Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
simapett
5. jún 2020
1024 

Čo mi život v povinnej karanténe dal a čo vzal

...už je to pár dní čo nás vypustili z povinnej karantény a tak som sa rozhodla napísať pár riadkov o tom, ako som tie takmer tri mesiace prežila. Nebol to veru horor, ale ani prechádzka ružovou záhradou, každopádne prežila som a so mnou aj kopec ďalších. Vďaka Bohu!

Nikdy by som si nepomyslela, že sa stanem súčasťou svetovej pandémie a že mesiace strávim doslova medzi štyrmi stenami. O niečom takom som naposledy počula na hodinách dejepisu a tak mi to celé pripadalo na začiatku ako scéna z akéhosi filmu. Nikdy nezabudnem na to ako sa večer makarón  prikradol ku mne do postele a zašepkal mi, že na ďalší deň už nemôže ísť do práce, pretože sa Benátky stali takzvanou červenou zónou. Vtedy mi asi prvýkrát zablikala varovná kontrolka, že sa niečo naozaj deje a že vo večerných správach asi nekecali. Celé sa to zbehlo pomerne rýchlo. Zo dňa  na deň som kočíkovanie presunula na balkón, no nečakala som, že to bude trvať takmer tri mesiace...Čo už, prežili sme. Ak vás zaujíma čo nás toto "väzenie" naučilo čítajte ďalej.

Čo mi karanténa vzala

Pokoj - jednoznačne mi vzala pokoj a kľud. Každodenné správy o tom koľko nových prípadov pribudlo, koľko ľudí opäť umrelo... no nič vábne, poviem vám. Či som zapla rádio, telku, alebo internet, o ničom inom sa nehovorilo a tak sme sa z tohto "média" sveta postupne odstrihli.

Istotu - istotu, ktorú som pred tým mala. Viem, že Slovensko a Taliansko sú síce od seba pár stoviek kilometrov, no vždy som mala istotu, že keby sa nedaj Bože niečo doma stalo, sadneme do auta a za pár hodín som pri našich. V tomto období začal mať môj otec problémy s tlakom, bývalo mu nevolno, odpadol... ten strach, že keby sa niečo stalo a ja nemôžem byť pri nich bol asi zo všetkého najhorší.

Rodinnú idylku - áno, áno aj o tú sme chvíľami prichádzali. Ono to bolo všetko na začiatku ružové a osrdiečkované, veď hurááááá family time, ale poviem vám 24/7 v malom byte s mužom, ktorý je síce doma, ale nie je doma (makarón pracoval celý čas z domu) nie je taká romantika ako sa zdá. Boli chvíle, keď som mala chuť sa vystreliť na mesiac. S mojou Kristínou sme mali parádny režim. Ráno a upratalo, šlo sa von, potom sa varilo atď. a zrazu to bolo celé naruby. Pohodené ponožky, makarón nonstop v pyžame, Kristína, ktorá sa mu nonstop snažila vkradnúť do pracovne, no čo vám budem rozprávať, ale koniec koncov nás to posilnilo a aj keď to ťažko priznávam, bude náročné si opäť zvykať na makarónové nekonečné "biznis-tripy"

Postavu - v tomto snáď nie som sama. Pribrala som, žrala som, stratila som pohyb. Čo viac k tomu napísať?! Pred karanténou som dala malú do kočíka, respektíve do nosiča a aj tri hodiny som nekonečne krúžila po parku. V daždi, v snehu, v mrazoch, v horúčavach, no proste vždy a zrazu som len prešlapovala z nohy na nohu. Smutné, ale asi po mesiaci som si povedala, že musím niečo predsa len vyhútať a tak som si z Aliexpressu objednala švihadlo. Videla som sa ako denne spravím aspoň 1000 preskokov a tak všetko bude ako pred tým...to švihadlo mi prišlo včera...neviem s rukou na srdce povedať, či by som tento svoj sľub splnila ak by prišlo skôr. Nech je akokoľvek, o týždeň ideme na dovolenku a tak som si včera skúsila plavky...dodám len toľko, že oddnes už naozaj nežerem!

Čo mi karanténa dala

Lásku - veru, dala mi lásku. Ešte silnejšiu ako pred tým. Ešte viac som začala ľúbiť svojich najbližších, najmä tých, ktorých som pri sebe nemala a zatiaľ stále nemám. Rodičia, brat, kamaráti...Skutočne nie je samozrejmé to, že tu sú. Už je to pol roka čo som našich nevidela a nebudem klamať, veľmi ma to trápi. Čakám len na moment, kedy zrušia povinnú karanténu a hajde s malou na Slovensko!

Vzdelanie - popri karanténe som sa konečne dokopala k pár kurzom a vďaka Bohu som ich skončila úspešne. Nejde len o tieto oficiálne skills, ale aj mnoho iných fajn vecí, ktoré sa človek naučí, keď je nútený. Aj ja som vhupla do sveta kváskovania, pečenia, nových receptov, veď je to aj na mne a makarónovi vidieť...všetky tieto malé radosti mi skutočne pomohli prekonať tie dlhé mesiace.

