Moja spoveď - môj život pred a po UPT

Vadia mi tu na pravopisnê chyby.

@janinah predpokladám, ze autorka chce zo seba len dostať svoje pocity a emócie, to, co ju ťaží. Trochu empatie a tolerancie by neuškodilo...

najtazsie je prijat svoju vinu za rozhodnutie ktore si urobila az potom mozes nastupit na cestu uzdravenia ked prijmes fakt a pravdu ze ty sama si rozhodla nie priatelka kolegyna lekar ale ty sama ak si to priznas a budes naozaj lutovat a snazit sa o pokanie nastupis cestu uzdravenia http://rachel.rodinabb.sk/

Uff prestan. Tvoj muz sa zachoval spravne / nechal to na teba je to tvoje telo tvoja volba. Do upt ta netlacil ani do toho aby si mala co si nechcela. Kolegyna /kamoska Ta podporila nikto Ta nesudil a je to zle. ? Mas co si chcela . A hladas vinu v druhych ze Ta nepodporili neprefackali, takto ides v bludnom kruhu. Musis najprv prijat zodpovednost za svoju volbu a potom sa snou zmieris odpusti si.

Si sama sebe sudca kat aj odsudeny. Odpusti si aj druhym. Niekedy Ta nikto nemoze zastavit a chybu uvidis az potom ked ju urobis. Hlavne ju neopakovat.

Prepáč budem úprimná, ale normálne ľutujem, že som si to prečítala. Kvôli ženám ako si ty by mali byť tie potraty naozaj zakázané.

Ja presne viem o čom píše všetky tie pocíti,sok keď zistila že je neplánovane tehotná… ja si to prežívam momentálne… keď viete že nemôžete/ už nechcete ďalšie dieťa a potom bum a na teste sú dve čiarky…. Ten pocit je neopísateľný zdrvujúci….vtedy prídu slzi beznádeje a nie šťastia… práve čakáte na to aby niekto to rozhodol za vás… lebo stále je tam to ,,čo keď…’’
Ja som sa rozhodla nepodstúpila UPT ale stále ma straší myšlienka co ked to nezvládnem z predškolskom a dvoma drobcami

Ja ťa teda prefackám, síce až teraz, lebo som pred tvojim ohavným činom nebola po ruke (a kľudne ma daj na tvoj zoznam vinníkov, lebo keby že sa poznáme, ja by som ťa veru odhovorila). Zostala som neplánovane tehotná s 3.dieťatkom, úplne nám to.prevrátilo život na ruby a vieš čo? Úvaha o upt znela asi tak, že "spravili sme, vychováme". Problémy budeme riešiť za jazdy, nie ich používať ako výhovorky. Pravda je taká, že TY si SVOJE dieťa NECHCELA! Tak tu prestaň obviňovať celý svet. Nevyplakávaj, ako ťa nikto nepodporil v správnom rozhodnutí. Všetkých, čo ťa odhovárali si ignorovala, lebo ti ich názor nehral do karát.

tak tak..dieta si nechcela ty a teraz hladas vinnika na ktoreho to hodit..bohuzial jediny vinnik si ty, takze cim skor to prijmes tym lahsie sa s tym nejako vysporiadas

@marfra987 ja som cakala neplanovane stvrte dieta, v tom case malo najstarsie 6 rokov, este nechodilo do skoly. a potom 4 rocne dieta s vyvojovou poruchou reci a najmensie bolo ani nie 2 rocne batola. Sok to bol, ale dali sme to. Boli taki z rodiny co mi podsuvali aby som sla na potrat, tiez vysmech , odsudzovanie, negativne reci, ako budeme chudobni a nebudu deti mat co jest...
Dnes ma uz ten 4ty chlapcek 10 rokov, pekny sikovny chalan. velmi rozumny a samostatny. nie som velmi veriaca ale dali sme mu meno Matyáš - Bozi dar. lebo vsak to nebol nas plan, ale niekoho ineho.

Po precitani len vidim ze hladas vinnika za svoje rozhodnutie.

@loginexistuje co je to snazit sa o pokanie ?

