Vždy som sa zamýšľala nad tým, prečo mama odchádzala z domu ako posledná a my sme na ňu museli čakať...
Chvíľu som si myslela, že je to preto, lebo jej príprava trvala dlhšie ako nám a že všetko si nechávala na poslednú chvíľu a potom meškala.
Dokonca som ju podozrievala, že nechce vyjsť na verejnosť bez mejkapu, bez upravených vlasov, aj keď som nechápala, prečo jej na tom až tak veľmi záleží.
Nedávno, keď som sa stala matkou, som to však celé pochopila.
Teraz viem, že zatiaľ čo my ostatní sme netrpezlivo čakali vonku, všetci oblečení, pripravení, vo vetrovkách a čiapkach alebo v lete ponatieraní krémom na opaľovanie, v plavkách, ktoré nám mama pripravila, ona ešte vo vnútri domu plnila termosku horúcim čajom a pripravovala pre nás všetkých jedlo so sebou.
Uistila sa, či je v kúpeľni vypnuté svetlo, doplnila psovi vodu a jedlo a vzala so sebou pre istotu náhradné oblečenie pre nás. Hľadala kupón na zľavu a snáď si našla tú minútku aj na to, aby si dala na pery rúž.
A keď sa konečne objavila vo vchodových dverách, upravila si narýchlo kabát a zamykala dvere, počula naše rozčúlené:,,Poď už, mami!"
Ona len nahnevane pozrela smerom k nám.
A ja som tomu dlho nerozumela, veď sme čakali na ňu.
Teraz to viem.
Teraz, keď som mamou aj ja.
Už viem, že mama neodchádzala posledná preto, že by bola lenivá alebo, že si nevedela dopredu veci naplánovať, či bola pomalá.
Ale nebola ani príliš zameraná na svoj vzhľad...
Už viem, že to bolo preto, že sa o nás všetkých starala, nás a naše potreby dala pred svoje vlastné.
A toto je to, čo všetky dobré mamy robia .... Cit.web / Odin /