Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
kwetinka77
13. mar 2013

Náš život s poruchou sluchu

Bola som 4 dni po pôrode, keď nás prepúšťali z nemocnice. Prišla za mnou sestrička z ORL, že ide Kristínke urobiť skríning ušiek. Ľavé uško jej vyšlo nepočujúce, pravé bolo v poriadku. Povedala mi, že máme prísť na kontrolu o mesiac, že bábätko ešte asi nie je očistené od plodovej vody. O mesiac mi povedali to isté – ľavá strana nevýbavné, príďte o ďalší mesiac… a takto to šlo asi do štvrtého mesiaca. Nakoniec nám ľavé uško nevyšlo vôbec. Tešilo ma však, že to pravé bolo počujúce a pani doktorka mi povedala, že pokiaľ je nepočujúce iba jedno uško nebude to mať vplyv na vývin reči a Kristínka nebude potrebovať ani načúvací aparát. Poslali nás domov s tým, že máme prísť na kontrolu o pol roka….

Všetko bolo krásne Kristínka začala bľabotať, zdalo sa mi však, že veľmi málo. Na zvuky reagovala, len rozprávala veľmi málo. Aj keď by sa to nemalo, začala som ju porovnávať s inými deťmi. Kristínka mala rok a nepovedala mama, pápá, ťap, ťap… Na ďalšej kontrole mi povedali, že aj pravé uško sa začína zhoršovať… nechcela som si to pripustiť, veď to predsa nie je možné, aby moja dcéra nepočula. Doma som skúšala rôzne zvukové hračky, tlieskala som jej za chrbtom. Videla som, že nereaguje, no vždy som si povedala, že je asi niečím zaujatá, hrá sa a preto nereaguje. Potešila som sa vždy, keď zareagovala na akýkoľvek zvuk. Verila som, že pravé uško vyšlo zle preto, lebo jej vyšetrenie robili v prirodzenom spánku, pričom sa stále budila a nedalo sa jej to veľmi dobre vyšetriť. A tak sme stále zhruba raz do mesiaca chodili na kontroly, kde vyšetrenie robili v prirodzenom spánku. Vyšetrenie sa nikdy nepodarilo urobiť do konca, lebo sa Kristínka vždy zobudila. Až keď mi sestrička jedného dňa povedala, aby sme išli do inej nemocnice, kde ju uspia a vyšetrenie bude presnejšie. Tak sme išli na audiometriu do nemocnice, keď mala cca 2 roky. Výsledok – percepčná porucha sluchu, ľavé uško ťažká strata sluchu 90 db, pravé uško stredne ťažká porucha sluchu 70 db. Celková strata sluchu vtedy bola 70%. Dostali sme načúvacie aparáty na obe ušká…

Ako sme sa učili žiť s postihnutím  sluchu

Keď sme si prvý krát priniesli aparátiky domov, Kristínka ich nechcela… snažila som sa jej vysvetliť, že bude lepšie počuť mňa, kamarátov, rozprávku… netlačila som na ňu. Bola som rada, keď si ich dala na dve hodinky denne a zvykala si na ne. Postupne sme aparátiky museli požičať bábike, plyšovému mackovi, dokonca sme si ich aj podelili, jeden som mala ja a jeden Kristínka 🙂

Jedného dňa sa na ihrisku prihovoril Kristínke malý chlapček, no ona mu neodpovedala. Chlapček sa jej opýtal, „Prečo mi neodpovedáš?“…potom sa jej zahľadel na ušká a povedal si akoby sám pre seba, „Aha ty nepočuješ…“ V tej chvíli, keď som to počula z úst malého chlapca na ihrisku som si to naplno uvedomila…  Moja dcéra nepočuje…. Neviem ani popísať, čo som vtedy pocítila – bezradnosť, smútok, zradu, miešalo sa vo mne všetko. Keď v ten večer Kristínka zaspala, vrátila sa mi pred oči celá tá scéna z ihriska… a slová malého chlapca… Aha ty nepočuješ… V tej chvíli som za to, že nepočuje obvinila asi všetkých… seba, lekárov na ORL, lekárov, ktorých som mala pri pôrode, sestričky…  celý svet…. Večer som sa vyplakala a ráno začal nový deň a musel byť samozrejme s úsmevom, lebo moje dieťa je moje slniečko a práve pre ňu som ja musela byť silná, veď ma predsa potrebuje…

Začala som si na internete pozerať zariadenia pre sluchovo postihnuté deti. Volala som kamarátke špeciálnej pedagogičke, či mi vie niekoho odporučiť. Dostala som od nej kontakt na jednu dievčinu v rovnakom čase ako som našla škôlku pre sluchovo postihnuté deti na Hrdličkovej ulici. Spoločne sme dospeli k názoru, že táto škôlka bude pre Kristínku najlepšia. Všetko od psychológov, špeciálnych pedagógov a logopédov pod jednou strechou. Kristínka mala 2,5 roka, keď začala škôlku navštevovať. A potom to už išlo veľmi rýchlo… začala sa učiť posunky, slová, každý deň priniesla domov niečo nové a ja som bola nesmierne šťastná a hrdá na to, aká je šikovná a ako rýchlo sa učí. Vlastne to mala všetko “v sebe” len to nevedela vyjadriť slovom a posunky sme neovládali, nakoľko sme v rodine všetci počujúci. Bola som prešťastná, keď mi prvý krát ukázala posunok “mama”… mala skoro tri roky a ja som plakala od šťastia.  Ja som sa začala učiť posunky spolu s ňou. Postupne sme pridávali slová…