@martinajurkechova podla teba je riesenie zakazat potraty? Uprimne vies co to sposobi? Ovela viac skody

@zlaticko118 zakazat nema vyznam, ale hovorit o tom , co sa so zenou deje po potrate treba. Vola sa to pospotratovy syndrom a u nas sa o tom nehovori. Ale velakrat sa to zenam deje. Netvrdim, ze vsetkym, ale u vela zien sa to prejavuje. Obrovsky pocit viny, ktorý pretrvava . Neda sa vyriesit v hlave, aj ked sa sama seba presviedcas, ze si mala na to pravo, ze to bolo potrebne, tak aj tak sa ti to zrazu vyzklada presne ako autorke. Zrazu vidis kde si sa mohla rozhodnut inak, kde si potrebovala presvedcit , aby si to nerobila.
Ja fandim autorke uz za odvahu napisat to.

@jennky13 nie len ze nema vyznam ale malo by to fatalne nasledky. Uz by bol ohrozeny aj zivot zeny tym ze by ten zakrok podstupila nelegalne s necistymi nastrojmi.
Ked ma potratovy syndrom preco nenavstivy odbornika ale place na MK? Nic v zlom tuna jej to ulavu neprinesie.
Tiez som podstupila upt ked som zistila 4mesiacov po prvom porode ze som znova tehotna. Kazdy den do zakroku spytovala ci ist alebo nie. To rozhodnutie nebolo lahke ale viem preco som to urobila a ze tie stavy co som prezivala boli hrozne. Ale nelutujem svoje rozhodnutie.
Tuna pani ale hlada vinnika

@zlaticko118 presne . Mala by sa stym zmierit ako ty. Proste si vybrala neda sa to vratit spet a inym zenam to nepomoze ze ona teraz trpi. Lebo kazda sa rozhodne podla seba svojej situacie. Ak mà byt jej story odstrasujuci priklad pride mi to zbytocne kazda vie ze tam je riziko ze to bude cely zivot lutovat. Ale kazda sa musi rozhodnut podla svojej situacie a moznosti za seba. Dufam ze v dalsom pokracovani bude pisat ako to prekonala a dalej zije stastny zivot. Koli nej samej nie ako “vzor” ze sa aj tak da ., nesudim ju lutujem ju. Nie pre to ze sa rozhodla ako sa rozhodla ale pre to ako stym nevie zit.

@negymama ja som pri druhom cisárskom podstúpila sterilizáciu

Veď ty si bola sama rozhodnutá ísť na upt tak na čo hľadáš vinníka? Teraz keď máš uz po, tak obviňuješ muža a kolegyňu že ťa nepodporili? A o tej časti keď kolegyňa potratila , tak radšej pomlcim. Škoda čítať. Neodsudzujem za upt , ale za to, ze sa chces úboho viyvinit

Zda sa mi ze v dalsej casti bude spominana mama ta, ktora ti to nevyhovorila a bude jej nakladane. Myslim ze tvoje okolie reagovalo tak ako reagovalo, lebo sami citili ze dieta velmi nechceš. Preto ta od toho az tak neodhovarali a razne ta nikto nestopol. Nikomu z tvojich blizkych nedavaj za vinu svoje vlastne rozhodnutie a cin. Skus vyhľadať psychologa, aby ti pomohol spracovat to.

ono je jedno, ci by ta prehovarali pre jednu alebo druhu moznost. citim z teba, ze by si nebola spokojna ani s jednym. nikto ta ani nechcel prehovarat, pretoze to bolo tvoje telo, tvoja zodpovednost. uplne ich chapem. postav sa k tomu tak, ze to takto malo byt. inak sa zblaznis.

@janinah mne vadi, ze som isla na upt.

Povodne som nemala v plane reagovat na komentare a pravdupovediac, cakala som na lyncovanie uz ovela skor...dakujem za inteligentne komentare, ktore maju vypovednu hodnotu a k tym ostatnym (bez urazky, s IQ marhuloveho kolaca) sa vyjadrovat nema zmysel

je mi luto, ako si sa rozhodla a je mi luto, co zazivas. ale mozes byt uzdravena. nechaj si pomoct.
napr. https://alexisporadna.sk/

Po prečítaní komentárov mi to príde ako hon na čarodejnice...niektoré by ste ju hádam aj na hranici upálili...keďže ja som za svoje prvé dieťa bojovala 7r a za druhé ďalšie 4r, nemusím snáď písať aký mám názor na UPT...ale!!! - ako vravel Ježiš, kto je bez viny nech prvý hodí kameňom...my tu nie sme od toho, aby sme ju súdili...