Trpezlivosť - Och, koľkú trpezlivosť sme pobrali v tomto období. Týždeň čo týždeň som sledovala krízový štáb a čakala na nejaké uvolnenie. Týždeň čo týždeň som Kike šepkala " snáď zajtra, pozajtra, popozajtra pojdeme k starkej, do parku, na hojdačku...zlatá trpezlivosť, naozaj!

Lepšie hospodárenie - vzhľadom na to, že sme mohli nakupovať len raz za pár dní, robili sme si s makarónom zásoby. Vždy spravil obrovský nákup a nevrátil sa do obchodu kým sme skutočne neminuli všetko čo bolo doma. Nehovorím, že pred tým sme rozhadzovali, no neriešila som, čo budem variť, proste sa varilo to, na čo sme mali chuť. Karanténa nás však prinútila variť z toho čo bolo doma. 

Čistejšiu prírodu - pravdepodobne ste sa dočítali o delfínoch, ktoré sa vrátili do benátskej lagúny, o medúzach, ktoré vidieť v kanáloch, o ľabutiach, ktoré sa vrátili o priezračnej vode, ktorú si v Benátkach pamätá málokto či o chobotniciach, ktoré sa usalašili v prístave...áno všetko je to pravda! Príroda sa očistila.

Mohla by som písať toho asi ešte veľa, ale na čo to ďalej rozpitvávať. Toto sú pre mňa nosné piliere, toho čo ma toto obdobie naučilo. Je to už našťastie za nami a i keď pomaly, ale predsa sa ten svet vracia do normálu. Každý si z toho vzal to čo mu bolo treba a tak si to uchovajme. Dúfam, že sa takéto obdobie už skoro nezopakuje a preto si všetci vážme to čo máme, koho máme a kde sme. Nie sú to samozrejmosti.

Blondínka v Benátkach

    Zevraj tie meduzy a delfiny v benatskych lagunach su blud, ale inak pekny clanok a vo vela veciach som na to rovnako😉👍

    5. jún 2020

    @budzi delfíny sa ale objavili v prístavoch Talianska,kde ich nebolo vidno asi nikdy.priroda si určite oddýchla

    5. jún 2020

    Super článok ! 🙂 Tiež som mimo Slovenska takze podmienky boli a stále sú drsnejšie a obmedzenia neskončili - skoro nič nieje otvorené, obmedzene vychádzky a nevieme ešte ani kedy to skončí.. :/ vsetko zavisi len a len od čísel.. kazdopadne u mna + ušetrilo sa, psychika sa mi posilnila, viac si budem vazit tu slobodu, ísť von na koľko chcem. - nie každý deň bol ružovy, vzala mi to, že pre mna bolo velmi dôležité byt vonku a nemohla som dosť dlho a mna osobne aj správanie ludi sklamalo.. musim aj toto napísať :/ Pevne verím, že sa to nikdy už nezopakuje a aj tu sa to začne vracat už do normálnu. Pomaly po 2,5 mesiaci.

    5. jún 2020

    @nini1978 a v central parku dinosaury 😉

    5. jún 2020

    @princessawsm no ja si prdel nerobím,žijem pár km od mora a tu boli zachraňovať mláďa delfína,lebo sa zaplietlo do siete rybárom.zostala pri ňom rodina,cakali,že im ľudia pomôžu. A teda delfínov v tejto oblasti a tak blízko pobrežia tu ľudia ani nepamätajú.takze toľko k tomu.v Benátkach to bol fake s delfínmi,o tom sa vôbec nebavím

    5. jún 2020

    Sima 🤔 ja mqm inu odveci otazku😁 niekde som citala, ze zijes v Mestre. Tam sme byvali aj my, ked sme si v 2017 dali nas druhy Tour de Taliansko. Byvali sme u nejakych Indov, vsetko super. Ale vecer sme v meste videli vojakov so samopalmi a pod 😮 neviem ci ich tam este mate, ale to bola bezna zalezistost v Mestre? Alebo je to nejaka nebezpecna strvt ci kvoli imigrantom?

    5. jún 2020

    pekne a pravdivo napísané, tiež si myslím, že na mnohé veci bola karanténa prínosom...minimálne, že sme si prehodnotili, čo je v živote skutočne dôležité, priala by som si, aby si ľudia z toho vzali to dobré a z chýb, ktoré robili pred koronou či už voči sebe alebo voči prírode sa už konečne poučili..🙂

    5. jún 2020

    @patha155 ahoj :D v ktorej zone Mestre si byvala? Ak to bolo niekde v okoli stanice tak urcite je to bezne 😁 je to taka nebezpecnejsia stvrt povedzme.

    5. jún 2020

    @simapett no, pred hotelom sme mali bus aj elektricku a busom do Benatok sme to mali 15 minut. Via capuccina alebo cappucini, ak ti to nieco povie 😁

    5. jún 2020

    @patha155 to je ta oblast co som myslela 🙂

    5. jún 2020

Začni písať komentár...

Odošli