Ako sa máme teraz

Kristínka má teraz 4 a pol roka a komunikuje hovorovou aj posunkovou rečou. V 3,5 roku sme boli na kontrole. Žiaľ ľavé uško už máme úplne hluché, no pravé sa nám zlepšilo na 50db 🙂 Celková strata sluchu 50% … tá radosť, keď som zistila, že sa pravé uško zlepšilo bola neopísateľná. Kristínka chodí veľmi rada do škôlky, navštevuje dramatický krúžok, má počujúcich aj nepočujúcich kamarátov. Rada sa učí, kreslí. Každý večer sa rozprávame o tom, čo sme robili v ten deň. Máme jeden, neviem či sa to dá nazvať rituál, ale musím to tu spomenúť. Kristínka si večer dá dole aparát, ja zase okuliare a naša debata vyzerá takto:

KIKA: Ja nemám slúchatko.

JA: Ja nemám okuliare

KIKA: Ja nepočujem.

JA: Ja nevidím… a potom sa na tom smejeme.

Možno jej to pomáha zmieriť sa s hendikepom, keď aj maminka nejaký má…

Stretávame sa s nepočujúcimi aj mimo škôlky v rodinnom centre Prešporkovo. Ja sama som mala zo začiatku strach ako budem s nepočujúcimi ľuďmi komunikovať. Zistila som však, že sa toho len netreba báť. Keď si ľudia rozumieť chcú, tak si rozumieť budú 🙂 Nikdy som nepocítila, že by ma nepočujúce mamičky nebrali medzi seba. Považujem ich za svoje kamarátky a zisťujem, že svet nepočujúcich je rovnako krásny ako svet počujúcich. Kristínka si na aparátik na ušku zvykla. Áno deti sa jej pýtajú, čo to má na ušku, no keď sa to dieťaťu vysvetlí, tak to pochopiť vie. Máme veľa počujúcich kamarátov a nikdy nikto nemal problém s tým, že je “iná”. Rovnako dobre vie vymýšľať a neposlúchnuť, keď maminka “zavelí”. Treba si však uvedomiť, že dieťa, ktoré dobre nepočuje netreba hrešiť za to, že neposlúcha, možno len nepočulo, čo sa od neho žiada. Treba rozprávať jasne, nahlas, tvárou v tvár, aby dieťa videlo aj na ústa a mohlo odzerať. Vysvetliť čo a prečo sa od neho žiada a všetko pôjde…. nehovorím, že ľahko, ale ľahšie.

Tento príbeh som písala na stránku www.infosluch.sk a rada som sa oň podelila aj s Vami.

#magazin #pribeh #sluch #porucha

držte sa

13. mar 2013

si silna zena a super mama.. vela zdravia a lasky tebe aj malinkej 🙂

13. mar 2013

krasne napidane si skvela maminka a prajem aby sa to len zlepsovalo

13. mar 2013

@luy
@atari89
@wikinap
dakujem dievcata ste zlate 🙂

13. mar 2013

@kwetinka77 nie ty si obdivuhodná,máte to ťažké ja si to ani neviem predstavit,držím fakt palce

13. mar 2013
Komentár bol odstránený • Zobraz
Komentár bol odstránený • Zobraz

@kwetinka77 klobuk dole, si super milujuca maminka. 🙂 viem,ze u nas v Nitre funguje neziskovka Effeta, ktora pomaha nepocujucim a robia,aj rozne akcie pre deticky. Kamoska tam robi. Drzte sa!

6. máj 2013

neviem čo napísať.......asi toľko držte sa a hodne sílllllllll........... 🙂

6. máj 2013

@kwetinka77 tiez mame vrodine nepocujuceho 10r Tobiaska. Ma vsak kochlearny implantat takze sa da. Na zaciatku to bolo presne ako s tebou kazdy si myslela ze bude rozpravat neskor az to raz ich rodicom nedalo a isli po tom... Nepamatam si uz presne kolko % to je ale tiez na jedno nepocuje vobec. Dievcata drzte sa! Vela vela uspechov vam zelam

6. máj 2013

drzim prsty, nech sa to uz len zlepsuje
na vyjadrenie citov su niekedy slova zbytocne 🙂

6. máj 2013

@lucinka4
@janaalzbeta
@catherine275
@katema
dievcata dakujem Vam za mile slova a podporu 🙂 od kedy som pisala clanok tak sme boli na kotrole dva krat, sluch nieje ani lepsi a pre mna podstatne ani velmi zhorseny. Este raz dakujem