@mili78 problem je ze sama hlada vinnika. A hoci to bolo jej rozhodnutie bez natlaku druhych.. pod tym vsetkym najviac vini seba, ale uz sa to neda zobrat spet a stalo sa co sa stalo treba sa stym zmierit a zit dakej stastna. Dovody ktore ju k tomu viedli sa jej zdali podstatne teraz sa jej zdaju malicherne. Potrebuje to dostat zo seba von no na nete to nebude mat terapeuticke ucinky pre nu ani poucne hodnoty pre tie co su v situacii ako bola ona. Clovek sa uci na svojich chybach. Odsudenie druhych je nic oproti tomu ako sa sudi ona. Mala by to riesit s odbornikom ktory ju sudit nebude .

@mili78 a kto ju súdi? Vobec nemám pocit, ze by ju niekto chcel upalit 😃 len sa jej snazia vysvetliť, ze darmo hlada teraz vinnika v niekom druhom. Snaží sa svoj cin ospravedlniť tym, ze ju nikto nezastavil. Zial ci si to chce priznať ci nie, faktom je, ze toto rozhodnutie urobila a chcela urobiť sama. Nevidim tu jediny odsudzujúci komentár. Vsetci jej radia v podstate to isté. Stalo sa. Uz to nevráti späť, musí si odpustiť, inak sa zblazni. A ak to sama nezvládne, nech navštívi pomoc. A ja s tym súhlasím. Obvinovanim vsetkych naokolo si nepomôže. Sami sme zodpovední za svoje činy.

@lujzassl veď sa vyjadrí aj k tým čo majú IQ marhuloveho koláča ... čo si čakala keď napíšeš na verejné fórum ako hľadáš vinníka za upt, že napíšeš že ti odľahlo keď kolegyňa potratila, keď píšeš blbosti o sprche po sexe, vyložených nohách ako keby si mala 15... A my sme tu s nízkym intelektom? A my čo sme ta "nepodporili v tvojom vivnovani sa máme ešte IQ marhuloveho koláča? To fakt?

@anavina ona nikoho nevini, len si spatne opakuje, co mohla urobit inac . Ona uz vinika nasla ☹ a tym je ona sama. Odpustit jej samej bude tazsie ako cokolvek ine.

Mila autorka... mala by si sa posunut dalej, aj rozhodnutie dospiet, spokorniet, prijat zodpovednost je jednym z mnohym, ktorym kazdy clovek celi. Ty, ja, zeny s iq marhuloveho kolaca, i tie co postupili na level "posypkovy" ...chapeme jednoduchu vec, "Co sa stalo, uz sa neodstane" bodka.

denne sa rozhodujeme stovky krát, vetrovku ci kabat? pesi ci busom? kavu s cukrom ci bez? menu 1 ci menu 2? vyslovit v zlosti vulgarnu nadavku ci to stiahnut ovladanim na "dokelu"?

a rozhodovanie nie je proces v sklenenom zvone bez rusivych momentov...vzdy nas niekto tlaci, presviedca, vyrusuje, odputava, oblbuje, manipuluje. Ten posledny moment ked ta vec: dolezita ci banalna hovadina, ked to spadne na moznost A alebo na moznost B /C, D, E atd/... je ale na koniec NA NAS. opakujem NA NAS.

Toto mozes v snure svojich rozhodnuti Prijat alebo Odmietnut. Ako chces...

Mozno ti to neprinesie ulavu, budes zo seba zhnusena, sklamana, nastvana...ale zacne sa uzdravujuci proces, kde ta nebudu rusit vplyvny inych ludi, budes len ty a tvoje rozhodnutie, nik iny. Budes konecne dospela.

.... potom smer psycholog, knaz, empaticka priatelka...niekto kto ta podpori...ale nie tak ako si ty teraz predstavujes. Naozajstna podpora je v tom, ze niekto vidi tvoju chybu, tvoje rozhodnutie, i blbe, i nespravne, vie ze to sakra bola chyba a nemaze ti med okolo ust ze nie.... Ale i tak, i tak ta ma rad a objime ta, a bude s tebou plakat.

Vela stastia.

