Ahojte, krásky,
rada by som sa podelila o svoje skúsenosti a pocity, ako som to teda celé prežívala ja!
Ako sa blížil môj veľký deň D, nervozita a obavy sa začali prejavovať aj u mňa. Už som sa začala viac zaujímať o to, ako to celé bude prebiehať, hľadala články a pozerala videá. Aj keď som si povedala, že takú hlúposť nespravím, zvedavosť bola silnejšia. Po príchode na kliniku boli sestričky aj pán Dr. Fedeleš zlatí. A upokojili ma, že sa nemám čoho báť, že všetko bude v poriadku a mnohé ženy to popisujú horšie ako to v skutočnosti je 😁.
Zaviedli má na izbu, kde som sa prezliekla a išlo sa na vec. Prišla aj anesteziologička, ktorá sa so mnou tiež porozprávala, aby zistila všetko podstatné. Pán doktor si ma ešte raz pomeral, zakreslil všetko potrebné a išlo sa na sálu. Pamätám si, ako mi bola strašná zima. Všetko mi vysvetlili, čo mi na ktorú ruky pripoja, dokonca som dostala aj pochvalu, aké mám krásne žily 😂. Klepala som sa, ako keby som zbíjačku držala, tak sa snažili, aby som sa trošku uvoľnila.
Viac si už nepamätám, len ako som sa prebudila na izbe, že je po všetkom a že to prebehlo v poriadku. Bola som strašne unavená a tak som si ešte schrupla 😂. Fungovať som začala asi až okolo 16:00. Sestrička, ktorá mala službu, bola zlatá, pomohla mi pri vstávaní, podávala vodu. Jednoducho, vždy po ruke, keď som niečo potrebovala. Celá operácia trvalá 90 min.
Na druhý deň ráno ma bol skontrolovať pán doktor a prepustili ma domov. Dostala som inštrukcie, ako sa starať o rany, ako brať lieky a všetko potrebné. Priznám sa, že som mala strašný strach dať si dole podprsenku a ísť sa osprchovať. Čakala som, že to bude hrozná bolesť, že ma budú tie prsia ťahať k zemi 😂. No konečne som sa odhodlala a išla na to. Bolo to úplne v pohode, až úľava, že som sa konečne vyzliekla z tej " kazajky". A zbadala som ich prvýkrát.
Skoro mi oči vypadli! Ja som mala prsia a nebola som tehotná 😋 HURÁ. Boli presne ako som chcela. Moja požiadavka bola mať prsia ako počas tehotenstva, pretože to bolo jediné obdobie v mojom živote, keď som bola s nimi spokoná. A pán doktor to aj splnil!
Očká mi zasvietili, aj slzička šťastia vyhŕkla. Prvý týždeň som skutočne len ležala, oddychovala a nič nerobila. Prišla prvá kontrola, kde som sa dozvedela, že po ďalšom týždni už môžem dať pás dole. A o ďalšie konečne odlepiť lepku z hora z pŕs, ktoré strašne svrbeli, no nepovolili ani po každodennom sprchovaní. Po týždni som sa už odhodlala na také ľahšie úkony v domácnosti, ale opatrne.
Dnes to je už 28. deň od operácie, stále sa šetrím. Asi si zamilujem aj fotenie 🤔 ktoré som doteraz neznášala. Takto vyzerajú dnes...
krasne, blahozelam a uprimne zavidim 🤣