Môj boj - diagnóza N 92.1, diagnostická kyretáž a hysteroktómia - pokračovanie 18. časť

Pondelok 08.04.2019 - ráno 2.28.

Dnes nastupujem do nemocnice.

Mám tam byť medzi 7. až 8. Radšej by som tam bola skôr, aby som sa stihla vybaliť. Primár mi hovoril, že o 10.00 mi urobí vstupnú prehliadku. A vraj ešte nejaké podrobnosti ohľadne operácie. Dala som sa na boj, musím bojovať. Schudla som. Trochu. 3 kg. Aspoň niečo pozitívne.

Lúčim sa s dcérou a mrknem na spiaceho syna. Posledný pohľad z auta na dom a ideme.

V aute je ticho. Až príliš.

Držíme sa za ruky. Bude mi chýbať... Aj deti...

V nemocnici sme spolu asi polhodinu, keď cítim že budem plakať, tak sa s ním radšej rýchlo rozlúčim. Posledná pusa, posledné objatie. 😭 Zostávam sama...

Ohlásim sa, že som na príjem, ale sestrička mi povie, že príjem je až od 8.

Fajn, tak poslušne čakám. O 8. ma vpustia na oddelenie, ale ďalšia sestrička ma posadí na chodbu s tým, že mám čakať. Čakám. 8.12, 8.20,8.30,8.45. Idem sa opýtať, či na mňa nezabudli. Zabudli. Spíšu mi vstupné papiere, ale aj tak sa vraciam na miesto na chodbe, lebo nie je voľná posteľ. Moja hovorím si, svätú trpezlivosť.

Tak čakám, sestričky pobehujú, vybavujú, vodia pacientov na sálu. 9.39 sa dočkám postele. Vybalím sa.

Prúser, začínam krvácať.

Opýtam sa lekára keď príde o 10.00. Už je 10.34 a jeho nikde. Čakám. Čas si krátim vykúkaním z okna, čítaním knižky alebo časopisu. Na izbe som zatiaľ sama. Obidve baby sú na operačke. To ticho v izbe je ťaživé. 11.30 lekára nikde. 11.35 privážajú jednu pacientku po operácii žlčníka. Vracia. Asi budem aj ja... začínam sa báť.

12.12 sestrička chce aby som zjedla obed, po pár lyžiciach ma začne napínať. Tak nič, budete hladná. Nevadí. 13.40 ma volajú k lekárovi na príjem.

Z nemocničnej časti do ambulantnej časti v nočnej košeli a v župane. Prebehnem to ako strela. Ešteže je tam málo ľudí. Po prehliadke mi lekár oznámi, že operácia bude vaginálna, v prípade potreby sa zmení na laparoskopiu. Pýtam sa na krvácanie, odpovedá mi, že to nevadí, aj tak to ide zajtra von. Vzhľadom na to, čo všetko mi tam zistil, a že konzervatívna liečba nezaberá, je toto najlepšie riešenie. Teší sa, že sa zajtra vidíme. Ja teda nie. Určite. Som zvedavá, kedy ma budú zajtra operovať.

Musím to zistiť. Čítam knihu, keď sa vtom otvoria dvere a v nich 2 sestričky. Že ideme vám napichnúť kanylu. Dve? Tá druhá sranduje, že keby som robila problémy. Bože, to sú fóry... Do toho zopár vtipov (ty si sa netrafila, prúser, odumrie jej tkanivo atď...).

Bohovo sa trafila rovno na zápästie, nad kosť, budem vyzerať ako feťák keď mi to dajú dole. Vraj to mám mať až 8 dní. To tu toľko budem?!! 16.00 pichajú mi fraxiparin do pleca. 17.00 klystír. Nekomentujem... Vonku počuť deti. 😞 18.00 meranie tlaku, teploty, tabletka ranitalu, pohár vody.

Pokyny od sestričky, že piť môžem len do polnoci, o 6. ranital s 1 hltom vody, osprchovať sa ráno až po odmeraní tlaku.

Začína ma z toho všetkého bolieť hlava...