Manžel obyčajný (lat. Nervolez Vulgaris)

Všetky postavy a udalosti sú vymyslené. Účel básne je výlučne satirický a v žiadnom prípade nevyjadruje skutočné rodinné pomery autorky.

Prišla chvíľa veselá,
mám chuť zabiť manžela.
Pýtate sa: "Prečo asi?"
A mne dupkom stoja vlasy
keď si týždeň prejdem v duchu,
zrátam každú jeho muchu:

V pondelok sa v práci zdržal,
vraj ten projekt nevydržal.
Tvoril ho sám, bez pomoci,
preto prišiel o polnoci.
„Drahá, veď už nebuď taká,
nekrič, odmena ma čaká.“
No len či tú odmenu,
uzriem aj ja pre zmenu.
Naposledy extra prachy,
strovil aj sám, žiadne strachy.
Dal sumičku nemalú,
do hokeja, futbalu.
Veril, že je správny krok
mať členstvo na celý rok.

V utorok nám slnko svieti,
na vychádzku beriem deti.
Vábim ho, nech sa k nám pridá,
jemu to však raz nevydá.
Aj keď domov prišiel včas,
umne sa nás striasol zas,
zatvoril sa do pracovne,
kde do noci usilovne
do laptopu niečo ťukal,
potom ešte futbal kukal.

Streda – zástrčkový deň,
sleduje ma ako tieň,
ja si robím nádeje,
snáď sa niečo udeje...
Dôverne sa ku mne túli,
do hrncov mi očkom škúli:
„Žienka moja premilá,
čo dobré si varila?“
Ja sa dnes naozaj snažím,
miešam šalát, rezne smažím.
A po dobrej večeri,
skončí drahý v posteli.
Ruky po mne však necapká,
do minúty tuho chrapká.

Štvrtok, to je veľká sláva,
v posilke vždy namakáva.
Lebo pracujúci muž,
zaslúži si relax už.
A následne jeho žena,
na materskej vyvalená,
bude za povinnosť mať,
prepotené veci prať
a mastiť boľavé telo,
ktoré sa mu pomstiť chcelo,
že prehnane machroval,
keď s činkami čachroval.

V piatok sa zas sťatý vrátil,
cestou niekde kľúče stratil.
A tak pred susedou Betou,
chcel odomknúť cigaretou.
Beta oči zaostrila,
jazyk dobre naostrila,
cez víkend na stridžom sneme,
prednášala k tejto téme:
Že sa skydol na rohožke,
nohavicu mal v ponožke
a kravatu nakrivo,
vraj bol „Štik, len na pivo!“

V sobotu sa variť chystá,
v kuchyni pohroma čistá:
Olej a soľ po podlahe,
teflónové hrnce drahé
kovovými lyžicami
doškriabe mi z každej strany.
Na jedlo je právom hrdý,
vraj to bola hračka, tvrdí.
A ja od nadšenia výskam,
špinavá je každá miska,
panvica i vareška,
upratujem do dneška.

V nedeľu na gauči dumám,
akú ťažkú pohodu mám.
Žiadny konflikt, hádka dneska,
keď vtom pípne esemeska.
Vyzvedám, ktože to píše,
hlas mu jemne zakolíše:
„Iba Anka, to nič zlatko,
zajtra sa chce stretnúť krátko.“
Anča – vychválená kráska,
to je jeho prvá láska.
Každý týždeň chlapa strieda,
dopustiť však na ňu nedá...

Veru, moje milé dámy,
za pravdu snáď každá dá mi,
že život vydatej ženy
nie je práve raj na zemi.
Ale raďte, čo už s nimi,
s tými chlapmi mrchavými?
Musíme len zaťať zuby
a ďalej ich verne ľúbiť🙂

(Ukážka z knižky
"Príbehy a básničky pre úžasné mamičky")