Moja plastická operácia – časť druhá

Takže žienky, podarilo sa mi vyslať manžela a naše tri „opice škorice“ na oslavu a ja tak mám šancu dať dokopy pokračovanie môjho príbehu. Druhá časť bude o samotnej operácii, operačnom zákroku abdominoplastika, pobyte na klinike, cene zákroku. Ešte mám v zálohe tretiu časť, kde budú fotografie porovnania môjho tela pred a po. Akože ten rozdiel je už teraz poriadny, ale s doktorom som sa dohodla, že tomu dáme ešte pár dní, aby aspoň čiastočne zmizol prvotný opuch, modriny... Oni totiž takéto operácia zhodnotia najradšej až po dvoch mesiacoch. No toľko vás čakať nenechám. Ale poďme späť k môjmu dňu D. 

Keď je viac možností 

Môj deň D, na ktorý som čakala ako na spasenie, bol zrazu tu. A mne teda o piatej ráno nebolo všetko jedno. Samozrejme, že som sa veľmi nevyspala a už som bola na ceste do Bratislavy. Podľa pokynov som mala prísť hodinu pred samotným zákrokom, teda o ôsmej ráno. O deviatej už na mňa čakala operácia. Aj tomuto dňu však predchádzali viaceré rozhodnutia a vyšetrenia. 

Už na konzultácii, keď sme sa s doktorom videli po prvýkrát, tak som sa rovno opýtala, čo by mi z jeho pohľadu odporučil. Po prehmataní môjho „bruška“ a všetkého okolo neho, rozhovore, mojich otázkach, mi popísal moju diagnózu. Tá znela - po väčšom schudnutí a troch sekciách nepekný previs kože v podbrušku, diastáza brušných svalov, lipotomóza bokov, celulitída a ťažšie hodnotiteľná herniácia. 🙂 Celkom som si toho nazbierala. 

A čo teraz s tým? Doktor mi na túto otázku ponúkol dve varianty riešenia.  

Prvá bola abdominoplastika s diastázou. V tomto prípade by bol odstránený brušný previs a vykonaná rekonštrukcia priamych brušných svalov.  Cena zákroku so všetkým (teda aj s anestéziou, pobytom na klinike, kontrolami, kompresívnym pásom bola 2 820 eur. 

Druhá možnosť bola abdominoplastika s diastázou a liposukcia bokov. Cena zákroku 4 310 eur. /Liposukcia bola vyčíslená na 1 300 eur/

A teraz babo raď! Samozrejme, že som sa nemusela rozhodnúť hneď.  Ale ja som sa rozhodla do piatich sekúnd. „Keď už budem v tej narkóze, urobte, čo sa dá.“ Môj finančný strop som si síce v mojej hlave stanovila na 4 000 eur, ale veď my ženy sa poznáme...

A tak sme prebrali všetky možné riziká, samotný priebeh zákroku, následnú rekonvalescenciu. Zaplatila som zálohu 200 eur a putovala domov. Čo sa týka ceny zákroku, treba si ešte vo vlastnej réžii urobiť predoperačné vyšetrenie (alebo ich urobia na klinike, ale tam to stojí strašné peniaze). To znamená odbery krvi a moču a EKG plus nejaké tie ich „výskumu“ pred zákrokom. Odbery ma u obvodnej vyšli na necelých 70 eur a predoperačné vyšetrenie u internistky 20 eur.  Potrebný bol aj PCR test – ten stál 40 eur a absolvovala som ho dva dni pred operáciou.  Ani neviete ako som sa stresovala, aby bol negatívny, lebo moja mama mala vtedy covid. To nevymyslíš 🙂 

Po tomto kolotoči vyšetrení už stačilo čakať na môj termín. Na zákrok som musela prísť nalačno, bez make-upu, nalakovaných nechtov. 

Bolesť som čakala väčšiu 

Po príchode na kliniku som na recepcii podpísala ešte potrebné zmluvy a uhradila zvyšnú sumu za zákrok. Následne som sa rozlúčila s manželom a so sestričkou som išla na izbu. Klinika sa nedávno presťahovala do nových priestorov a tak je tam všetko naozaj úplne nové. Aj som sa chvíľu cítila ako celebrita, keď mi dali župan a papučky. Ale dlho to netrvalo, lebo prišiel doktor a už ma išiel maľovať. 🙂

Kreslenie mu ozaj ide, musím uznať, že keby ma videli naše deti, isto by sa im to páčilo. Ešte sme si povedali pár pokynov a putovala na sálu. Tam som sa náramne chcela rozprávať so sestričkami, ale kým prišiel doktor už som „zarezávala“. 

