Príbeh mamičky Janky - umelé oplodnenie bola pre nás tá správna cesta
Volám sa Veronika, mám 29 rokov a som jednou z vás - veronique2508. Som rada, že vám každý mesiac budem prinášať užitočné a pútavé články pre vaše zdravie. A tu je jeden z nich... Dovoľte mi podeliť sa s vami o príbeh mamičky malého Paľka, dnes už mojej dobrej priateľky Janky, ktorú som spoznala v pôrodnici.
Problém prirodzene splodiť dieťa je v súčasnosti veľmi aktuálnou témou. Až jeden z ôsmich párov má problém spontánne otehotnieť. Počet tých, ktorí potrebujú pomoc odborníkov v centrách asistovanej reprodukcie, neustále narastá. Okrem najčastejších príčin, ako sú problémy reprodukčných orgánov či spermií, môžu mať neplodnosť na svedomí aj genetické poruchy, hormonálne poruchy, nedostatočne fungujúca imunita, stres, nezdravý životný štýl, fajčenie, obezita, faktory prostredia, ale aj odkladanie tehotenstva do vyššieho veku. Platí pravidlo, že čím je žena staršia, tým by mal byť čas neúspešného snaženia kratší. No každý pár je jedinečný, a taká by mala byť aj diagnostika či riešenie problému, na ktorý neexistuje univerzálny návod. Neplodnosť muža je príčinou neplodnosti až v 30 % prípadov, v 25 % je chyba na oboch stranách a u 15 % párov je dokonca príčina úplne neznáma. Aj preto je dôležité, aby bola liečba neplodnosti páru vždy nastavená individuálne.
Janku som spoznala pred viac ako 2 rokmi. Od prvej chvíle sme si mali čo povedať a veľmi rýchlo sme sa spriatelili. Rodili sme v rovnaký deň a obe sme boli prvorodičky po cisárskom reze. Čas strávený na oddelení šestonedelia sme si krátili rozhovormi nielen o materstve, ale aj o živote. Po krátkom čase mi Janka vyrozprávala aj ich príbeh o ceste k vytúženému dieťatku...
,,Svojho manžela Juraja som stretla po veľmi nevydarenom vzťahu. Môj predchádzajúci priateľ mal manipulatívne sklony a stále ma presviedčal, že bez detí bude náš spoločný život jednoduchší, budeme môcť cestovať a užívať si jeden druhému. Roky mi pribúdali a ja som pochopila, že bude lepšie zo vzťahu odísť. Rozhodla som sa vymeniť život v zlatej klietke za to, čo ma urobí naozaj šťastnou. Chcela som svoj život zmeniť k lepšiemu. Chcela som byť mamou. Po necelom roku od toho nešťastného rozchodu som stretla Juraja. Po pár mesiacoch sme obaja vedeli, čo chceme zo všetkého najviac - rodinu. Celé to išlo rýchlo, začali sme spolu bývať a po krátkom čase sme sa vzali. No a keďže moje biologické hodiny odbíjali 5 minút po 12-tej, na nič sme nečakali a pustili sme sa "do práce". Ale nedarilo sa nám ani po dlhých mesiacoch intenzívneho snaženia. Úprimne?! Žiadna žena nečaká, že práve ona je tá, ktorá nedokáže prirodzene otehotnieť."
,,Na začiatku som sa tvárila, že som nad vecou. Že mi všetky tie negatívne tehotenské testy vôbec netrhajú srdce, ale postupne som sa začínala cítiť ako rozdvojená bytosť. Na jednej strane som neprestávala veriť v zázrak života a na druhej strane som mala pocit, že som tá najhoršia žena pod slnkom. Prichádzali hádky, frustrácia a pocit zúfalstva. Vadil mi detský džavot a odmietala som stretnutia s priateľmi, ktorí už patrili do radov šťastných rodičov. Viem, je to zvláštne správanie, ale kto to nezažil, nevie. Nutne som sa potrebovala vyrozprávať. Zdieľať svoju bolesť a problémy s niekým, kto má neutrálny postoj. Psychologička, ku ktorej som začala chodiť, sa venovala fertility coachingu, teda špeciálne párom, ktoré majú problémy s otehotnením a riešia umelé oplodnenie. Zakaždým mala pre mňa iba tie isté slová: ,,Janka, najdôležitejšia je psychika ženy. Ak budete žiť v neustálom strachu a živiť v sebe výčitky, tak vás to zomelie. Majte trpezlivosť sama so sebou.“ Poviem ti, vtedy som jej mala plné zuby, i keď som vedela, že má pravdu. Ale povedala mi aj jednu dôležitú vec, na ktorú asi nikdy nezabudnem. ,,Čakanie na 2 čiarky, všetky tie týždne a mesiace očakávania, prežívajte šťastne. Milujte svojho partnera. Naučte sa prijímať aj sklamania, no nevzdávajte sa."
