Moja starenka je skutočným zosobnením pomenovania „gazdinka“. Takmer všetko, čo jej príde pod ruku, chutí absolútne famózne. Asi to bude tým, že sú to chute môjho detstva, ale nad jej kuchyňu skrátka niet. Máte to tak aj vy?

Pečie úžasné linecké koláčiky, vanilkové rožky sú rovnaké ako vojaci v rade a o „kremrole“ je bitka už vo dverách, keď sa vítame. Ale je jedna výnimka - medovníčky.

Tie jej nikdy nie sú mäkké, nech s nimi robíme čokoľvek. Takže zväčša zostanú na tanieri samé a smutné a priznávam, zväčša ich dáme susedovým sliepkam.

Bolo mi to ľúto, lebo starenka už nie je najmladšia a každá chvíľa v kuchyni ju stojí veľa úsilia. A keďže si nedá povedať a pečie každý rok, hoci by traktory padali, rozhodla som sa, že ich nejako zužitkujem.

A poviem vám, tieto guľôčky sú eňo ňuňo, nekecám!!! Takže ak sa aj vám podaria chrumkavé medovníčky, aspoň si nemusíte zúfať a premeníte ich na takúto chutnú dobrotu. Alebo ich normálne urobte z tých mäkkých, ktoré nestihnete zjesť, fakt sa to oplatí 🙂

Na pracovnú dosku si vytiahnite:

Ako správna matka trpím sociálnou izoláciou. Ako, nechápte ma zle, veľmi si užívam celodenné napodobňovanie domácich zvierat a vydávanie rôznych zvukov, len aby sa dieťa zasmialo. Vrcholom spoločenského života býva spravidla prechádzka po okolitých uliciach v nádeji, že stretnem niekoho, kto je na tom podobne. Už sa neviem dočkať, kedy S. konečne porodí, aby som aspoň počas tých vychádzkok mohla viesť ako-tak normálnu konverzáciu.

Preto keď som dostala pozvánku na firemný večierok, neváhala som ani minútu,  zorganizovala svokru na stráženie M. a potvrdila účasť. To som ešte netušila, že deň po párty bude môj muž mimo domu a teda budem mať dieťa celý deň na starosti.

V rámci hesla, to je problém zajtrajšej Simony, som si užívala večer s kolegovcami, pila Mojito, tancovala a vyhýbala sa naším zahraničným kolegom, aby som sa nemusela hanbiť za jazykové schopnosti, ktorým materská dala slušne zabrať 🙂

Dieťatko si teraz odfukuje svoju rannú polhodinku v postieľke, ja som si urobila smrtiace espresso a tak vám môžem spísať recept na medovníčky, ktoré sú mäkké hneď, ako som sľúbila. 

Netreba žiadne jabĺčko, ani chlebík, skrátka a dobre, upečiete, necháte vychladnúť a tajne lozíte do špajze, kým je ešte čo vyjedať 🙂

Pre správnu vianočnú atmosféru si zo zásob vyberte:

Poznáte to, mláďa už má konečne zabehnutý nejaký režim a vy si do postele líhate s tým, že sa do siedmej vyspíte. A potom príde to ráno, kedy sa zobudíte na výskanie z postieľky o piatej.

Najskôr skontrolujete, či nezastali hodiny. Potom neveriacky zízate chvíľku do plafóna a dúfate, že si to dietko rozmyslí a ešte niečo pospí. A o štvrť hodiny rezignovane prídete k vysmiatemu škriatkovi, ktorý má energie na rozdávanie.

Našťastie takýchto nocí veľa nebýva, ale každá jedna je náročná. Ale keďže sa na všetkom snažím vidieť pozitíva, takéto ráno znamená jeden polhodinkový spánok počas dňa navyše. A počas takého spánku sa dá napríklad čo? No napríklad piecť 🙂

Z košíka na ovocie na mňa zazerali hnedé banánové oči (akože keď necháte banán prezrieť a on tak parádne zosladne a zhnedne), tak reku, bude banánový chlebík. Priznám sa, dlho som mu prichádzala na chuť. Celkovo banánovú príchuť v koláčoch veľmi nemusím. Ale v tomto chlebíku je tak nejako dobre vyvážená a skutočne si na ňom pochutím. Takže ak ste doteraz nenašli ten pravý banánový chlebík, vyskúšajte tento a možno vám zachutí rovnako, ako nám:

Na pečenie si pripravte:

3 stredne veľké banány

Keď som dostala možnosť stať sa ambasádorkou pre sladké dobroty, rozmýšľala som, akým receptom sa vám predstaviť. Chcelo to niečo jednoduché, ale efektné a chuťovo nezabudnuteľné. A potom som si spomenula na návštevu Paríža pred asi dvomi rokmi, kedy nám staručký majiteľ jednej pekárne dal ochutnať niečo, čo on sám nazval chuťovým orgazmom. Myslela som si, že z masla sa nič lepšie ako croissanty vyčariť nedá. Ach, ako som sa len mýlila. Toto pečivo bolo ako z iného sveta. Dekadentne sladké, chrumkavé a pritom vláčne. Také, že by ste sa oň pobili s manželom (skúste hádať, kto vyhral 🙂). Hoci sa jeho príprava môže zdať zdĺhavá, vôbec tomu tak nie je.

Stopla som si čas aktívnej prípravy a je to len 32 minút. Cesto si zväčša robí svoje, takže to pokojne zvládnete aj popri starostlivosti o vašich drobcov. Dosť bolo rečí, vyhrňte si rukávy a poďte na to.

Na ohúrenie každej návštevy budete potrebovať:

300g hladkej múky

¼ lyžičky soli

190g studenej vody

Ahojte, moje meno je Simona a rada by som sa vám trošku priblížila, keďže som sa práve stala ambasádorkou toho najsladšieho produktu, Korunného cukru.

Čo by ste o mne mali vedieť?

Som mamou polročnej dcérky Matildy, ktorá mi napĺňa dni sladkými okamihmi. Ale aby som s ňou zvládala krok, zvyknem si dobiť baterky niečím sladkým. Mojej žabke totiž stačí polhodinka spánku a funguje veselo ďalej. Napriek tomu si každý týždeň nájdem čas upiecť nejakú dobrotu, pretože je to pre mňa radosť a pri pečení si skutočne oddýchnem a vyvetrám hlavu.

Som Blíženec, takže stále niečo vymýšľam a som hrozne protivná, keď sa mi niečo nedarí. A keďže jablko nepadá ďaleko od stromu, moja dcérka je tiež blíženec a vyzerá to tak, že tieto vlastnosti po mne podedila.

Milujem cestovanie a keď je to aspoň trošku možné, zbalím kufre a ideme sa niekam vyvetrať.

Som zástancom snahy o rovnováhu, v živote aj v stravovaní. Myslím si, že ak sa človek hýbe a stravuje sa rozumne, sladké v primeranom množstve neuškodí.