Keď sme ju priniesli domov, mala len 7 týždňov. Verte či nie, už po pár dňoch som vedela že je úplne iná ako ostatné deti ktoré doposiaľ boli u nás. Čím bola staršia, tým viac som sa utvrdzovala v mojich podozreniach. Každý mi vravel, že to si len namýšľam, bude to len tým že je pozadu ale ona to dobehne. Nech si vraveli čo chceli, ja som to cítila, bola som si takmer istá. Prešli sme si mnohými vyšetreniami a tie pobyty v nemocnici🙈 ... Záver? Detský autizmus. Bola som prekvapená? Nie! Veď ja som to vedela. To že to máme teraz čierne na bielom absolútne nič nemení. Bude to znieť čudne, ale odľahlo mi. A práve preto, že jej stavy už majú pomenovanie. Už sa máme čoho chytiť, máme centrum ktoré nám radí ako s ňou pracovať...
Lekári vravia, že má veľké šťastie že nás má. Ja im vždy vravím, že to mi máme šťastie že ju máme.
Nevieme prečo práve ona. Prečo sme sa na seba tak naviazali. Proste sa to stalo. Zamilovali sme sa❤️ Keď vidím jej úsmev a ako jej pri ňom žiaria očká nič viac mi netreba.