,,Po niekoľkých sedeniach so psychologičkou sme usúdili, že je čas vyhľadať pomoc odborníkov. Rozhodli sme sa navštíviť centrum asistovanej reprodukcie a podstúpiť potrebnú liečbu. Napokon, potvrdila sa mi stará známa pravda, že na niektoré rozhodnutia musíme jednoducho dozrieť. Aj na rozhodnutie pre IVF a na to, že chceme naše rodičovstvo začať riešiť pomocou asistovanej reprodukcie, sme s Jurajom museli obaja DOZRIEŤ. Obaja sme podstúpili všetky potrebné vyšetrenia, ako, napríklad, spermiogram či vyšetrenie ovariálnej rezervy. Partneri musia byť pripravení aj na to, že 1. cyklus oplodnenia nemusí byť vždy úspešný a možno bude potrebné vykonať viac pokusov oplodnenia. Mne sa podarilo otehotnieť až po 2. IVF cykle, úspešnom embryotransfere a týždňoch hormonálnej liečby."
,,Lekár mi vysvetlil, že páru často pomôže zmierniť životné tempo, odbúrať stres, zmeny v jedálničku, sledovanie cervikálneho hlienu alebo hoci aj minimálna hormonálna liečba. Pri liečbe neplodnosti sa postupuje od najjednoduchšej metódy, ako, napríklad, hormonálna stimulácia, k tej najzložitejšej, akou je umelé oplodnenie. U žien ako som ja, teda po 35-ke, sa odporúča problém riešiť už po pol roku neúspešného snaženia. Ak pár pozná možnú príčinu neplodnosti, napríklad, nepriechodné vajcovody, nedostatok vajíčok či patologický spermiogram, vtedy netreba nič odkladať, pretože čas strávený čakaním len zbytočne znižuje šancu na otehotnenie. Áno, celé to bolo aj o prehodnotení životných priorít, názoru, našich túžob, chcelo to zahodiť predsudky a stálo nás to aj nemalé finančné prostriedky, no všetko to stálo za to. A to, že teraz držím v náručí naše zdravé dieťa, je pre mňa dôkazom, že in vitro oplodnenie bola pre nás tá správna cesta."
Union zdravotná poisťovňa naozaj mení životy svojich poistencov k lepšiemu. Dôkazom toho je aj nový program - UNION FAMILY - jedna z najnovších výhod, ktorú poskytuje svojim poistencom ako jediná zdravotná poisťovňa na Slovensku. Ide o jeden z mnohých benefitov pre poistencov Unionu - príspevok na vybrané výkony a vyšetrenia súvisiace s liečbou neplodnosti metódami umelého oplodnenia, ktoré si pacienti, ktorým sa nedarí splodiť dieťa prirodzenou cestou, doteraz museli financovať v plnej výške sami. Keďže ide o finančne náročné procedúry, štedrý príspevok až do výšky 50 % poteší všetkých budúcich rodičov. A čo potrebujete k prvej návšteve centra asistovanej reprodukcie? V prvom rade svojho partnera 🙂, výmenný poukaz od vášho obvodného gynekológa, kópie lekárskych záznamov a výsledky všetkých predchádzajúcich vyšetrení, ktoré ste už absolvovali.
Otehotnieť nemusí byť vždy jednoduché. Občas nám život stavia do cesty rôzne prekážky, no cieľ, ktorý nás čaká na jej konci, stojí za všetku tú námahu. A podľa odborníkov je šanca, že mladý a plodný pár počne bábätko pri nechránenom styku už počas 1. mesiaca snaženia iba 17 %.
Aká bola vaša cesta k dieťatku? Podarilo sa to takpovediac „na prvú šupu“ alebo ste si museli počkať? Prípadne patríte k „Snažilkám“, ktoré sa do svojho cieľa ešte len blížia? Povzbuďte ostatné mamičky a podeľte sa s nami o vašu skúsenosť. Tri z vás odmeníme balíčkom pre potešenie ❤
----------
Tento článok vyšiel s podporou Union zdravotnej poisťovne
Odporúčame
@poopsie 1-1=0. Nula to je počet vajíčkovodov, ktorý mi ostal. Preto som rozklikla článok, preto som ho prečítala, preto naňho reagujem. Táto téma sa ma dotýka, zišli sme z cesty, možno niekedy v budúcnosti sa na ňu opäť vyberieme. Ale absolvovať celý ten proces chce veľký chtíč a veľa peňazí na účte , pri pohľade na štvorčlenné rodinky len tíško závidíme, že to šťastie nám dopriate nebolo.