Toto je spoveď, spoveď jednej ženy, načo takýto lynč? Z celého článku cítiť, ako ju to všetko prenasleduje, a žiaľ, zrejme aj ešte bude... Ona nehlada vinníkov naozaj, ona sa nechce zbaviť viny, ani sa vyspovedať a získať "odpustenie"
Chcela to zo seba proste vypísať, a myslím si, že takáto spoveď môže len pomôcť - možno aj jej, a určite ženám v podobnej situácii. Pri všetkej úcte, ženy, tie, ktoré ste neboli v podobnej situácii, nemôžete ju úplne pochopiť, nieje to možné....
Chápem ta, drahá autorka. Ver mi, viem, aký dar je mať zdravé dieťa, moj príbeh je tiež ťažký, rozdielny od tvojho, som po 2 spontanych potratoch, po 3 sekciach: 1.zdravý syn, 2.zial nečakaná smrť dcérky, 3.zdrava dcérka, a ja som nebola schopná podstúpiť sterilizáciu, aj keď mi ju odporúčali, a keď príde chvíľa, že sa zastavim a zamyslím nad tým "co ak znova otehotniem?? Ved jasne-z každého styku môže byť tehotenstvo" Úplne racionálne toto chápem a aj všetky hrozby spojené s tehotenstvom, 4tou sekciou, a predsa nemam odvahu (alebo ako to nazvať) dat sa sterilizovať. Každopádne, z lásky a zodpovednosti za moje dve deti to riešiť budem musieť, ale..kedy...a co ak má budú do konca života prenasledovať zle myšlienky?? Jeden kríž už na svojich pleciach nosim navždy, to viem...
Držím ti palce, ži najkrajšie ako vieš, pre svoje detičky

@iriska3 aký lync prosím ťa? Ženy ju neosudzuju za UPT ale za to, že sa snaží zhodiť vinu na muža, kolegyňu, mamu, že ju od jej rozhodnutia neodhovorili, pritom ona sama bola rozhodnutá. A teda napísať že jej odľahlo keď potratila kolegyňa dokáže napísať len totálny primitív

@sulejmanka ach... A presne o tomto píšem. Nejde pochopiť pocit človeka, ženy, v ktorej topánkach nekráčaš. A tobôž ju za niečo odsudzovať a označiť ju za primitíva. Je úplne samozrejmé, že to rozhodnutie bolo jej a nikoho iného. Ona sama si to uvedomuje. A áno, pokladá v tom článku často otázku typu prečo a keby ju boli bývali odhovorili...ale to si pokladá ona sama sebe, rečnícka otázka, a aj práve toto ju v samej sebe mučí, že naozaj na chvíľu hľadala vinníka v inych, a ver ze ju ničí aj to, ake myšlienky ju prepadli po spontannom potrate kamarátky... Žiaľ, aj to sú pocity, ktoré prichádzajú po ťažkých zivotnych situáciách. Človek sa cíti zle potom aj za ne.

@iriska3 aj čítaš čo napísala autorka či nie? Napísala že jej odľahlo keď kolegyňa potratila ... Áno takýto človek je podľa mňa primitív, ak toto dokáže napísať. ..ak podľa niekoho iného sa mýlim , tak prosím, ja si za tým stojím. Lebo to musí byť hlupák, ak mu odľahne keď niekto iný trpí. . A čo sa týka toho, že nejde pochopiť človeka v ktorého topánkach nekráčaš tak sa veľmi mýlis. Ja som momentálne v 14.tt. Svoje tehotenstvo som zistila začiatkom septembra. Povedala som o Tom len manželovi, pretože len my dvaja sme boli za tehotenstvo zodpovední. Nikto iný. Preto aj rozhodnutie bolo len na nás dvoch a teda hlavne na mne. Preplakala som týždeň v kuse. Som po dvoch sekciách, mám deti 4 a 10 r. Rozhodla som sa dieťa si nechať aj napriek tomu, že moje manželstvo bude čoskoro minulosťou a na svoje tri deti budem úplne sama. Takže veľmi dobre viem,o čo rozhodovanie o UPT je, pretože sama ho zvažovala. Ale rozhodnutie bolo na mne, lebo sama som za svoj stav zodpovedná.

@iriska3 no neviem , odhliadnem absolutne od obsahu tejto temy, co je upt... ale ak uz mame byt empaticki a chapat pocity ineho cloveka... tak chapme potom vsetkych... OK?

chapme toho co diskutujucich lhodnoti ze maju iq ovocneho kolaca, chapme toho ktoremu odlahne z potratu inej zeny, chapme ze niekto hlada vinnika mimo seba atd. vsak preco nie , vsetko treba chapat. Chapme aj toho, co naklada ci odsudzuje a "lyncuje". ci nie?

