Nadviažem na svoj predošlý článok o recyklácii Kde skončí vaša kefka?, v ktorom píšem, ako sa CURAPROX rozhodol zbierať od zákazníkov (nie len svoje vlastné) kefky. Tie sa v rámci programu Ekovír - Kolokefka recyklujú a vyrábajú sa z nich smetné koše na triedenie odpadu pre slovenské školy.

Keď som tu pred dvoma týždňami začínala ambasádorovať pre CURAPROX, navštívila som ich "základňu" v Bratislave, ktorá ma očarila nie len krásnym minimalistickým dizajnom a skvelou atmosférou, ale aj ich snahou produkovať čo najmenej odpadu. Ako reakciu na obetu zákazníkov priniesť použité kefky na recykláciu sa rozhodli vykročiť z vlastnej zóny pohodlia a stanovili si dosť odvážny cieľ - do konca roka 2017 zredukovať svoj kancelársky odpad až o 90%. Aby vedeli, koľko to vlastne je, museli si svoje mesačné smetie najprv sami roztriediť a odvážiť, pričom zistili, že produkovali viac ako 100 litrov stlačených plastov a kovov, 10 kg papiera, 10 kg zmesového odpadu (áno, desať kíl) a približne 10 kg skla. Do konca roka chcú produkovať iba desatinu z toho s tým, že bioodpad poctivo skompostujú!

Zvyk je železná košeľa a ak chceli, aby vír vtiahol všetkých zamestnancov, chcelo to vizuálne pripomienky. A tak som na mydle na záchode našla nápisy "Čapujeme" a "Obal nevyhoď!". Čapujú si aj saponát na umývanie riadu a na chladničke sa vyníma krikľavý nápis "Neplytváme". Obedy z domu alebo z donášky si nosia vo vlastných nádobách. Očakávať podobnú iniciatívu od slovenskej firmy je také... neslovenské! :D

Z rozložiteľného odpadu si vyrábajú kompost na hnojenie záhradky. Do štýlového "scandi" kompostéra teda putujú všetky šupky z ovocia a zeleniny, škrupiny z vajec, rolky toaletného papiera, servítky, halúzky, orezy a piliny, tráva, lístie zo stromov, slama, káva, čajové vrecúška, orechové škrupiny a drevený popol. Tento jednoduchý vynález premení odpad rastlinného pôvodu na výživné hnojivo v ich záhrade, kde okrem kvetov pestujú aj šťavnaté jahody. Navyše, ušetrí náklady a emisie, ktoré by vznikli pri zvoze do mestskej kompostárne. Kancelárske dážďovky teda konvertujú odpad na bioodpad. 

Nepoužívajú igelitové, iba papierové alebo látkové tašky. Plastové minismotany do kávy vystriedala smotana v skle. A nie z kravičky, ale mandľová vlastnej výroby. 

Priznám sa, vďaka tomu, čo som videla a tiež čítaniu veľmi pútavého blogu týždeň po týždni, som vtiahnutá do Ekovíru aj ja a už vymýšľam, čo by sa dalo u nás doma zlepšiť. Ešte predtým, než ma bude kritizovať ďalšia "triedička odpadu už od narodenia", verejne priznávam: áno, osvietilo ma až v 33 rokoch! Mám však stále šancu niečo zmeniť a hlavne preniesť toto zmýšľanie na svoju dcéru, na svoje okolie a neskôr aj na svoje ďalšie deti. A aby som nezabudla, možno inšpirujem aj vás. 

Žiarovky sme už dávno vymenili za úsporné LEDkové. Pivá už kupujeme len v sklenenej fľaši miesto plechovky (aj vína, ale to dúfam žiadna z vás nekupuje v tetrapaku!). Nikde si už neberiem igelitku, používam vlastné látkové tašky. Do každej kabelky, aj tej obrovskej prebaľovacej tašky, som preventívne pribalila jednu. Obedy si balíme do vlastných misiek. Do práce chodíme obaja peši - aj kam sa to len dá. Amálke kupujem aj vďaka Modrému Koníku vecičky po vašich deťoch, nemusíte ich vyhadzovať. Tento týždeň sme s Palkom a Amálkou odniesli obnosené šaty na recykláciu do HMka. Je to stále málo a dá sa robiť veľa ďalších vecí. Ale je to stále viac, ako sme robili pred mesiacom, rokom, či desiatimi. Nikdy som nebola prírodná žienka, ktorá sa nemaľuje, chodí v kožených kristuskách, nosí len odevy z bioblavlny v naturálnych farbách, verí v prirodzenosť, namiesto tampónov nosí menštruačný pohárik a dieťa učí bezplienkovým metódam. V mnohých prípadoch u mňa ešte stále vyhráva márnivosť a pohodlnosť nad uvedomelosťou. Ale verím, že aj vďaka osvete to bude už len lepšie. A že EKO bude (nie len pre hipsterov) konečne cool! 