Aj naša cesta za babatkom bola takpovediac tazka a dlha,hoci sme boli este jeden z tych mladsich parov...avsak po dlhej a namáhavej ceste mame dnes po 1.ivf a 2.KETe krasneho zdraveho 1,5rocneho synceka....a prave v tomto obdobi tuzime po dalsom babatku...sucasna situacia to vsak momentalne trochu komplikuje a tak si budeme este musiet opat zrejme trochu pockat...ale Bohu vdaka za vsetko....za tie tazke chvile aj tie najkrajsie skrze nasho synceka
Už som to písala x-krát....prvé tehu prirodzene,no žiaľ abort po amniocenteze..žiaľ patrila som medzi 2% kedy amnio ublíži...potom proste nastal blok a nešlo to...až teda došlo k Ivf...1.pokus úspešný žiaľ tuším v 10tt missed abort.....nič v zásobe na KET nezostalo.....ďalší celý proces Ivf... 2.pokus úspešný......žiaľ v 12tt ďalší missed abort.... Že som bola zúfalá snáď ani písať nemusím.....potom nejaké komplikácie zo zrastami po kyretoch...no posledná šanca 3.ivf opäť komplet cyklus...vždy nám zostali len 2embrya ktoré aj vkladali takže posledný pokus ktorý vtedy poisťovňa preplatila do 38+364dni veku ženy,moja posledná nad j lebo ako samoplatcov som si to dovoliť nemohla,tak či tak to bolo finančné náročné......10.6.vklad, 18.6. 39 rokov...LTT som to stihla....opäť tehotná...tentoraz zo zdarným koncom....o tri som prišla a vrátili sa mi späť...... trojičky...jednovajecne babiky A+H a k nim malý princ J ❤️❤️❤️
Práve o tejto téme som napísala svoju prvú knihu - Zázrak zo skúmavky, ktorá zožala veľký úspech ....
My sme cakali 4 roky, jedinou cestou bolo tiez ivf. Prve ivf bolo uspesne, cakali sme dvojicky, no v 6tt sme o ne prisli. V druhom ivf bol prvy vklad neuspesny, po druhom vklade nam presne rok od potratu potvrdili dvojicky. Termin porodu vychadzal tiez presne po roku. Chlapci sa napokon narodili o 2 tyzdne skor, uz maju 3,5 roka.
Stručne opísať moju/našu cestu za dieťaťom je takmer nemožné, ale skúsim... Ak povzbudím aspoň jednu mamičku, tak to stojí zato. Mala som skvelé rodinné zázemie, sme si s rodičmi a súrodencami veľmi blízki, nikdy sa v našej rodine nevyskytli problémy s otehotnenim alebo donosením bábätká. Ani vo sne by mi nenapadlo, žeby som mohla byť prvá, ktorá to zažije. Už počas vysokej školy som sa cítila nato, aby som bola mamou. Veľmi som po tom túžila a preto som zodpovedne hľadala partnera a potenciálneho otca dieťaťa... Raz som už bola blízko, ale nakoniec to nevyšlo. Bolo to časovo náročné, roky utekali a ja som už strácala nádej, v 35 som stretla môjho manžela a skvelého adepta na otca mojich detí. Všetko išlo super, chodenie, svadba, bývanie a po 2 mesiacoch snaženia som otehotnela. Nemusím opisovať aká som bola šťastná, ako sme sa tešili a samozrejme všetko intenzívne prežívali. O to väčší sok ma čakal v 3 mesiaci na poradni, kde po dlhom tichu lekár skonštatoval, že "nevidím akciu, treba to vyčistiť". Zrútil sa mi svet, absolútne som to nečakala... Dodnes si pamätám na tu bolesť... Ešte v ten deň som podstúpila kyretaz a protekcne ma prepustili do domácej liečby. Po týždni som sa fyzicky pozbierala, ale psychicky to bolo trosku náročnejšie. Od lekára som si vydupala výmenné lístky k rôznym specialistom, pomohlo mi aj to, že rodiča pracovali vo fachu, tak som sa relatívne rýchlo dopracovala k vysetreniam. Začal sa kolotoč vyšetrení, hľadaní diagnózy, kontrol a striedaní nálad, nádeji a beznádeji. Všetko bolo viacmenej ôk, genetika, endokrinológia, imunológia, gynekológia, len na hematologii vyšli horšie koagulacky, tak preventívne som mala riediť krv heparinom v prípade tehotenstva. Trvalo rok kým sme sa opäť pokusili, opäť som otehotnela po 3 mesiacoch, všetko vyšetrene, podchytene, lekár optimistický, manžel tiež, tak som sa aj ja pomaly naladil na pozitívnu nôtu. Strach som mala veľký a celkom ma prevalcoval deň pred Vianocami, kedy mi prestalo byť zlé, skončila som na pohotovosti, tam