Najpr vám poviem jeden názorný príklad.
Ste čerstvo zaľúbená a so svojou láskou trávite veľa času. Vlastne každý jeden deň. Voláte si, píšete správy. Trvá to pár mesiacov, keď vám váš drahý oznámi, že je načase začať spolu žiť. Nasťahujete sa k nemu s nadšením, že budete spolu trávit ešte viac času, a budete si bližší. Ale tu vám váš priateľ vytýči mantinely. A oznámi: odteraz ti už nebudem dvíhať telefón vždy keď zavoláš,ani odpisovať na všetky sms-ky - to aby si si príliš nezvykla. Keď ma budeš volať z druhej izby, nie vždy odpoviem - to aby si si nezvykla priliš. A zaspávať tiež nebudeme stále spolu, lebo už teraz vidím, že bezo mňa nevieš zaspať, len pricucnutá na mne.
Absurdné? Ako by ste sa cítili po takomto oznámení?
A ako sa cítia bábätká keď ich necháme vyplakať samé - len aby si príliš nezvykli..
9 mesiacov trávili každú jednu minútu s nami, cítili náš tlkot srdca. Naše bábätko nám dôverovalo a cítilo,že sme tu pre neho 24hodín denne. Ono si už na nás zvyklo predsa.
A teraz sa narodí a chceme aby si príliš nezvykalo, chceme aby samé zaspalo, samé sa utíšilo. Nechceme ho príliš nosiť na rukách, aby si nezvyklo.
Plač je jediná zbraň a komunikačný systém ktorý má. Dáva najavo ním hlad,smäd, strach, aj pocit, že nás chce nablízku. Este nechce byť samé. Ešte nie je čas. Raz sa to naučí aj bez toho aby ste ho nechávali vyplakať. A ten čas uspávania na rukách, ktorého sa mnohé mamičky tak desia, je veľmi krátky. Okolo pol roka dieťa samé prestane chcieť zaspávať na rukách. Prestane to by pre nich pohodlhná poloha na spánok.
A zaspávať s vami v jednej posteli? Vám sa predsa tiež lepšie zaspáva vo dvojici.
Pre vaše bábätká ste vy jeho láska. Chce byť s vami, cítiť vás, zaspať vo vašom náručí, nechce byť odmietané. Raz príde ten čas, keď sa naučí zaspať samé, vedieť počkať. Teraz ešte nie, ešte nie je čas, ešte je príliš malé. Nepozná slovo počkaj, nerozumie vám,že musíte variť, upratať, že vás bolia ruky. Nerozumie prečo má zaspať samé, prečo neprichádzate.
Môjho syna som často uspávala na rukách a pritom mu spievala. Nestal sa z toho žiaden zlozvyk. Len mám o pár krásnych spomienok naviac.
Úplne súhlasím, mám takmer 2 a pol ročnú dcérku, nikdy som ju nenechávala vyplakať a tak to budem robiť aj pri ďalšom bábätku.🙂 Ten čas ozaj tak rýchlo letí a detičky sú zrazu samostatné, uf...😉