6. máj 2013

Obdivujem vas obe, vela zdravia a Kristinke silne objatie 🙂

6. máj 2013

Voobec nezufaj ja mam najlepsiu kamaratku nepocujucu dokonca ich mam viac a uplne normalne sa zaradili do spolocnosti, vydali sa a maju uz aj deticky🙂moja kamoska vychodila normalnu obchodnu akademiu a normalne pracuje na urade prace, ja som sa naucila trosku posunkovu rec a mat taku kamosku bolo uplne super, pretoze som sa od nej vela veci naucila.Kamoska tiez vie velmi pekne rozpravat, treba sa vela venovat a som si ista ze Tvoja malicka bude mat uplne normally plnohodnotny zivot🙂 prajem Vam vela stastia

6. máj 2013

Ste jednotky,Kristínka má naaaaj maminu a mamina ma úžasnú dcerku,veľa šťastia aj zdravíčka...........

7. máj 2013

Je to smutne ale zaroven krasne.Kazdy rodic sa musi postupne ucit a zit s tym ze jeho dietatko je "ine"Vidis ty mas nepocujuce dievcatko a ja nepodarene chlapcisko.Drzim vam silno palceky a malinkej nech to hravo zvlada.

7. máj 2013

krásne, plačem!

7. máj 2013

nádherné, až dnes mi moja princezná dovolila to prečítsť do koncs. my máme lahkú poruchu sluchu, na lavom ušku nepatzrnú a na pravom nepočuje hlboké frekvencie(neviem presne kolko lebo záznam má dr.) chodíme stále na kontroli a dúfam, že s toho vyrastieme, lebo sa to zlepšuje. prajem Vám aby sa to aj Vám podarilo :D

8. máj 2013

velmi pekne napisane 🙂 drzim palceky, aby sa to uz nezhorsovalo! moja mamka tiez nepocuje, nosi aparaty, ale cim dalej je to horsie. bez aparatov ma teraz uz 100% stratu sluchu ☹ dufam, ze sa to uz nezhorsi a aspon s nimi bude este ako tak pocut.

8. máj 2013

vďaka za umožnený pohľad do súkromia, do procesu vysporiadávania sa s okolnosťami. je to - aspoň pre mňa prínos. želám vám trpezlivosť a radosť z dcéry. je dobré si uvedomiť, že každý sme iný. aj ja som bez okuliarov málo vidiaca 🙂

8. máj 2013

veľmi ma to dojalo, aj moja mamka nepočuje, na ľavé uško skoro vôbec, na pravé troška a prístroj nevydrží mať dlho v uchu, lebo ju stále tlačí, život s nepočujúcim prináša aj veľa komických príhod,lebo veľa krát prikývne na niečo, čo ani nepočula a napovie jej to až výraz tváre toho druhého. Prajem vám veľa šťastia.

8. máj 2013

@marion179 ano aj nam sa vcera stala celkom komicka situacia, vid moj vcerajsi status 🙂

8. máj 2013

@kwetinka77 Prajem všetko dobré, si skvelá mamina. Dcérka je určite šťastné dieťa. Ja sama viem, aké je to byť trochu ,,iná", vtedy je hlavná podpora najbližších a tú dcérka má.🙂 Nech sa vám darí...

9. máj 2013

@kwetinka77 prečítala som si v kľude jedným dychom posledné príspevky, lebo dcérka išla s ocinom von. Ináč sa k počítaču dostanem len o polnoci. Keď sa narodila, moja maminka hneď skúšala, či bude počuť. Ja píšem malej denník od jej 13. dníčka odkedy som mohla byť s ňou, ten váš by bol iste veľmi zaujímavý. Teraz to už málokedy stíham zapisovať a keď dopisujem viac dní naraz, už si nespomeniem na všetky jej hlášky. Tak som to zakríkla, už mi prišli s veľkým plačom, náš prvý pád z bicyklíka. Krvička žiadna, ale slzičiek more. Práve som ju uspala aj bez obeda.

9. máj 2013

nadherne napisane! prajem, aby sa usko len a len zlepsovalo, alebo nech aspon ostane na tych 50%!
a ten ritual (dialog) je taky krasny, ze ma uplne rozplakal, aj ked som sa pocas citania drzala 😀

2. aug 2013

Úžasný príbeh ... tiež mám takú 2 ročnú dcérku tak my si na strojčeky len zvykáme a ide to ťažko ... prajem Vám veľa veľa zdravíčka a držím malej palce :D

15. okt 2013

@adrianiiita neboj sa zvykne si ked zisti ze s nimi lepsie pocuje 🙂 skus to spravit ako my. Pozicajte ich babikam, plysakom a podelte si ich na chvilku. Netreba ich nosit hned cely den. Postupne predlzovat. Kika ich uz neda dole z usiek. Tu na MK mam skupinu Mame dieta so sluchovym postihnutim pridaj sa a cerpaj informacie pytaj sa a podel sa o starosti a pokroky 🙂 drzim palce

15. okt 2013

Začni písať komentár...

Odošli