Dnes idem s L. na prvú hodinu babyplávania.
Viem si predstaviť, aký film teraz ide vo vašich hlavách: "Jeeežiš, no to už len objavila Ameriku. Každý chodí s deťmi plávať a nejde sa z toho zblázniť. Počkaj, moja, rozcvičím si ja prsty a hneď ti v komentári naložím" 🙂
Nuž, máte pravdu, nie je na tom vlastne nič výnimočné, až na to, že ešte v stredu som ani len netušila, že na nejaký organizovaný kurz s L. navštívim.
Ono je to tak. Luxus s prvým dieťaťom spočíva, okrem iného, v tom, že máte všetok čas sveta pre seba. Chcete ísť plávať? Vypíšete prihlášku, počkáte pol večnosti, kým sa uvoľní miesto a idete. Chcete ísť do Monte herničky? Žiaden problém, nájdete voľný termín a idete. Kamoška vás volá na návštevu? Super! Naložíte dieťa a ide sa.
Trošku logistický problém to začne byť vtedy, keď príde dieťa číslo dva a dieťa číslo jeden je vlastne stále len trošku väčší krpec, čo nechodí do škôlky a samé sa zahrá tak tri minúty a to ešte máte istotu, že vás v izbičke čaká nejaké "milé prekvapenie" 🙂 A tak si pozriete ponuku kurzov. A myšlienkové pochody sa trošku zmenia:
"Jééj, super, kurz v pondelok od desiatej sa uvoľnil. Ups, to by nešlo, L. vtedy spí a teda by z toho asi veľa nemala. OK, tak skúsime ten kurz o jednej, to je L. hore. Ups, ale to spí M. a veď ju nemôžem nechať doma samú. Nevadí, skúsime ten o tretej. Aaaaa, do kelu, to zase spí L. A čo tak tento o pol piatej? To by šlo. A.. vlastne. Čo bude robiť M. tú hodinu, kým budeme v bazéne... Ehm, tak nič, ide sa na ihrisko, no.. 🙂"
A tak chodím s babami každý týždeň do bazéna, lebo vodu opäť milujú, ale len tak neorganizovane. A hoci pre mňa je to malá posilka, lebo L. našla veľkú zábavu vo vyliezaní z bazéna a hádzaní sa späť (a popritom treba sledovať aj M., aby sa niekde nestihla utopiť, no), naozaj si tieto chvíle užívam a vzdala som sa pokusov o nejaké kurzy 🙂
No a potom prišla streda. Keď som sa prihlásila na Koníka a našla v mestskej skupine správu, že jedna mamina sa nemôže zúčastniť víkendového kurzu, a tak sa uvoľnili dve miesta.
V sobotu. V čase, keď L. nespí. Presne pre jej vekovú skupinu. Keď sa môže manžel starať o staršiu dcérku.
A tak som tam s malou dušičkou zavolala, lebo veď nie som ani len v poradovníku.. Pani mi poslala potvrdenie pre pediatričku, zaplatila som poplatok a dnes o jednej vyrážame. Proste, ja už asi začínam veriť v to, že keď sa má niečo stať, tak sa to stane. Dokonca aj takmer bez nášho pričinenia.
Lebo tento môj malý škriatok vodu miluje a v živote v nej neplakala (dokonca ani pri prvom kúpaní, pri ktorom M. ručala, ako keby sme ju krájali). A hoci to možno dopadne úplne naopak a celé toto moje snaženie o organizovaný pohyb odbojkotuje, fakt sa teším. Presne tak veľmi, ako pri M... A poviem vám, takých chvíľ nie je až tak veľa, lebo všetko je už druhýkrát.
Inak, dnes som balila tašku a zistila som, ako sa veci menia. Pri M. som na kurz išla s cestovkou a ešte ruksakom. A večne som niečo niesla ešte v rukách, lebo sa nezmestilo...
Dnes som nás obe pobalila do fjallravenu a ešte mi zostala kopa voľného miesta. Tak neviem, či som niečo zabudla, alebo som bola pri prvom dieťati kúsok premotivovaná 🙂
Čo nesmie chýbať vám? Lebo mám pocit, že ja tam mám iba to najnutnejšie veci a vlastne nič ďalšie ani nepotrebujem. A je úplne samozrejmé, že #babylove je s nami doma aj "na cestách" 🙂
Ako matka s detmi s rozdielom 18 mesiacov tlieskam a kricim BRAVO!
A okrem toho, tie ruzove nasuchovacky nutne potrebujem, kde by sa dali zohnat, prosim prosim? 😇