bolo všetko v poriadku, nariadili mi však pokoj na lôžku, nič tým vraj nepokazi. Tak som poctivo ležala, opäť mi začalo byť zlé a ja som si tie nevoľnosti užívala. Išla som na prvotrimestralny skríning a opäť sa stalo to, čo som dúfala, že už nikdy nezazijem. Dr. povedal, že mu je ľúto, dieťa nežije a mam zvážiť návštevu CAR. Toto ma absolútne zlomilo, dodnes si pamätať na tu bolesť v hrudi a nemožnosť sa nadýchnuť. Dodnes to neviem spracovať a vyrovnať sa s tým. Následovny scenar bol ako zo zlého filmu, štrajk zdravotníckeho personálu, obmedzené fungovanie oddelení, tak som si vybavovala protekcne kyretaz a ležala tehotná-netehotná doma a zialila za 2 dieťaťom, mala som 38, obrovskú túžbu po dieťati a nepriaznivú tehotensku prognózu. Nakoniec ma hospitalizovali na pôrodnici, urobili kyretaz a musela som tam ostať 24 hodín. Bolo to veľmi traumatizujuce, keďže som ležala medzi mamičkami, ktorým nosili bábätká na dojčenie. Ak som bola niekedy blízko k šialenstvu, tak to bolo vtedy. Po prepustení som začala hľadať informácie, prekladať si články z odborných časopisov a študovať si všetko o umelom oplodnení, chcela som to aspoň vyskúšať, vek ma už naozaj tlačil a vyhliadky boli dosť neisté. Dostala som sa do CAR, tam skonštatovala jedna milá pani Dr, že z ich pohľadu nemám žiaden problém a vzhľadom na vek by bolo vhodné porozmyslat ci nech chcem využiť ich služby. Na záver poznamenala, že dnes alebo zajtra mam podľa usg ovulaciu. Medzitým sme sa presťahovali, zmenila som gynekológa a snažila som sa pozitívne naladit. Nerobila som si však veľké nádeje. Keď som zacala o 2 týždne mierne krvácať, myslela som, že je všetko stratene. Krvácanie nesilnelo a začala som sa cítiť "inak". Bola som tehotná... Radosť a strach sa u mňa striedali, ale odhodlanie bolo veľké. Nová gynekologicka bola pre mňa veľký dar, držala ma psychicky a podporovala ma počas celého tehotenstva. Prvý trimester bol síce bezproblémový, ale náročný psychicky. Každú poradňu som sa bála ci bábätko žije, až keď som začala cítiť pohyby, tak som sa ukludnila a zvyšok tehotenstva si doslova užila. Krátko po 39. narodeninách som porodila krásne a hlavne zdravé bábätko. Prišlo vo chvíli, keď som už neverila, že sa vôbec niekedy stanem mamou a po tej strastiplnej ceste som už klesala na duchu. Veľmi som chcela byť mamou a v kútiku duše aj viacnasobnou, ale okolností svedčili proti tomu. Po roku a pol od pôrodu som bola na preventívke, nesmelo som povedala Dr, že by som sa chcela ešte raz pokúsiť o dieťa, vysvetlila mi všetky za a proti, nemala som kvôli dojčení obnovený cyklus, povedala, že ak prestanem ihneď dojčiť, že to môže aj polroka trvať, pokiaľ sa to upraví a vek mam už tiež vysoký a hra proti nam, odišla som smutná so ziadankou do CAR. Veľmi ma to rozlutostilo, viac ako som čakala, ta lutostivost neprechádzala niekoľko dní, nastúpila únava, objednala som sa do CAR, cítila som sa zle, aj napriek chýbajúcemu cyklu som si urobila test a bola som tehotná...Toto bol regulerny zazrak a dodnes k nemu tak pristupujem.Aj keď som mala opäť obrovský strach, odhodlanie a túžba boli obrovské... Krátko po 41.narodeninách som porodila 2 bábätko. To čím som si prešla ma nesmierne posilnilo, utuzilo nase manželstvo a poskladali sa mi hodnoty na správne miesto. Aj keď to bola ťažká cesta, výsledok stojí zato. Byt mamou je úžasné... Kedy deň mi dáva za pravdu. Prajem to každej žene, ktorá po tom túži. Dievčatá, nevzdávajte to a bojujte🙏
Ach žienky vase pribehy ma dojali k slzám, no toto pochopia ženy, ktore to zazili,ktoré vedia ,ze cesta za dieťaťom byva u mnohých trnista,plna bolesti,beznadeje,zudakstva,sklamani,slž,modlitieb,prosieb,zavisti :/
Aj my sme sa snazili dlhé 4roky o dietatko, ja PCO manzel oligoasthenospermiu vraj malo a pomale, vysledok mi ppdali so slovami, je to zle, na IVF,v tej chvili sa nam zrutil svet.
