou na smrť samca ubil ☹
To všetko sa odohralo pred zrakmi okoloidúcich a jeho dieťaťa. Neviem nájsť v tejto chvíli vhodné slová, ktoré by výstižne popísali tento ohavný čin. Nebola som pri tom, rozprávala mi to kamarátka. A hoci volali políciu aj ochranárov, kým prišli, dotyčný "SUPERHRDINA" zutekal. Labutí samec sa ničím neprevinil, len chránil, čo bolo jeho, presne tak, ako to robil aj chlapcov otec.
Ostáva len dúfať, že jeho syn po vzore svojho otca nevezme na podobnú "zážitkovú exkurziu" raz aj svoje deti.
Kdesi som čítala peknú myšlienku, že deti sú karmou rodičov. Čo sme si kedysi zasiali, to si teraz v podobe detí žneme. Asi všetci sa zhodneme na tom, že dokonalý rodič neexistuje. Každý robí vo výchove chyby a každý to robí po svojom. Ale mohli by sme byť jednotní aspoň v otázke slušnosti, ukázať deťom ako sa v spoločnosti majú správať a čo už je naopak za hranicou slušnosti.
Nech tá karma nemá s nimi v budúcnosti toľko práce 🙂
Foto: pixabay


Super napisane👌👍a zial take pravdive! Ak mozem u nas v Zus-ke vystupenie deti bud mikulasky alebo na konci roka triedny koncert. Takze deti maju individualne cisla, pysny rodicia nedockavo cakaju na vystupenie toho svojho potomka. Az na par vynimiek, ked dieta ukonci svoje vystupenie, zdvihnu sa a idu domov! 😕😱 Ved co ze dalsich cca 15deti nasleduje. Podotykam ze za cca 30 min. sa porogram konci. Hlavne deti v spevackom zbore, ktoire domov idu ako tankisti spolu s rodicmi😱😱😱 Alebo to dieta co uz ma "po" musi ist si okamzite sadnut k svojej mame, cez vystupenie ineho dietata. Neviem ked sme boli my deti tak to pocas vystupeni v kulturnom dome a tych vystupeni bolo az az, sme mali disciplinu, rodici sa pekne obliekli, a boli sme tisko, dokonca rodic nas upozornil. A teraz? Zvoniaci mobil ani neratam😕.
Mam pocit ze v tejto dobe je dieta vychovavane bez urcitych normalnych a zdravych pravidiel