Zdroje:

https://ekovir.sk/#/tyzden/aktualny/kancel-bez-kosa

https://www.facebook.com/groups/130425160842122/

Pamätám sa, ako mi pred pár rokmi kolegyňa položila na stôl modrý KeepCup ekopohár s viečkom na kávu, pretože sa už nemohla pozerať na to, ako deň čo deň naklušem do officu s plastovým kelímkom bezkofeínového latte od Starbucksu. Pekne som sa poďakovala, urobila si doň kávičku v práci, ale nabehnúť s ním do coffeeshopu a nechať si urobiť latte doňho mi pripadalo trápne. Až keď mi Debs ukázala fotky plastov na hladine oceánu, ktoré spolu s ďalšími dobrovoľníkmi lovili v čase svojej súkromnej dovolenky, pochopila som, čo mi chce povedať. Každý kus plastu, ktorý používame, musí niekde skončiť. A keďže sa plast výborne osvedčil hlavne na jednorázové účely, odpadu zatiaľ len pribúda. A najlepšie sa ho zbaviť tam, kde ho nikto nevidí, napríklad do mora...

Naša generácia nebola vychovávaná v duchu potreby recyklovať kvôli životnému prostrediu. Za socíku sme recyklovali, lebo nebolo na výber. Na nákup sme nosili

skladaciu sieťku (doteraz nechápem, ako sa celý nákup vošiel do tej sieťky), Salvatorku sme kupovali zásadne v sklenenej fľaši, papierové sáčky boli samozrejmosť. Nosila som šaty aj peračník po sestre - aj to je istá forma recyklácie, v tom čase veeeľmi neželanej. Do sáčku od mlieka mi mamka ešte pár krát zabalila desiatu, všetko sa využilo. Nikdy nás netrápilo, kde odpad skončí, zdalo sa, že spaľovne stíhajú páliť a kontajnery neboli nikdy tak preplnené ako teraz. Dnes pripadá 329 kíl odpadu na priemerného Slováka ročne, z čoho väčšina končí na skládkach. To nás zaraďuje na chvost Európskej únie. 

My ľudia nie sme zákerní ničitelia Zeme, mnohých z nás totiž ani nenapadne sa zamýšľať nad tým, kde skončí napríklad taká zubná kefka, keď ju vyhodíme do koša. Určite by sme na odpad, jeho dopad na životné prostredie a jeho recykláciu hľadeli inak, ak by sa tomu venoval dostatočný priestor v škole, ale hlavne, ak by nám to vysvetlili rodičia. Jedna vec je vysvetliť a druhá tak žiť. Ak rodičia neseparujú odpad, lebo veď "našich pár odpadkov predsa životné prostredie aj tak nezachráni", ťažko čakať, že si tento zvyk osvoja deti, keď vyrastú. Navyše vyhodiť takú kefku do žltého kontajnera nestačí. Napríklad kefka Curaprox je z polypropylénu (značka PP), vlákna z iného plastu – polyesteru. To je kombinácia, ktorú u nás nikto kvalitne nevyseparuje na jednotlivé plasty, a preto sa nerecykluje. Vedeli ste o tom? Ja nie. Na zhodnocovanie plastov nám chýbajú kapacity. Vo väčšine miest sa z kopy vyseparovaných plastov vytiahnu tie najhodnotnejšie a zvyšok sa podrví. V minulosti putovala skoro všetka drť do cementární, no dnes tie naše spaľujú zväčša rakúsky odpad, pretože Rakúšania zaň dobre platia! Náš plastový odpad, vlastne surovinu na energetické využitie, berú len vtedy, keď im chýba. Inak ide na skládky.V Rakúsku sú totiž skládky zakázané alebo veľmi drahé. 