Nasledovali kúry ci vitaminmi,studena sorcha, cvucenie,hormobalna joga,Inofolic! Čaje, zase odbery zase nic ja ovulacia neskoro,kazdy mesiac čakanie, dufanie,viera,ze nudu 2 ciarky...nic..
Prisla depka,závisť, ze ine majú ja nie,preco???!!!
Bohuzial sestra ma nepodporioa,odsudila ivf za veľký hriech :/. A ine veci,ze ma vtom nepodporil.
Po 4 rokoch sme boli na IUI, pptom sa mi urobili cysty velle z Clostylu, tak sme sli na IVF ano ako sa pise clovek musí nato dozriet,mala som 29,muz 34. Vedela o tom mama,svokra.
Prvé IVF vyslo hned a zazrakom aj prvy odložený ET,počas stimulky mi odisiel zlcnik a musel von, no 3 tyzdpo operacii som isla na vklad...
Verila ,ze výjde a veru hned od 5tt som mala tolko znameni, este som nevedela ze som tehu, proste nieco neuveritelne, ked sa mi snivalo ze som tehotba na 9den po vklade,utekakasom ocikat test,doteraz to mam v hlave ako som neverila,plakala,budila muža, bola mimo a zaroven mala strach, kedze ok mam 2 čiarky no to nie je koniec ale zaciatok a co sa moze stat...
Syncek sa narodil zdravý, ma 4roky.
Kedze embryi sme mali dost (7) po 3rokoch som chcela znova dietatko, dako som to neriesila ze to vynde zas na 1x krat...
V októbri som bola v Heliose v MT na vklad,robila mi ho ta ista pani dr ako aj prvy 😃 vravim jej,no prvy krat ste mi robila vklad,bol úspešný, tesila sa a veavim tak dufam aj tu budete mat šťastnú ruku 🙂)
Zase sen ze som tehotna- neuveritelne,a zase test ozaj pozitívny! Nechcelo sa mi verit ze zase to vyšlo! Bola som šťastna aj som, teraz som 28tt,je to dievcatko, ale nevoľnosti hrozne az do 22tt
Zienky drzim palce kazdej jednej z vas! Nevzdavajte sa! Vzdy,vzdy je nadej nech uz yo vyzera akokolvek zufalo!
Ani ja nebudem ľutovať, že sme sa s manželom vybrali touto cestou. Aj keď musím povedať, že sme navštevovali najprv jedno CAR, po pár rokoch sme sa rozhodli pre zmenu a skúsiť šťastie v inom. Už som naozaj prestávala veriť. A aj naši spoloční známi (najprv sme o tom nechceli povedať nikomu, ale keď sme to riešili už pár rokov, obom sa nám uľavilo, keď sme o tom dokázali normálne s ľuďmi hovoriť) sa postupne rozdelili na dve skupiny - jedna, ktorá stále držala s nami a snažila sa nás podporiť v každej možnej chvíli... A druhá, tá mala na toto všetko názor, že by sme to už asi mali vzdať a začať riešiť adopciu, prípadne sa zmieriť s tým, že deti mať nikdy nebudeme. Adopcia je podľa mňa úžasná vec, ale my sme to tak ešte necítili. Nevzdali sme to. Stálo nás to veľa síl, sĺz a to nehovorím o financiách. Ale s manželom sme toho názoru, že peniaze sa vždy dajú zarobiť a aj keď peňazí nebolo nikdy na rozdávanie, pôvodne našetrené peniaze či stavebné sporenie na dom a okolie sme investovali do nášho sna. Prešlo 5 rokov návštev, vyšetrení a kontrol, už ani doktori nevedeli čo s nami. Konkrétna príčina nebola zistená, až na syndróm lepivých doštičiek u mňa, žiaľ až po treťom ivf ma poslali na toto vyšetrenie, dovtedy som o tejto diagnóze veľa nevedela. Absolvovali sme celkom 6 ivf a 13 ebmryotransferov, až sa stal zázrak, v ktorý sme už prestávali dúfať. Ten zázrak je momentálne v mojom brušku (7.mesiac) a verím, že to dobojujeme do úspešného konca. Takže treba počúvať svoje srdce a keď cítite, že toto je tá cesta, netreba sa nikdy vzdávať.