Empatia sa niekedy tvari pekne a sladko, ale nie vzdy je v prospech veci. Autorka nepotrebuje potlapkat, ze chapeme, preco si to urobila, vsak ta nepodporili. Ona potrebuje preboliet svoju vinu, a az ked narazi na dno, potom sa moze odrazit. Povedat si, ano to som urobila, neviem to vratit spat. som za to zodpovedna...a... dufaat ze pride odpustenie samej sebe i mozno kdesi v nebi od jej dietata.

Lebo sa jej to inak bude stale vracat. Ti empaticki chapajuci sa zatvoria doma u seba, spokojni ako jej pomohli ... a ona opat ostane sama so sebou. Niekedy je najazsie zniest seba. Nie tych druhych.

@jennky13 pokanie je vykonat zadostucine ie za nespravny cin co som spachala (hriech) moze to byt v tomto pripade napr modlitba za to nenatodene pomenovat ho a urobit krst tuzby napr podporit financne organizacie ktore sa venuju pomoci zenam ktore podstupia napr anonymny porod atd atd moznosti je vela adopcia na dialku napr ona musi najst to co je pre nu vhodne

@sulejmanka zrejme máte veľmi podobné osudy, každa ste sa rozhodla však úplne inak. Ani jedna ste s ďalším tehotenstvom nepocitala, čiže (a teraz ma nechap prosím zle, len chcem pomenovať veci tak ako sú) sa to dá u oboch nazvať ako nezodpovedné, čo mimochodom označovali niektorý aj moje tretie tehotenstvo, tretiu sekciu. Každá sme sa rozhodli nejak. Vedz, že celé moje tehotenstvo som tŕpla, či budeme ok, miestami som cítila veľkú nezodpovednosť voči synovi, čo ak tu zostane sám bezo mňa, čo ak bude musieť prežívať to co ja po smrti dcérky, ved už prišiel o sestričku... Jasne, moje obavy vyplývalo aj s mojej predošlej skúsenosti +co si budeme rozprávať, tretia sekcia je tu na svk už považovaná za možný risk. Keby sa mi naozaj niečo stane a môj chlapček príde ešte aj o mňa...kto jednal zodpovednejšie voči svojim deťom? Ja alebo autorka? S čistým svedomím uznávam, ze ona.
Ale nie pre toto som reagovala na tento článok. Práve preto, lebo áno, čítala som ho pozorne celý a zrovna to, kde priznala svoje pocity po potrate kamarátky ma do toho vtiahli...spoznala som ich, žiaľ, vrátilo ma to späť, keď som bola na dne, nenávidela som cely svet, lebo sa TO stalo práve mne, a zároveň som si uvedomovala, že sa hnevám neprávom. Nieje na koho sa hnevať. A ver mi, že nechceš poznať tieto pocity. Keď sa hanbis sama pred sebou za takéto hrozné myšlienky. Je ti zle zo všetkého a ešte aj zo samej seba.
Len to chcem odkázať, milá autorka, že ja viem, že to sme neboli my, to neboli naše práve pocity, bol to hnev a beznádej, psychická nepohoda ktorá plynula so situácie... Osobne som nikdy nepriala nikomu nič zlé a o to viac zabolí, keď príde v živote chvíľa a tebe ani nevieš prečo na par sekúnd napadne takéto niečo

@iriska3 dakujem, pochopila si to cele do bodky uplne spravne

@iriska3 ja som užívala antikoncepciu a otehotnela som takže si nemyslím že som nezodpovedná. ... Čo sa týka tohoto príbehu, ak je vôbec reálny, ja nie som pro life aktivistka a zastávam názor že nech si každý robí čo chce. Nepáčia sa mi akurát snaha autorky o vivnovanie , jej radosť z cudzieho nešťastia a tiež ti že nazýva iných ako ľudí s nízkym intelektom. Pritom jej články ak si ich prečítaš pozorne, nesvedčia o Tom že autorka sama svojim intelektom vyniká. Predsa je jeden lekár povedal že riziko, druhý že ok adalsia lekárka z pôrodnice že donosit. Tak prečo sa autorka neriadila práve tým že dvaja lekári jej odporučili donosit dieťa? Vieš prečo? Lebo sama bola rozhodnutá ísť na potrat. Jej pocity ze to ľutuje sú ok. To, čo nie je v poriadku, je to, čo som napísala.vyssie. To je posledné čo k tomuto napíšem