Ľudia sú často nepoučiteľní, ale ak by začali ekologicky vyrábať firmy, uvedomujúc si, že ľudia nikdy nebudú dôkladne recyklovať, situácia by sa mohla zmeniť rapídnejšie. Našťastie aj na Slovensku pribúdajú malé aj väčšie spoločnosti, ktoré zmýšľajú enviromentálne a neváhajú investovať do ekologickejších produktov. Jednou z takých je aj značka Curaprox, ktorá tento rok prišla s programom Ekovír. Ten je snahou strhnúť čo najviac ľudí a firiem na cestu minimalizovania odpadu. Ekovír pozostáva z troch projektov; Kolokefka na recykláciu kefiek, Kancel bez koša, ktorý som si všimla na návšteve Curadenu v Bratislave a Curaprox Goes Green, čo je pokus o navrhnutie čo najekologickejšej kefky, na ktorom sa podieľajú svetoví vedci a inovátori. Kým sa im to podarí, projekt Kolokefka premení ťažko zrecyklovateľné plastové kefky na užitožné veci. Sympatické je, že iniciatíva prišla zo Slovenska a ich úlohou je dostať Švajčiarsko na svoju stranu, hoci to nebude lacné ani ľahké. A určite budú potrebovať aj našu pomoc. 

Neviem, či ste to vedeli, ale od júna 2017  urobíte veľmi dobre, ak použitú kefku Curaprox nezahodíte do koša, ale ju (vrátane detských kefiek a hlavíc na sonickú kefku) prinesiete do Smile Shopu. Tých je v Bratislave sedem, v Košiciach dva a po jednom v Banskej Bystrici, Piešťanoch, Trenčíne, Trnave, Nitre, Prešove, Poprade, Žiline, Michalovciach a v Prievidzi. Vsuňte kefku do Kefkovničky a gilotína jej odsekne zatiaľ nerecyklovateľnú hlavičku 🙂 Aj vaša kefka tak skončí ako materiál na výrobu jedného z košov na triedenie odpadu, ktoré darujú slovenským školám spolu s osvetou o potrebe recyklovať. Za vašu snahu pripojiť sa k boju za čistú planétu dostanete symbolickú zľavu 5 centov na ďalší nákup. Hlavnou motiváciou by však malo byť podporiť spoločnosť, ktorá vynakladá veľké úsilie, aby zmenila svet k lepšiemu a to tak, že začína sama od seba. 

Skupina na Modrom Koníku: Čisté zuby sa nekazia

Zdroje: 

http://aprilmagazin.sk/nepotrebne-menia-na-uzitocnu-krasu-toto-je-5-prikladov-kreativneho-vyuzitia-odpadu/ 

https://ekovir.sk/#/ekovir

Pred troma rokmi, keď sme ešte žili v Londýne, ma NutriBullet zaujal u môjho dobrého kamaráta. Am je dodnes môj "gadget guru" a práve na jeho odporúčanie som si zadovážila iPod, iPhone, Fitbit či JamBox v čase, kedy na Slovensku ešte neboli také rozšírené. Nikdy cez teleshopping nenakupujem, ale tentokrát som spravila výnimku a pred dvoma rokmi som si zakúpila tzv. Super mixér Pro Family, o sile 900 W. Nebol lacný, stál ma bezmála 150 eur. 

Prvé mesiace sme ho používali denne a vymýšľali sme si všelijaké smoothies. Neskôr som zistila, že perfektne rozmixuje aj čerstvý špenát s cesnakom, smotanou a múkou a odvtedy ho uprednostňujem pred mrazeným špenátovým pretlakom. Má oveľa výraznejšiu chuť a o farbe ani nehovorím. Oproti mrazenému tmavozelenému je ten čerstvý až krikľavo zelený! A tak sa u nás Nutribullet udomácnil aj pri príprave jedál. 

Po polroku používania sme okrem benefitov postrehli aj nejaké nedostatky. Spôsob, akým sa pohár upevňuje do mixéra nie je najšťastnejší. Na pohár sa totiž našrubuje viečko s nožmi, pohár sa prevráti a vďaka trom malým plastovým výčnelkom, ktoré sa pri pootočení dostanú do tých správnych dierok, sa mixér aktivuje. Teda žiadne gombíky, stačí pootočiť pohár. Na čo však príde používateľ až po istej dobe je, že malé plastové výčnelky nemajú dlhú životnosť a postupne začínajú odpadávať. Najprv jeden, potom druhý a keď sa odlomí aj tretí, mixér sa vám už ani nerozkrúti. Chvíľu sme uvažovali, či mixér reklamovať, ale nevedela som nájsť faktúru, tak sme sa vynašli inak. Rovnaký pohár sa dal za pár eur kúpiť cez AliExpress a tak fungujeme ďalej. Za 10 eur sa inak dá kúpiť aj na delimano.sk. 

