17.06.2019
V noci som toho veľa nenaspala.
Prehadzovala som sa, nevedela som si nájsť správnu polohu, a nervózna som bola ako pes.
Síce som sa tvárila pred manželom, že nieeeee, že ťažká pohoda, ale nie je slepý vidí.
Otvorím oči o 4.50.
Zaspala som!?
Nie.
Ešte máme čas.
Idem si urobiť kávu, veď nekázali prísť nalačno, ale jesť nebudem.
Nemôžem, nedá sa.
Sedím v kuchyni, pijem tú kávu a pozerám cez okno von.
Drozdy spievajú.
Dcéra už išla do práce.
Zvyšok rodiny ešte spí.
Idem si umyť vlasy, lebo na hlave mám vrabčie hniezdo z toľkého prehadzovania.
Žalúdok mi pláva na vode.
Som nervózna.
Konečne vyrážame o 6 z domu.
V aute hrá rádio, počúvame pesničky, radšej nič nehovoríme, načo?
Samozrejme zase zápchy v Bratislave, ale čo už berieme to ako samozrejmosť.
Išli sme s rezervou.
O 8 sme tu.
Sadáme si pred dvere A32 a čakáme.
A čakáme.
A čakáme.
Pacienti prichádzajú a odchádzajú.
Lekári prichádzajú a odchádzajú.
Nervy v prdeli s prepáčením.
Konečne ma o 9 zavolajú dovnútra.
Sestrička povie do pása vyzliecť, ľahnúť a čakať.
No jo.
Ležím a čakám.
Prichádza doktor, ktorý mi má urobiť ultrazvuk prsníka.
Po dlhých chvíľach čakania mi konečne povie, hematóm tam nie je, máte tam síce edém, ale ten sa pomaly vstrebe.
Pýtam sa ho na tú tekutinu z prsníka.
Vysvetľuje mi, že mi pri biopsii asi porušili mliekovod a preto mi z bradavky vytiekla tekutina.
Je dobré, že bola čistá, ak by bola zelená alebo čierna bolo by to zlé.
Inak je to v poriadku.
Histológia vraj ešte nie je.
Som nahnevaná a zároveň vystrašená.
To nie je dobré.
Vonku počkáme na výsledky z ultrazvuku a máme s tým ísť do prsníkovej ambulancie.
Keď tam prídeme, sestrička mi povie, aby sme nechodili preč, že výsledky z histológie práve nabehli.
Fajn po 2 hodinách čakania na sono, čakáme zase v prsníkovej ambulancii.
Ďalšie 3 hodiny čakania.
Ale to dám, bude to dobré, bude to dobré, bude to dobré...
Stále si to opakujem.
O pol dvanástej ma zavolá dovnútra doktorka.
No.
Už je to tu.
Sadám si na stoličku a čakám.
Môžem vás potešiť, nádor v prsníku bol nezhubný a pri biopsii sa ho podarilo celý podtlakom vytiahnuť von.
Momentálne tam nemáte žiadne mikrokalcifikáty, budeme vás sledovať každých 6 mesiacov, sono + mamograf.
Okrem toho sa priznám, že som až také dobré výsledky nečakala.
Som prekvapená.
Onkomarkery máte v poriadku.
Boli trochu zvýšené, ale už je to v poriadku.
S tými problémami, ktoré ste mali a zvládli, Vás obdivujem ako ste to zvládli.
Choďte, tešte sa a užívajte si život.
V práci si dobre rozmyslite, čo chcete robiť.
Musíte zvoľniť.
Stres u vás veľmi rýchlo spúšťa chorobu.
Áno, sľubujem.
Celá šťastná vybieham von, a bozkávam manžela, a plačem, a smejem sa, a plačem, a znova dokola.
Tešíme sa obaja, veľmi.
Bolo to ťažké obdobie.
2 mesiace strachu, beznádeje, opúšťania sa, depresií.
A v tom najhoršom ste tu boli vy.
VY.
MOJE DIEVČATÁ Z MODRÉHO KONÍKA.
Chcem sa Vám všetkým poďakovať za to, že ste pri mne vždy stáli.
Či som mala zlé alebo dobré dni.
Vždy som sa po Vašich slovách vzchopila, dvihla hlavu a išla ďalej
Až do úspešného konca.
Vraciam sa domov šťastná.
Šťastná, že som dostala možnosť žiť ďalej ako zdravá žena a že hrozba rakoviny zatiaľ pominula.
ĎAKUJEM Z CELÉHO SRDCA ❤❤❤
Plačem a teším sa s tebou,,,,,,super