Preberanie po narkóze mi nerobilo problémy ani pri sekciách, a tak som rozlepila po viac ako štyroch hodinách okále ako nič. Bolesť som, samozrejme, zatiaľ necítila. Tiekla mi infúzia a sestričky ma odviezli na izbu. Prvý deň človek len leží, nehýbe sa, nádhera ;) . Musím naozaj pochváliť sestričky, ktoré sa o mňa starali ako v bavlnke. Ja viem, že som si to „zaplatila“, ale niekedy ani vysoká cena neznamená, že budete spokojní. A na mňa pôsobili veľmi ľudsky. Počas celého pobytu moje telo zdobili takzvané dreny, cez tie vytekala prebytočná tekutina z brušnej dutiny. Sestričky to volali „kabelky“ a keď som sa postavila na druhý deň ráno na nohy, nosila som si ich so sebou 🙂 

Počas prvého dňa som len pila vodu, čaj a dostala pár piškót.Musím povedať, že ma viac prekvapila bolesť bokov po liposukcii. Samotná rana nebolela takmer vôbec. A tak to mám doteraz. Akoby ma niekto do tých bokov poriadne nakopal. Takže liposukciu by som určite neradila k nejakým tým „pohodička“ zákrokom. Je to poriadna bolesť. 

Na druhý deň som dostala raňajky, na obed polievku a večer mäsko s ryžou. To vstávanie bolo znesiteľnejšie ako po sekcii. Keďže sa reže len jedna vrstva kože, bude to asi tým. Následne mi odstránili cievkovanie močového mechúra a ja som už chodila na toaletu sama. Pobyt som si ozaj užila. Celý deň som pozerala detektívky a večer Divokého anjela. No cítila som sa ako pätnásťročná 🙂 Počas tých dvoch dní som dostala viacero infúzií, antibiotiká do žily, lieky proti opuchom. Tie beriem ešte aj doma. 

V piatok ráno mi sestrička odstránila dreny. Akože, dovi dopo. Kto nezažil, nepochopí 🙂 Ale bolo to ozaj veľmi nepríjemné. Dostala som pokyny ako sa doma starať o ranu, ako nosiť pás, čo robiť a čo nerobiť. Sestričky mi tiež nabalili lieky a dezinfekčný sprej. Prvotnou radou však bolo nonstop nosenie brušného pásu, žiadna výrazná námaha, žiadne dvíhanie ťažkých vecí...jednoducho starý dobrý kľudový režim. Aj keď doktor sa smial, že pri troch deťoch ho toto spojenie trochu znepokojuje. 🙂 No ubezpečila som ho, že mám skvelého manžela a rodičov, ktorí bývajú blízko. 

Doma je doma 

A tak to aj je. Navarené mám ešte aj na zajtra, manžel sa snaží, aj keď občas musím niečo zopakovať desaťkrát. A potom sa čudujem, po kom to tie deti majú. 🙂

V piatok večer, v deň, keď som prišla domov, sme prvýkrát dali dole pás a obaja sme skoro odpadli. Už teraz je výsledok úžasný, aj keď celé brucho je akoby v kŕči, necitlivé, modrinové, opuchnuté...Ale ako som písala, už teraz niečo neskutočné. Každý večer sa sprchujem čistou vodou, potom si ranu, ktorá je zalepená postriekam dezinfekčným sprejom a znova nasadíme pás. Doma mi ešte vytekala tekutina z otvorov, cez ktoré sa robila liposukcia, ale už to prešlo. Bolesť bola najhoršia asi v sobotu. Tak to akosi na mňa doľahlo. Ale inak sa ozaj cítim dobre a čakala som väčšiu katastrofu. Najhoršie je spanie na chrbte, keďže na to vôbec nie som zvyknutá. Ale musím vydržať. A ozaj, mám aj nový pupok 🙂 A pekný! Toho som sa celkom bála, že mi urobia nejaký divoký. My ženy sme ozaj zvláštne tvory, čo vám poviem. Ale aj muž ho schválil, tak je všetko ok. Deťom sa tiež nová mama páči, stále chcú brucho pozerať. Musím dávať pozor najmä na tú najmenšiu, aby na mňa náhodou neskočila, prípadne mi neuštedrila kopanec na gauči. Ale zvládame všetko. Som síce teraz stále mierne zhrbená, no aj to sa časom upraví. 

Budúci pondelok ma čaká kontrola, tak sa neviem dočkať, čo povie doktor. Operáciu zhodnotil ako bezproblémovú, nakoniec diastáza nebola až taká veľká a tak po zahojení môžem cvičiť bez obmedzení, čomu som sa potešila. A potom veľmi rada pridám aj fotky, ktoré najlepšie ukážu, ako to celé dopadlo. 

Na záver chcem ešte napísať, že všetkým veľmi pekne ďakujem za podporu. Či už od môjho manžela, najbližšej rodiny, kamarátok, ale aj od vás. Je to veľmi milé prečítať si, že mi držíte palce, že som taká malá hrdinka, že je pekné, keď som si splnila sen. Lebo my ženy sme niekedy zlé...a vidieť to aj na modrom koníkovi. No mňa ste veľmi milo prekvapili. A ja vám ďakujem, dodalo mi to silu! 

P.s: Dúfam, že fotografie vás príliš nepobúrili, ale väčšina z nás už rodila, tak načo veci zbytočne robiť ružovejšie. Veď filter som, samozrejme, použila 🙂

Vaša Katka