Druhou nevýhodou je práve to nešťastné viečko. Musíte ho zatočiť dosť silno na to, aby vám tekutina z pohára nevytekala, keďže pohár je v mixéri dolu hlavou, ale zároveň nie tak silno, pretože sa často stáva, že potom nejde otvoriť. Možno to chce cvik, ale nám už párkrát džúsik vytiekol tam, kde nemá a čistiť zákutia samotného mixéra nie je jednoduché. Dva-tri krát sa mi stalo, že som uzáver utiahla tak silno, že som po 20-tich neúspečných pokusoch pohár otvoriť nakoniec počkala na manžela, ktorý sa tiež natrápil, kým to povolilo. 

Keď sa nám narodila pred rokom dcérka, tešila som sa, ako Nutribullet využijem na prípravu prvých príkrmov. Až kým som to nevyskúšala a Amálka dostala záchvat plaču. Na zvuk ručného mixéra aj vysávača bola zvyknutá, ale tento smoothiemaker je akoby až dvakrát hlučnejší. Ani dospelému nie je jeho zvuk príjemný. Preto, keď si pripravujeme smoothie teraz, držíme Amálku v inej miestnosti.

Napriek  týmto trom nedostatkom, ktoré sme používaním objavili, musím uznať, že momentálne je to určite jeden z najsilnejších a najefektívnejší smoothiemakerov na trhu. Má pekný dizajn a hodí sa takmer do každej kuchyne. Nože sú aj po dvoch rokoch stále ostré a posekajú nadrobno ešte aj semienka, ktoré si do nápojov pridávame. Aj vďaka smoothičkam sa mi po pôrode podarilo schudnúť viac než 10 kíl pod pôvodnú váhu, takže ho určite môžem odporúčať. Len ho nezapínajte keď dieťa spí. Prebudenie je totiž zaručené 🙂

P.S.: ihneď po smoothie si zuby neumývajte, lebo sklovina je citlivá a zbytočne si ju šúchaním môžete narušiť. Stačí vypláchnuť ústa čistou vodou, aby kyseliny v ústach neboli také koncentrované. Viac dobrých rád ako sa starať o chrup nájdete v našej novej skupine Čisté zuby sa nekazia

Možno ste niektoré zaregistrovali, že v apríli sa konal víkend s CURAPROXom v Jasnej pre desať mamičiek z Modrého Koníka vybratých na základe súťažnej otázky. To, že som sa prihlásila, bola v skutočnosti naozaj náhoda, lebo dovtedy som sem chodila len nakupovať a predávať, a len občas som nakukla do blogov či fóra.

Páčilo sa mi, ako netradične to CURAPROX poňal. Boli to skvelé tri dni nabité informáciami a zaujímavými ľuďmi. Po víkende, kde sme si popri naberaní vedomostí aj kvalitne oddýchli, bolo našou úlohou sprostredkovať všetko, čo sme sa naučili nielen v našich rodinách, ale aj formou článku na Modrom Koníku. Príspevky z všetkých účastníčiek víkendu si môžete pozrieť TU. Ten môj sa vám, zdá sa, celkom páčil a tak som sa rozhodla pridať ešte jeden, zameraný špeciálne na tie najmenšie zúbky.

CURAPROX je značka, ktorú sme používali aj tak, no predtým som ani zďaleka nepoznala všetky ich produkty. Napríklad som nevedela, že diskrétne krídelká môže mať aj cumlík!

Počas školenia som sa naučila naozaj veľa a doma sme tak ešte zlepšili svoju starostlivosť o chrup. Obaja s Palkom sme začali používať jednozväzkovú kefku, ja som konečne zahodila strach z krvácania ďasien pri čistení medzizubkou a ako mi počas víkendu poradil zubár Adam, vydržala som to päť dní. Mal pravdu, potom krvácanie prestalo, keďže som odstránila práve tie baktérie, ktoré to krvácanie spôsobovali.