Mi sme na nasho drobca cakali 10 rokou.S manzelom sme sa zoznamily ako 17rocny pubertaci ani vo sne nam nenapadlo co vsetko zazijeme.Svadbu sme mali po 9rokoch chodenia hned ako sme sa zobrali tak sme nevahali a zacali sme pracovat na dietati.Po 4mesiacoch od svadby som zistila ze som tehotna stastny sme boli ze sa nam to hned podarilo.Tehotenstvo bolo super as do 26tyzdna kedy som zacala nat cudne pocity ze nieco neni v poriadku ze babetko dievcatko sa nejak prestalo hybat v brusku.Nic ine mi nebolo ani som nekrvacala len tie pocity ma zozierali.Tak sme isli na pohotovost a urobily sono a doktorka vypla monitor pozrela na nas a povedala ze jej to je luto ale srdiecko nebije.Ani neviem ako som sa tam zlozila.Prebrala som sa o chvilu a zacali mi vravit ako budem musiet ist rodit normalne vravim ze chcem cisarsky ze mi neotporucaju ze som este mlada ze mozem mat dalsie deti.Tak dobre isla skm rodit svoju mrtvu dcerku napichaly ma vsetkym moznim rodila som dcerku dlhych 12hodin ona proste nechcela ist von.Svoju dcerku sme si pochovaly nejdem pisat o tom v akom stave som bola po jej smrti to by bolo na dlho.Zacali sme sa snazit po pol roku nic nedarilo sa rozhodli sme sa teda ze pojdeme na umele.Mali sme dve vajicka ktore sa oplodnily.Prve vlozili cakanie neskutocne.Test vysiel som tehotna.Isli sme na kontrolu srdiecko bolo pocut radost.O par tyzdnou znova kontrola bohuzial srdiecko uz nebolo musela som na kyretaz.Dobre este jedno vajicko bolo vlozily a znova tehotna a znova to iste znova kyretaz.Dali sme si prestavku od toho.Po roku ze ideme skusat znova normalne.Zasa nic zas sme isli do centra bojovat dalej.Doktor vravi ze mam ovulaciu ze as skusime a medzy tym mam prist na odbery.Dobre skusali sme medzy tym odbery povedali ze ked mi dojde menzes ze mam volat.No len ten menzes neprisiel pretoze som otehotnala.Stal sa zazrak a dnes ma moj syncek 2roky a sme konecne stastny a to prajem kazdej jednej.Zacali sme sa snazit o druhe uvidime co nam prinesie znova zivot.Ale hlavne je ze mame jedno zdrave dieta❤😍🙏
My sme prvé mali hneď ako sme chceli, mala som 26 rokov a manžel 25. Keď som mala 31 tak sme si povedali ze je čas na súrodenca, ale začali u mňa zdravotné problémy, prasknutý vaječníky a zápal slepého čreva, o 5 rokov žlčník a medzi tým sa nám vôbec nedarilo, 5 rokov čakania a nič. Tak sme si povedali ze skúsime ivf v Brne a vyšlo to na Prvý krát so soft stimuláciou a keď som mala 36 som porodila druhé dieťa. Teraz budem mat o tri týždne 41 a som v 7.mesiaci tehotná ani neviem ako. Zmena zamestnania, väčší pokoj, ti ze som už tehotenstvo neplanovala kvôli veku a nakoniec ved aj tak by to asi u nás už prirodzene nešlo - aspoň som si to myslela 😀 a nakoniec čakám tretie, úplne sme boli v šoku ale šťastní.
nas pribeh a snazenie je tiez dlhe a dala by sa kniha pisat, nebolo to jednoduche, bolo vela slz, sklamania bolesti dusevnej aj fyzickej, vsetky tie fazy roznych pocitov neuspesna snazilka pozna... boli aj operacie ktore sa skomplikovali, vyrovnavanie sa s krivdami, zmena krajiny... ivf, a dnes dva poklady narodene v najznamejsom meste zamilovanych, ale daleko od domova od babiek dedkou, bratrancov a sesternic a teraz uveznenych pandemiou... takze nas druhy poklad este z rodiny nik na vlastne oci nevidel a snad uvidia skor ako bude chodit..
