Týždeň zo života mamičiek

Ahojte, vitajte v poslednom aprílovom Týždni. Dnes sa inšpirujete pri výbere mena, naučíte sa efektívne prať a uvidíte slovenského írečiteho Pinocchia 🙂

• Dnes moja štvorročná:
  „Mami? Keď je jeden, tak je človek? A keď ich je viac, tak sú človeče?“

• Bola som troška podráždená, a tak som neslušne upozornila dcérku (4 r.):
   Ja: „Sofia, nejedz tie čipsy, lebo sa pogrciaš!“
   Sofia ma ponúkla a hovorí: „Daj si tiež, budeme grcať spolu.“

• Proste Košičan:

• Skoro štvorročná hovorí mladšej sestričke:
  „Papaj moja, papaj, aby z teba narástol veľký a silný chlap ako tatino!“

• Neviem, čo by som robila doma bez rúk a hrncov:
  
• Miško 4 r.: „Mamka, to ktorého chrobáka sa bojím? Som zabudol.“

• Dnes náročný deň: Malá nešla do škôlky, lebo včera večer mala teplotu (dnes večer tiež),celý deň je umrnčaná, do toho nešiel internet, tak vrešťala, lebo nemohla pozerať prasiatko Pepa na Youtube, prádla plná kúpeľňa... a mnoho ďalšieho.
  Večer si idem ožehliť tricko do prace a zistím, že som ho neoprala (mam aj druhé, ale trčí mi z neho pupok), tak teda dávam o ôsmej večer prať ďalšiu várku na rýchle pranie (1 h.15 min.) .O pol desiatej sa idem pozrieť a pracka perie. Samozrejme, že som nestlačila „rýchly gombík,“ tak perie cely program 2 h.15 min. No a teeeraz, konečne som sa dočkala, vyberám prádlo a zistím, že pracovne tričko tam ani nebolo... Ostalo v koši, sviňucha!
  Zajtra, okrem toho, že budem v práci nevyspatá (strážim malú s horúčkou), budem aj nervózna (ako sa ma malá doma s babkou), bude mi spod trička aj trčať pupok. Príďte sa pozrieť.
  No a bodka na zaver – nie, že by som si išla ľahnúť, lebo vstávam pred piatou... sedím a píšem na Koňa, lebo to je najvááác!

• Ja nezabudnem na hlášku môjho exmanžela. Podarilo sa mi otehotnieť cez antiku. Bol to šok a prekvapenie v jednom. Chceli sme sa najprv osamostatniť a tak. Mali sme už dvojročného syna. Dám mu do ruky tehotenský test s dvoma paličkami.... kuká na neho ako puk, pozrie na mňa, ja prikývnem, že áno. Znovu kuká, a po 30 sekundách mu povie, nech niečo už tomu povie... a z neho vyšlo: „Prepočítavam!“
  Podotýkam, je profesionálny vodič, takže zrejme pracovná demencia... že zle odbočil.

• Išli sme okolo slovenskej reštaurácie, pred ktorou stala takáto drevená socha. A môj 5,5 ročný s vážnym učiteľským výrazom vysvetľuje svojej 1,5 ročnej sestre:
  „Toto je Pinokio!“
  
• Pýtam sa syna (čoskoro 3 roky):
  „Janík a čo ti mám priniesť z pôrodnice?“
  „Mimoňa a zmrzlinu.“

• V Sofinkinej škôlke majú nové deti, včera mi o nich hovorí:
  „Vieš, tí chlapci sú takí čierni a ostatné deti sú telové.“

• Pýtam sa môjho 2,5 ročného:
  „Ako sa bude volať bábätko? Patrik?“
  „Patrik ne!“
  „A teda, Marek?“
  „Marek ne!“
  „Hmm... Tobiáš?“
  „Tobiáš ne!“
  „A aké mu teda dáme meno?“
  ... minúta ticha ...: „PLAMENIAK!“

• Dcéra (6 r.) skákala po kresle, tak som ju napomenula: „Nerob také nebezpečné veci!“
  A ona: „Ale mami! „Nebezpečná“ je moje prostredné meno!“

• Syn (5 r.) prišiel zo škôlky so zelenými kolenami a keď som to zbadala, spýtala som sa ho: „A toto je čo?“
  „Trávička. Neboj, mami, zajtra oblečieme iné gate!“

• Drobec sa hrá na Zora, na tvári škraboška, akože cvála na koni... zrazu zahlási:
  „Maminka, už nie som Zoro, som Janko, lebo idem kakať!“

• Dnes večer pred spaním sa pýtam syna (3 r.):
  „Už si pripravený?“
  „Nie.“
  „Kedy budeš?“
  „V piatok.“

• „Mamka kde je tatík?“
  „Tatík kaká.“
  „Aha... A tak sám?“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

#magazin #zivotmamiciek #zabava