Amálke sme začali čistiť aj prvé dva minizúbky každý deň bez pasty a dnes, keď ich už má šesť, sa kefky nebojí. Práve naopak, každý večer po večeri poslušne otvára zobáčik a čaká, že jej odtiaľ ocko kefkou povymetá všetky nečistoty. Hryzenie do kefky počas dňa jej navyše masíruje ďasná a môžem povedať, že prerezávanie zúbkov sa u nás zatiaľ zaobišlo bez veľkého plaču, či teploty. Odolajte prosím pokušeniu varovať ma, že „veď počkaj, keď pôjdu stoličky...“ – áno, rada si na to počkám a dám vám potom vedieť 🙂 .

Osveta sa neskončila len u nás doma. Medzizubné kefky som predstavila aj rodičom, bratom, a synovia mojej sestry dostali odo mňa po Smartke. Po napísaní prvých recenzií na CURAPROX víkend a produkty sa mi blogovanie zapáčilo, preto som začala prispievať článkami na Modrý Koník pravidelne. Je to nielen aktivita, ktorá ma baví, blog je aj nástroj ako upriamiť pozornosť na to, čím sa v živote zaoberám, prezentovať svoje názory a postrehy a dostať na ne spätnú väzbu. Takže vlastne vďaka CURAPROXu som začala blogovať!

Keď som sa dozvedela, že ma vybrali do druhého kola na ambasádorku pre CURAPROX, mala som veľkú radosť. Sledujem aj ostatné ambasádorky a rada sa inšpirujem ich nápadmi alebo sa zapájam do súťaží. Minulý pondelok som absolvovala návštevu v CURADEN v Bratislave, kde sme si spoločne prešli naše očakávania a nazbierala som tam inšpirácie pre ďalšie písanie. Veľmi sa mi páčilo, ako si CURAPROXáci nažívajú vo svojom dizajnovom domčeku s terasou. Kancelárie majú v zariadené v čistom, minimalistickom štýle a snažia sa recyklovať. Predstavte si, že teraz fungujú takmer bez odpadu! Toto ma veľmi zaujíma a určite si o tom zistím viac.

Po hodinke a pol sme sa presunuli do základne Modrého Koníka, ktorý tiež sídli v útulnom domčeku na juhovýchode Bratislavy. S veľmi sympatickými Vivim a Michalom sme sa po dobrom obede na slnečnej terase presunuli do zasadačky. Mimochodom, vedeli ste, že zamestnanci Modrého Koníka majú vlastného špičkového kuchára (na fotke nižšie), ktorý im každý deň varí zdravé fajnoty? A to hovorím o trojchodovom menu! Školenie trvalo zhruba dve hodiny. Konečne som pochopila, ako fungujú niektoré zákutia modrého portálu a páčilo sa mi, že Vivi s Michalom vedeli pohotovo zodpovedať všetky naše otázky.

Som jedna z tých, ktoré sa neustále vzdelávajú. Nielenže si to vyžaduje moje zamestnanie, mám to šťastie, že som si už v detstve obľúbila učenie a preto som ho po skončení školy nezabalila do uzlíka a nezavesila na klinec. Celoživotné vzdelávanie je však o to zaujímavejšie, že už to nie je škola, ale ja, kto diktuje, čo sa budem učiť. A tak si vyberám rôzne, pre mňa zaujímavé oblasti. Jednou z nich je práve starostlivosť o zuby. Záleží mi nie len na tom, či dobre vyzerajú (nosím strojček), ale hlavne, nech sú zdravé. Správnym čistením sa totiž elegantne vyhnem vŕtačke aj výdavkom na nové zuby. Keďže som sama z výsledkov nadšená, prirodzene odovzdávam, čo som sa naučila (a stále sa učím) rodine aj kamarátkam a vďaka Modrému Koníku a CURAPROXu v tom môžem oficiálne pokračovať aj tu. Okrem toho, že sa zdokonalím v blogovaní, očakávam, že tu „stretnem“ veľa zaujímavých žien a že si navzájom budeme inšpiráciou.

Ak vám na vašich zuboch záleží a chcete seba i svoje deti ušetriť od zbytočnej bolesti z vŕtania, pridajte sa do našej skupiny Čisté zuby sa nekazia. Okrem toho, že sa možno niečo nové dozviete, je to priestor vyhradený na vaše vlastné skúsenosti a otázky. Budem ich priebežne zbierať a konzultovať so zubnými lekármi, aby ste dostali odborné odpovede. No a samozrejme budete mať šancu z času na čas niečo praktické aj vyhrať. Teším sa na vás!

Vaša nová ambasádorka pre CURAPROX Lenka