My sme čakali sedem rokov, výsledky v poriadku. Nic sa nenašlo. Predminulý rok som zmenila lekára, lebo ten pôvodný mi už liezol na nervy, čokoľvek som mu povedala, bplo podľa neho normálne a v poriadku. Už som mala menzes každý druhý týždeň. Prvá návšteva u nového lekára ma trochu zmiatla. Prvé, čo urobil boli, že mi predpisal Vigantol. Odchadzala som sklamaná, že zase nič. Urobil mi hormonalny profil, nič nezistil. To bol február. V marci som bola PN, vyskocila mi platnička. Bola som na folikulometrii a nič, kontrola o dva dni. Záver bol, že nemám ovulaciu. Tak, že ďalší mesiac mi dá clostyl. Bola som Pn, stále mi bolo zle. Myslela som si, že od chrbtice. Blizila sa Veľká noc a ja som v rámci upratovania našla tehotenský test. Menzes mi meskal už tri týždne, ale ved, keď som nemala ovuláciu, tehotná byť nemôžem. No pre tú srandu som si ten test spravila. Bol Veľkonočný piatok a pre mňa sa stal zázrak. Koľajnice ako svet. Hneď v stredu som utekala k lekárovi, že asi sa sekol a ovulácia bola. Dnes má moja láska štyri mesiace. A pri ňom aj končíme, vďaka lekarom sme to skoro nerozdychali a nakoniec som musela odísť z pôrodnice na reverz do druhého mesta.
Ja patrim k tym 17% ako sa v clanku pisalo ..... v polke marca som vihodila tabletky a o 3 tyzne aom mala kolajnice ako svet 😅😁 ale teda ja som chela cakat este 5 rokov aspon ale som rada ze ma priatel dohnal k tomu a mame nadhernu dievku 3mesacnu ..... kiez by to mala kazda zena taketo lahucke
Dievčatá, veľmi silné príbehy. Už chápem tie koníkovske fóra a otázky "Vidíte tam dve čiarky?!" Priznám sa, liezlo mi to na nervy a hovorila som si "sak si sprav test o pár dní znova". No keď vidím, ako netrpezlivo čaká žena na vytúžené dieťa, ako ju bolia poznámky rodiny, že kedy už... pre takúto ženu sú 2 čiarky viac ako len informácia. Je to osobné víťazstvo a neuveriteľna radosť, priam taká, ako keď sa ich bábätko konečne narodí a môžu ho objat.
V pôrodnici som stretla mamičku 38ročnú, ktorá mala podobný príbeh ako v článku. Bojovala aj s dedičným vysokým tlakom, ležala na rizikovej gravidite s túžbou vytúženú a kvôli veku možno už jedinú dcérku Zaru donosiť a pripravovala sa na to, že kvôli tlaku to možno bude cisárskym. Nešla však na umelé oplodnenie, ale na internete našla liečbu megadávkami vitamínu D. Objednala niečo z Ameriky, brala to ona a aj partner. Potom išla opäť ku gynekologovi na odber krvi. V krvi je nejaký ukazovateľ plodnosti, ktorý vraj počas života ženy nikdy nestúpa, len klesá. Pri prvom odbere ho mala úplne na hranici plodnosti. Doktor neveril vlastným očiam, že číslo stúplo a pýtal sa, ako ste to dokázali, toto bude zaujímať veľa žien. A onedlho počali spontánne svoju dcérku, ktorá dúfam, že im robí radosť.
Ja som tá mladá a šťastná, ktorá otehotnela dvakrát "na prvý šup", dvakrát v mesiaci maj - lásky čas - no nie je to vôbec samozrejmosť. Držím palce všetkým snažilkam, nech je im dopriane zdravé tehotenstvo a zdravé dieťa!