@sulejmanka nechápeme sa. Ale to je v poriadku. Stále platí, že to pochopiť nemôžeš, čo je tiež v poriadku, lebo ty si sa rozhodla inak a verím, že tie hrozne pocity, keď sa ti zda, že naozaj praješ iným niečo zlé (pričom to tak nieje) nikdy ani pocítiť nebudeš musieť.
Určite ti prajem nech to všetko zvládneš a všetko dobre dopadne. Nasla si v sebe tu silu a odhodlanie ísť neľahkou cestou, čo je chvályhodné

@iriska3 chapem zivot je len zdanie.

aj to ze autorka vynadala diskutujucim do hlupych kolacov sa nam len zazdalo, pricom to tak nebolo. OK.

vies, to ze ti niekto prikyvne, ze jedine ty ho chapes, nie vzdy znamena pomoc. niektore rany treba najprv vycistit aj ked to stipe a boli, a nie prelepovat naplastami /chapania/.

@iriska3 pravda casto boli. Hlavne Ta o nas samych o tom co sme urobili “zle” . Ale pravda Ta aj oslobodi. Nikto tu autorke nechce zle. Kruta pravda je ze to dieta nechcela. Ona sama. ( ak je toto vobec skutocny pribeh a nie antipotratova propaganda) nikto ju tu nelinčuje. Niekto Mozno tu pravdu povie krutsie otvorenejsie no podstata je stale Ta ista. V jej zaujme je prijat to ako to je. Aby sa mohla posunut dalej. Upt je Jedna definitivna vec ktora sa neda vratit spet. A ist na kliniku lahnut si na tu postel to chce sakra odhodlanie a silu ano silu urobit. Nie je to nahodicka.Nie je to rozmar. Je to kruto hlboko premysleny čin. Nie je to chyba ako ked nieco zabudnes nevsimnes si zanedbas nepremyslis. A lutovat to mozes ale len ten den lebo to boli. Lame to srdce. No bola to vedoma volba a treba jej verit ze tak to malo byt. Teraz mà sancu na dalsiu vedomu volbu - nenechal tuto jej volbu na upt aby jej znicila zivot. Jej psychicke zdravie. A jedine to jej pomoze ked to svoje rozhodnutie prijme. Prestane hladat vinnika odpusti sebe aj druhym ( hocj im nema co) A zacne zit dneskom nie vcerajskom,

@negymama ja som ale nenapísala, že súhlasím so všetkým čo napísala v článku, či v komentároch. Pôvodne som sa chcela vyjadriť len k tomu jej pocitu, ktorý dôverné poznám a nikdy by som neverila že takto dokážem premýšľať.
Bola som však priamo oslovenia inou diskutujúci, tak reagujem aj na iné veci.
Možno vyjadrenie spolupatričnosti a nejakého spôsobu pochopenia sa nestačí, asi máš pravdu, ale je to určite jeden z malých krôčikov k tomu, aby človek prijal to, čo sa mu stalo, prijal zodpovednosť za svoje rozhodnutia, a najdôležitejšie - prijal ten smútok z dôsledkov, prijal ho vo svojom živote, aby mohol ísť ďalej...
Ja len nerozumiem komu pomôže odsúdenie za svoju úprimnú spoveď....

@miadi plne s tebou súhlasím. Píšem o tom aj vyššiei, o "prijatí" všeobecne - zodpovednosti za svoje rozhodnutia, za svoje činy, hlavne o prijatí smútku za niečom, čo sa už zmeniť nedá, s čím sa človek musí len naučiť žiť aby mohol ísť ďalej a byť v psychickej pohode sám so sebou.
A áno, pravda veľakrát boli, ale je aj nepostradatelna.
Mňa len vždy v príspevkoch mrzia uštipačné a zbytočné poznámky.
A už len dodám...z celého autorkinho článku cítiť, že si uvedomuje ako neprávom odsudzovala iných, ako je jej jasne, ze za svoje rozhodnutie môže len ona a len úboho hľadala vinu inde, a ona dobre vie, že to potrebuje prijať. Nepotrebovala našu ľútosť,ale určite ani odsúdenie. Preto to nazvala Spoveď.