Bol raz jeden chlapec, ktorému sa nepáčilo žiť v otcovom dome kvôli neustále vyžadovanej disciplíne.
- Ak ho nepoužívaš, vypni ten ventilátor!
- V izbe hrá televízor a ty tam nie si. Vypni ho!
- Zamkni dvere.
- Prestaň plytvať vodou.
Chlapec nemal rád, keď ho otec otravoval s takýmito maličkosťami.
Musel to vydržať až do dňa, keď sa rozhodol ísť na svoj prvý pracovný pohovor.
"Hneď ako dostanem túto prácu, odídem z domu," zahundral si popod nos.
Keď sa naň poberal, otec mu poradil, čo má urobiť.
- Na položené otázky odpovedaj bez váhania. Aj keď odpoveď nepoznáš, povedz ju s istotou.
Chlapec pokrčil plecami a vybral sa na miesto pohovoru, kde zistil, že pri dverách nebola žiadna ochranka. Hoci boli dokorán otvorené, pre ľudí, ktorí nimi prechádzali alebo z nich vychádzali, to bolo pravdepodobne nepríjemné. Zavrel teda za sebou dvere a vošiel na nádvorie. Po oboch stranách príjazdovej cesty boli krásne kvety, ale záhradník nechal otvorený kohútik a z hadice tiekla voda. Voda sa vylievala na príjazdovú cestu. Chlapec zdvihol hadicu, položil ju vedľa ostatných rastlín, ktoré vodu tiež potrebovali a potom zakrútil kohútikom.
Na recepcii nikto nebol, ale ozvalo sa hlásenie, že pohovor sa koná na prvom poschodí.
Chlapec pomaly vystupoval po schodoch.
Napriek tomu, že už bolo desať hodín, svetlá stále svietili, pravdepodobne zostali zapnuté ešte z rána. Spomenul si na otcovo varovanie. "Prečo odchádzaš z izby bez zhasnutia svetla?"
Zdalo sa mu, že ho teraz počuje. Rozčúlený už len z tejto predstavy zašmátral po vypínači a zhasol ich. Na poschodí vo veľkej miestnosti videl stáť niekoľko ľudí, ktorí čakali, kým na nich príde rad.
Spočítal ľudí a spýtal sa sám seba, či má vôbec šancu získať túto prácu.
S určitými obavami vošiel do miestnosti a vstúpil na uvítaciu rohožku vedľa dverí, aby zistil, že je hore nohami. Otočil ju preto do pôvodnej polohy.
Na zvyky sa ťažko zabúda.
Videl mnoho mužov, ktorí vstúpili do miestnosti a hneď nato odišli inými dverami.
Nikto teda nevedel, na čo sa počas pohovoru pýtali.
Keď prišiel na rad, s určitými obavami sa postavil pred zamestnávateľa.
Ten od neho vzal doklady a opýtal sa ho bez toho, aby sa na neho pozrel.
- Kedy môžete začať pracovať?
Odpovedal.
- Je to len chyták, ktorý sa ma pýtajú na pohovore, alebo je tak ľahké získať prácu?
- Čo myslíte? - opýtal sa ho šéf. - Nikomu tu nekladieme otázky, pretože si nemyslíme, že prostredníctvom nich môžeme posúdiť niečie schopnosti. Preto je naším testom posúdiť postoje konkrétneho človeka. Vykonali sme niekoľko testov na sledovanie správania kandidátov a pozorovali sme ich prostredníctvom bezpečnostných kamier. Nikto z nich sem dnes neprišiel, aby niečo urobil, napríklad zavrel dvere, zhasol svetlá, odložil hadicu... položil uvítaciu rohožku na miesto. Boli ste jediný, kto to urobil! Preto sme sa rozhodli, že na túto prácu si vyberieme vás," povedal šéf.
Chlapec vždy bojoval s disciplínou svojho otca, ale až teraz si uvedomil, že práve vďaka nej získal svoju prvú prácu.
Všetko, čo nám rodičia hovoria, je pre naše dobro, lebo nám prajú dobrú budúcnosť!