@maminka1986 nechali ma trápiť 5 dní, rodila om kolegyňa, tak mme dali injekciu na zastavenie konttakcii, u tej sa mi urobila veľká zrazenina, našťastie ppd malým. Malý už mal zlé ozvy a oni stále len čakali
Do druhej porodnice som už prisla s ťažkou prreklampsiou a tlakom 200 na 120
No tak ani neviem kde začať s manželom už ex manželom som žila dlhých cca 9rokov od začiatku to bola láska ale vravel my stále že je ne plodný lebo mal istú operáciu keď bol malý a operovali ho neskoro. Vtedy som bola mladá a myslela som si ze len vtipkuje ale nijak sme sa ne chránili a ja za tie roky som nemohla otehotnieť išla som to už po dvoch rokoch riešiť bohužiaľ ma moja lekárka odradila keď povedala ste mladá vám decko netreba a riešiť sa to dá až po 5 rokoch neúspechu s plačom som odišla.. Verila som ze je koniec že musím ďalšie 3 roky čakať. Ale prišiel čas keď som pociťovala že nieje niečo v poriadku chytila som nejaký zápal tak som šla k tej istej gynekologické nik normálny v okolí nieje chvála Bohu bola na dovolenke a zastupovala ju iná lekárka a ta keď uvidela v papieroch že sa nám nedarí tak bola taka zlata opýtala sa ci to riešime a ja nie ze nechxe moja doktorka nič robiť kým neprejde 5 rokov ona sa námna pozrela videla ze na tu tému sa mi o tom ťažko rozpráva zdvihla telefón a osobne mi dojednala termín v centre zato jej budem vďačná do smrti. Tak sme hneď začali všetko riešiť ako tak všetko spravili spermiogram a základné vyšetrenia umná partner mal zlý spermiogram a hneď nám odporučili umelé no ja som pracovala v zahraničí čiže sa nedalo odložili sme to o rok s roka boli dve kedy som povedala stop a chcem rodinu tak sme sa nato vrhli. Všetko prebiehalo ako malo bála som sa každej veci každej ihli co som si pichala ale stalo to zato hneď na prvý pokus prvý et som otehotnela ale v 13tt potratila anembryomola zrútil sa mi svet bola som silná zvládla som to bez plaču išla som na ket ale ten bol neúspešný tak už som mala chuť si po plakať ved som bola tehotná a potratila som no ex manžel začal byť hrubý že vedela si ako to skončí co reves máš čo si chcela trebalo ty a už po tom všetkom som získala od neho len urážky a nadávky.. Nezvládla som to rok som mu dávala ešte šancu ale nezmenil sa tak som bez slova odišla.. Teraz mam partnera ktorý mi je oporou už sme spolu cez rok ale otehotnieť som nedokázala tak zas to isté kolobeh hoci som vedela ze somnou nieje niečo v poriadku lebo som to cítila v duchu už pri exmanzelovi len to nechceli riešiť lebo mňa považovali s obyčajného odberu krvi v poriadku lebo mal zlý spermiogram zlý. Tak teraz som povedala aj keď bude mať partner zlý chcem aj ja vyšetriť tak partner mal super spermiogram a povedali ze mame ešte skúšať no povedala som ze už nie už nič skúšať nebudem chcem vyšetrenia tak už hematologia imunológia a laparoakopia no a po tých vyšetreniach sa mi zrútil svet nepriechodné vajcovody žiadna šanca otehotnieť ešte aj niečo v jednom mam potom s hematologiu ďalšie zle s pravý a simuno tiež. No bohužiaľ musela som sa s tým nejako vyrovnať na umelé som ešte nebola financie nato niesu a asi ani nebudú keďže obaja si platíme svoje vysoké pôžičky partner s bývalého manželstva a ja na bývanie aby som sa postavila na vlastné nohy. Rodina ma nezalozi hoc majú peňazí na rozhadzovanie a kupovanie somariny tak ne požičajú formou pôžičky ktorú nám banka nedá najbližších xyrokov. Takze ja budem s tých menej šťastných žien bohužiaľ ale chcem poukázať nato ze tých 13tt co som bola tehotná bolo najkrajších v živote ake som zažila keby ze sa mam vrátiť v čase a niečo zmeniť nikdy by som toto nezmenila aspoň na chvíľu som sa cítila šťastnou naplnenou proste veľmi šťastnou takže každej jednej prajem aby sa nebáli a išli si za svojim hlava nehlava aby si splnili sen a malý svoje vysnene dieťatko 💞💕je to dar je to boj ale je to na celý život nevzdávajte sa a choďte za tím ako som ja bojovala do nedávna 🤞🤞
Začni písať komentár...
Neviem, či je zrovna tu ten priestor na napísanie našej cesty.. Ja som mala 21 a môj vtedy priateľ, dnes už manžel mal 25 rokov. Biologické hodiny sme mali ďaleko od dvanástej hodiny. No napriek tomu sa náš prvý pokus o dieťa skončil na chirurgickom stole. Diagnóza znela GEU gravidita extrauterina- mimomaternicové tehotenstvo. Bolo veľa sĺz a nezodpovedaných otázok, prečo práve my. Po štyroch mesiacoch po operácii sa obrátilo šťastie na našu stranu a otehotnela som. Porodila som dcéru. Museli mi spraviť akútnu sekciu, tak sme sa neponáhľali so súrodencom. Na tretí pokus som chcela byť zodpovedný rodič, ktorý si naplánuje tehotenstvo. Najprv som absolvovala poctivo preventívne prehliadky. S odstupom času to vnímam ako stratu času, lebo nebyť iných okolností nemuselo všetko dopadnúť tak ako to dopadlo. Skoro presne po dvoch rokoch sme boli opäť tam