Minule som tak rozmýšľala nad dobou, v ktorej žijeme. Pijeme hnusné zafarbené vody, stravujeme sa čo najrýchlejšie nekvalitnými potravinami s minimálnou nutričnou hodnotou a nechávame si vymývať mozog reklamami na drahšie a väčšie telefóny, autá, byty a handry. Žijeme rýchlo a nekvalitne, hľadáme kvantitu a na kvalitu kašleme. Najhoršie na tom je, že naše deti to vidia. Myslíme si, že sú hlúpe, že nevnímajú naše neustále ťukanie do displejov a nedostatok času na hry.

A potom som sa zrazu rozhodla. Začínam znova. Pomaly, kvalitne, zdravo. Ale hlavne pomaly. Nechcem sa už naháňať a stále niekam behať. Stáť v rade pred obchodom, aby som dostala tie isté detské overaly, na ktoré čaká celé Slovensko, a ktoré tam nájdem s prehľadom ešte aj o dva týždne. Nechcem už jesť vyprážané veci, cpať sa chlebom a zeleninu a ovocie vidieť raz za týždeň (prinajlepšom).

Dala som si niekoľko predsavzatí:

• Začnem variť kvalitné veci z kvalitných surovín.
• Obmedzím čas strávený na internete (áno, platí aj pre telefón a modrého koníka) ;).
• Budem sa viac venovať svojim deťom, fyzicky, ale hlavne psychicky, svojou prítomnosťou.
• Zaradím do svojho jedálnička každý deň ovocie a zeleninu.
• Trikrát do týždňa si doprajem fyzickú aktivitu (ako aj doteraz).

Viem, že som lenivá, času mám málo a určite príde pár zlyhaní. Preto ma v tom nenechajte samu! Hľadám parťáčky, všetky úžasné mamy, ktoré do toho pôjdu so mnou a budú sa snažiť žiť kvalitnejšie, zdravšie, plnohodnotnejšie.  A jednu pomoc som už našla 🙂 Mojím nástrojom, kamošom a spolubojovníkom budú džúsy od RioFresh, ktoré spĺňajú všetky moje požiadavky na kvalitu a zdravie. Veľmi sa na to teším, poďte do toho so mnou!

Zuzka @zumik27 bola tou najlepšou ambasádorkou akú sme mohli mať a budem to mať po nej veľmi veľmi ťažké. Dúfam, že budem aspoň s polovice taká dobrá  Ďakujeme Ti Zuzka za zaujímavé postrehy, súťaže, informácie a za všetku tú prácu, ktorá je za tým.

Aby ste si milé moje nemysleli, že ako tie moje vyrehotané slniečka sú tuti fruti poslušné bábätká, ako sa stále smejú a poslúchajú, dovolila som si zaznamenať jeden deň z môjo všedného života:

7:00 Budíček. Nie, dva budíčky. Z vedľajšej izby sa ozýva krik, ktorý sa nedá dlhšie ignorovať. Dnes poradňa, musím odobrať dve vzorky moču.

7.30 Jeden sáčik som nalepila Ninke na zber moču a niekam sa odplazila, kým som sa to isté snažila urobiť s Eliškou. Kým som ju našla, odplazila sa Eli. Chvalabohu, Ninka tam mala aspoň nacikané, rýchlo prelievam do skúmavky. Eliška medzitým mizne v kúpeľni, nájdem ju podľa mláčky na parketách - sáčok sa odlepil. Zoberiem, dám na podložku, medzitým sa Nina vyváľala v moči. Super. Nalepím Eliške nový sáčok a nalievam ju čajom, nech sa pociká. Prezliekam Ninu.

8.10 Stále nič, pridŕžam Eli aby mi neušla, keď v tom zrazu zbadám Nine v ústach prázdnu skúmavku na moč. Nechcem vedieť radšej, čo vyjde z tej vzorky. Nanešťastie si ju strčila tak hlboko, že sa povracala. Rovno na koberec. Jednou rukou teda držím Elišku, druhou utieram grcky (Vďaka Ti vynálezca vlhčených utierok). 

8.45 Vycikala sa! Rýchlosťou blesku prelievam tých 5 kvapiek do skúmavky (umytej) a prisahám, že si zaobstarám set na cievkovanie detí.

9.15 Napchala som do nich jogurt, komplet obliekla do zimných overalov. Nina sa posrala. Smola, Eliška vreští, lebo jej je teplo a ja rozmýšľam či ju fakt musím prebaliť a či by to tej doktorke predsa len nedala. Usúdim, že mne by pokakanej tiež nebolo príjemne a prebaľujem Ninu. Eliška vreští.